Hoci mal kabinet Roberta Fica (Smer) veľké oči a pôvodne rátal s tým, že novela, ktorá zahŕňa aj rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), začne platiť už v polovici januára, pribrzdil. Ako prvý začal o možných ústupkoch hovoriť predseda parlamentu a líder koaličného Hlasu Peter Pellegrini. Výhrady naznačil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Kritické hlasy sa ozývali nielen z opozičných poslaneckých lavíc, obavy vyjadrila aj Rada prokurátorov, svoje námietky vyslovila v pléne aj hlava štátu.
Skrátené legislatívne konanie prešlo v parlamente až minulý štvrtok s podporou 77 poslancov. Koalícia si navyše odhlasovala aj poistku a rozpravu k druhému čítaniu novely trestných kódexov obmedzila na 20 hodín. Po schválení skráteného konania naznačil možné ústupky aj premiér. Víkend a prvé dni pracovného týždňa chcel využiť na prípravu zoznamu návrhov do druhého čítania a tretieho čítania.
Špeciálna prokuratúra dostala dva mesiace navyše
O pozmeňovacom návrhu Gašpara začali v utorok dopoludnia rokovať parlamentné výbory. Prišiel aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Opozícia neopomenula, že k pozmeňovaciemu návrhu sa dostala až v pondelok večer. Na preštudovanie 89 bodov tak mala len noc a skoré ráno. Ústavnoprávny výbor totiž začal rokovať už v utorok o deviatej hodine dopoludnia. Podľa ministra Suska ide o štandardný proces, v minulosti bolo podľa neho bežné, že návrhy sa predkladali až priamo na rokovaní výboru.
Bývalý policajný prezident Gašpar síce tvrdí, že pozmeňovací návrh zohľadňuje pripomienky generálneho prokurátora, Európskej prokuratúry, Európskej komisie a odborníkov, no podľa opozície sú zmeny len kozmetické. Nič sa nemení ani na fakte, že špeciálna prokuratúra zanikne, po novom až 15. marca. Zmeny podľa Gašpara sledujú humanizáciu trestov či prispôsobovanie sa európskym štandardom. Stručný prehľad zmien si môžete pozrieť v tabuľke nižšie.
Foto: KP NR SR
S čím prišli v pozmeňujúcom návrhu
Kým v dnes platnej legislatíve je malá škoda definovaná vo výške od 266 eur, Suskov návrh rátal so sumou od 700 eur. Zmeny sa mali dotknúť aj väčšej škody (v súčasnosti od 2¤600 eur), značnej škody (v súčasnosti od 26 600 eur) a škody veľkého rozsahu (v súčasnosti od 133-tisíc eur). Kým minister navrhoval, že väčšia škoda vznikne od 35-tisíc eur, pozmeňovací návrh ráta s 20-tisíc eurami. Koalícia upravila aj sumy pri značnej škode – minister navrhoval, aby jej spodná hranica bola od 350-tisíc eur, no v Gašparovom návrhu sa už píše o sume 250-tisíc. Pri škode veľkého rozsahu by sa suma mala z navrhovaných 700-tisíc znížiť na 650-tisíc eur.
| Trestný čin | Súčasná sadzba | Pôvodný Suskov návrh | Gašparov návrh |
|---|---|---|---|
| Základná hranica výšky škody pre definíciu trestného činu | Malá škoda od 266 eur, väčšia škoda 2,6-tisíc eur, značná škoda 26,6-tisíc eur, škoda veľkého rozsahu 133-tisíc eur | Malá škoda od 700 eur, väčšia škoda od 35-tisíc eur, značná škoda od 350-tisíc eur, škoda veľkého rozsahu od 700-tisíc eur | Väčšia škoda od 20-tisíc eur, značná škoda od 250-tisíc eur, škoda veľkého rozsahu od 650-tisíc eur |
| Trestný čin subvenčného podvodu | 1 až 5 rokov | 6 mesiacov až 2 roky 9 mesiacov | Horná hranica 3,5 roka |
| Sprenevera alebo podvod | 1 až 5 rokov (pri väčšej škode) | Pri škode vyššej ako 20-tisíc 6 mesiacov až 3 roky | 1 až 4 roky (škoda nad 20-tisíc bez dolnej hranice) |
| Korupcia – prijímanie úplatku | 3 až 8 rokov | 2 až 8 rokov | 2 až 6 rokov (pri závažnejšom konaní), 3 až 8 pri väčšom rozsahu, 3 až 10 pri veľkom rozsahu |
| Podplácanie | 3 až 10 rokov | 1 až 7 rokov | 1 až 5 rokov (v značnom rozsahu); verejný činiteľ 3 až 8 rokov |
| Neoprávnený prístup do počítačového systému | 1 až 5 (závažná škoda či rozsah), 3 až 8 (veľký rozsah škody, člen nebezpečného zoskupenia) | mala sa znížiť | nezníži sa |
| Spôsobenie značnej škody – poškodzovanie finančných záujmov EÚ | 1 až 4 roky | 1 až 2 roky | nezníži sa |
Koalícia dolaďovala v pozmeňovacom návrhu aj tzv. horalkový paragraf. Zabrániť sa má tomu, aby ľudia dostávali za opakované drobné krádeže nepodmienečné tresty odňatia slobody. „Tretina odsúdených osôb vo výkone trestu sa tam dostala práve kvôli tomu ustanoveniu,“ uviedol Gašpar. Ako vysvetlil, ak niekto ukradol „horalku“ a v krátkom čase to zopakoval, dostal sa priamo za mreže.
Ak parlament schváli uvedenú novelu bez riadnej diskusie, mnohí podnikatelia budú musieť platiť vzniknuté škody a ochranu svojho majetku z vlastného vrecka. Tvrdí to predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov Daniel Krakovský. Upozorňuje, že posunutie hranice malej škody až na úroveň 700 eur je absolútne neprimerané. Pokiaľ zlodej odíde z obchodu s elektronikou s ukradnutým mobilným telefónom vo vyššej hodnote alebo plným batohom textilu, nehrozí mu prakticky nič okrem pokuty.
„Naše obchody sa tak môžu stať eldorádom pre organizované skupiny, kde každý z jej členov ukradne tovar v hodnote nižšej ako malá škoda, aby sa vyhli trestnému stíhaniu, a nespravíme s tým absolútne nič,“ dodal Krakovský.
Za trestný čin subvenčného podvodu dnes môže páchateľ dostať jeden až päť rokov za mrežami. Kým návrh šéfa justície spomínal nižšiu sadzbu – šesť mesiacov až dva roky a 9 mesiacov, Gašparov pozmeňovací návrh už ráta s hornou hranicou tri a pol roka.
Čítajte viac Vrahovia, mafiáni aj zlodeji: Jeden väzeň nás ročne stojí 23-tisíc eur. Najviac ide na platy stráže, lacné nie sú ani energie a jedlo
Za spreneveru alebo podvod môžu kriminálnici dnes dostať trest vo výške jeden až päť rokov. Ak by schválili návrh, s ktorým prišiel Susko, tresty pri väčšej škode by boli výrazne nižšie. Pri škode vyššej ako 20-tisíc eur by dostali šesť mesiacov až tri roky. Gašparov návrh počíta už s inými trestnými sadzbami, konkrétne jeden až štyri roky pri škode nad 20-tisíc eur, a to bez dolnej hranice.
Suskov návrh počítal so zmenami aj pri prijímaní úplatkov. Pôvodne sa mala meniť spodná hranica trestnej sadzby z troch na dva roky, horných osem rokov sa meniť nemalo. Podľa najnovšej verzie by mala byť pri závažnejšom konaní spodná hranica dva roky a horná šesť rokov, pri škode väčšieho rozsahu tri až osem rokov a pri škode veľkého rozsahu tri až desať rokov. Ak pozmeňovací návrh prejde, k výraznej zmene dôjde pri podplácaní. Z pôvodnej trestnej sadzby tri až desať rokov má po novom platiť pri škode v značnom rozsahu sadzba jeden až päť rokov. Tri až osem rokov by podľa Gašparovho návrhu mohli dostať za podplácanie len verejní činitelia.
Pôvodný Suskov návrh tiež hovoril o znížení trestu za poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie z jedného až štyroch rokov na jeden až dva roky. Pozmeňovací návrh však už so zmenami nepočíta.
Pozmeňovací návrh skracuje aj premlčacie doby. Susko ako predkladateľ novely navrhuje, aby sa zo súčasných 20 rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody na doživotie, zmenil na desať rokov. Ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov, premlčacia doba je dnes 15 rokov, po novom by to mohlo byť len päť rokov. Gašparov návrh už dĺžku premlčacích dôb nemení, zo Suskovho návrhu vypadlo len ustanovenie, ktoré malo komplikovať prerušenie premlčania.
Čítajte viac Slovensko vyšle do Bruselu špeciálneho diplomata. Lídrom v EÚ bude vysvetľovať, čo vláda zamýšľa s Trestným zákonom
Za skráteným konaním si stoja
Zákonodarcovia sa vrátili aj k spôsobu, akým sa novela schvaľuje. Podpredseda výboru Tibor Gašpar (Smer) nepovedal v tomto smere nič nové a tvrdí, že dôvody na skrátené legislatívne konanie boli. So zmenami trestných kódexov vraj už nemôžu viac čakať. „Sú urgentné a sú už dnes po lehote,“ vyjadril sa poslanec. Tvrdí, že zistili, že nič z toho, čo je v novele, nie je v rozpore s právom EÚ. Poslanec Branislav Vančo (Progresívne Slovensko) očakával, že pre také významné zmeny vznikne záväzný plán. Na otázku, aké sú na alternatívne tresty vyčlenené finančné prostriedky, Susko odpovedal, že by mali byť až v nasledujúcom návrhu štátneho rozpočtu.
Riaditeľka Via Iuris Katarína Batková: „Podstatná a rozsiahla novelizácia Trestného zákona v žiadnej demokratickej krajine neprebieha v skrátenom legislatívnom legislatívnom konaní, pretože trestné právo je systém a zmena jedného elementu má podstatný vplyv na zmenu celého systému.“
Podpredseda ústavnoprávneho výboru Ondrej Dostál z klubu SaS označil novelu za zlú a neopraviteľnú. Konkrétne kroky v súvislosti s novelou Trestného zákona avizovala v stredu opozičná strana KDH. Novelu označuje za hanebnú. Predseda hnutia Milan Majerský upozornil, že zmeny rozsahu novely Trestného zákona sa takýmto spôsobom prijímať nemôžu.
„Najvhodnejším krokom by bolo, keby vláda novelu stiahla, prepracovala a dala do medzirezortného pripomienkového konania, no vieme, že k tomu nedôjde. Preto predložíme sériu pozmeňovacích návrhov,“ vyjadril sa líder KDH.
Novelu Trestného zákona chcela vládna koalícia presadiť ešte do Vianoc. Nerobí vraj nič, čo by neavizovala pred voľbami. Do parlamentu najskôr predložila návrh, aby sa o novele rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Priebeh schôdze, kde sa o bode rokovalo, však podľa očakávaní Smeru, Hlasu a SNS nešiel.
Oddialiť schvaľovanie samotnej novely, ktorá je najväčšou svojho druhu za posledných 18 rokov, sa totiž pokúšala opozícia. Sčasti jej to aj vyšlo. V diskusii vystúpilo 100 rečníkov s 2¤667 faktickými poznámkami a novela nie je schválená ani na konci januára. Opozícia predkladateľom vyčítala, že na také výrazné zmeny vyhradili príliš krátky čas a návrh nepripomienkovali ani len odborné kapacity. Argumenty vo vládnej koalícii neprešli. Intenzívna rozprava, ktorá v parlamente prebiehala aj v nočných hodinách, vraj mala postačiť a žiadny iný návrh doteraz taký veľký priestor nedostal.