„Aj dnešný deň, keď si pripomíname pamiatku až nepredstaviteľného množstva nevinných obetí holokaustu, je dôvodom na vážne zamyslenie sa, čo sa môže stať, ak sa ideológii extrémizmu založenom na rasovej nenávisti k človeku nepostavíme so všetkým dôrazom a silami,“ zdôraznil Peter Pellegrini (Hlas).
Priblížil, že tento týždeň navštívil v rámci pracovnej cesty koncentračné tábory pri Osvienčime v Poľsku. „Obraz, ktorý sa mi predostrel, je apokalypsa hrôzy, bolesti, výkrikov, súcitu, ale aj hnevu,“ podotkol.
Vicepremiér pre eurofondy a plán obnovy Peter Kmec (Hlas) podotýka, že toto obdobie v histórii ľudstva bolo dôsledkom nenávisti a predsudkov, ktoré prerástli do systematického prenasledovania židovského obyvateľstva. Nemožno podľa neho zabúdať na tých, ktorí trpeli, a nemali by sme dovoliť, aby sa niečo podobné znova zopakovalo.
Čítajte viac Ako židovský chlapec z Prešova prežil holokaust? Hral sa na zajaca a unikol bajonetom
„Prajem si, aby sme sa poučili z histórie. A aby sme sa postavili proti nenávisti a diskriminácii v našej spoločnosti a vytvárali prostredie, v ktorom bude prevládať vzájomný rešpekt a úcta,“ odkazuje Kmec. Nenávisť podľa neho spoločnosť rozdeľovaním oslabuje, zatiaľ čo tolerancia a rešpekt voči druhým ľuďom spájajú. Za Hlas si medzinárodný deň pripomenul napríklad aj šéf Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) na margo daných udalostí hovorí o pekle, ktoré sa rozpútalo pod vplyvom frustrácie a nenávisti. Zdôrazňuje, že na to ľudia nesmú zabudnúť, rovnako ako nesmieme dovoliť masívne burcovanie ľudí a hrubý extrémizmus. „Takáto krutosť vyústená do celosvetovej tragédie vyvraždenia šiestich miliónov ľudí sa už nikdy nesmie zopakovať,“ napísal na sociálnej sieti.
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) pri tejto príležitosti upriamil pozornosť aj na miesto medzi Prievidzou a Novákmi. V súčasnosti sú tam polia a skleníky, svojho času tam bol pracovný tábor, pričom z neďalekej železničnej stanice odvážali Židov priamo do koncentračného tábora. „Nesmieme zabudnúť ani na smutnú časť našej histórie. Z územia Slovenska vypravil ľudácky režim na smrť 105 000 ľudí židovského pôvodu. Vtedy si za nepriateľov vybral Židov, Rómov…,“ píše Takáč.
Predseda KDH Milan Majerský pripomína, že od holokaustu ubehlo už viac ako osem desaťročí. Hľadanie nepriateľa a rozdúchavanie nenávisti vtedy viedlo ku genocíde s miliónmi obetí vrátane desiatok tisíc deportácií z územia vtedajšieho Slovenska. „Na tieto nepredstaviteľné hrôzy, ktoré sa vryli do osudov a pamätí konkrétnych ľudí, rodín a komunít, nemôžeme nikdy zabudnúť. A nemôžeme dopustiť to, aby sa zopakovali,“ apeluje Majerský.
Podľa Progresívneho Slovenska (PS) nejde len o spomienku na nepredstaviteľné utrpenie židovského národa. „Tento deň nám dodnes pripomína, ako sa to môže skončiť, ak ľudia prepadnú násilným ideológiám, ktoré spochybňujú rovnosť ľudí. Ak národ podľahne vodcovi, ktorý chce rozhodovať o právach iného národa na existenciu,“ zdôrazňuje PS. Za smutné označuje to, že sa ľudia ani po toľkých rokoch celkom nepoučili.
Holokaust sa začal slovami nenávisti k ľuďom, ktorí boli odlišní, uviedla strana Sloboda a Solidarita. Ako strana doplnila, slová viedli k činom a činy k obrovským tragédiám. „Bohužiaľ, aj dnes sú na Slovensku politici, ktorí ľudí šíriacich nenávisť využívajú pre vlastné mocenské ciele, legitimizujú ich a pozývajú podieľať sa na vedení štátu," vyhlásila SaS a pokračovala s tým, že pred viac ako 80 rokmi vyhlásilo vedenie Slovenského štátu svojich občanov za menejcenných, vzali im práva, majetok a deportovali ich na smrť, a to priamo pred očami obyvateľov Slovenska. „Proti takémuto morálnemu hazardu sme sa vždy jasne postavili a nebudeme ho ticho akceptovať ani v budúcnosti," uzavrela SaS.
Čítajte viac Preživšia holokaustu, ktorá zvíťazila nad Hitlerom: Trhá mi srdce, keď vidím vnúčatá vyrastať vo vojne
Dnešný deň je pamiatkou na všetkých ľudí, ktorí sa počas druhej svetovej vojny stali obeťami perzekúcie a zabíjania, uviedlo ministerstvo obrany. Ako rezort pripomenul, v tento deň v roku 1945 vojaci Červenej armády vstúpili do bývalého koncentračného tábora Osvienčim. „Hrôzy, ktoré tu a inde našli, sa pre celý svet stali obžalobou nacizmu a rasizmu, ktorý vedie od nenávisti až k vyhladzovaniu národov," dodalo ministerstvo.
„Zo Slovenska bolo počas druhej svetovej vojny násilne vyvezených asi 70-tisíc našich občanov židovskej národnosti. Drvivá väčšina z nich sa nikdy nevrátila," uviedlo ministerstvo obrany a dodalo, že mnohí z mála, ktorí zostali na našom území, sa počas Slovenského národného povstania zapojili do boja proti okupantom a významne prispeli k oslobodeniu. „Česť pamiatke všetkým, ktorých životy boli zmarené počas holokaustu!", uzavrel rezort obrany.
O dôležitosti pripomínať si historické udalosti, aby sa neopakovali, hovorí aj poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová (klub Slovensko, Za ľudí, KÚ). „Práve v tento deň roku 1945 bol oslobodený koncentračný a vyhladzovací tábor a odhalil svetu, kam až môže zájsť fanatická ideológia, ktorá z nás nevinných ľudí robí svojich nepriateľov,“ konštatuje Remišová s tým, že nenávisť a zvrátené ideológie nesmú dostať znova šancu.
Holokaust sa nezačal zo dňa na deň. Predchádzali mu nenávistné prejavy, fyzické útoky na jednu z menšín. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová na bratislavskom Rybnom námestí pri piatkovom pietnom akte na pamiatku obetí holokaustu.
„Musíme byť citliví a vnímaví, ak sa také niečo deje v akejkoľvek spoločnosti vrátane Slovenska,“ uviedla hlava štátu. Holokaust označila za jednu z najväčších tragédií, ktorú ľudstvo zažilo. Je podľa nej dôležité si ju pripomínať každý jeden rok a pamätať na to. „Pretože nikdy nevieme, ako ďaleko je od nenávistných prejavov a slov k činom,“ dodala.
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu pripomína 27. januára utrpenie miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Zvolený dátum sa symbolicky viaže k oslobodeniu koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945.
