Jej autorský kolektív ju slávnostne predstavil v piatok (2. 2.) v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu Andreja Kmeťa v Martine. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Tináková.
Publikácia spojila botanikov z dnes už zrušeného pracoviska Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici a Centra biológie rastlín a biodiverzity (CBRB) SAV s odborníkmi z viacerých akademických a múzejných pracovísk. Okrem práce v teréne kriticky prehodnotili dostupné údaje, čo viedlo k vyčleneniu početných druhov, ktoré boli z územia doteraz uvádzané mylne.
Čítajte viac Múzeum TANAPu chce sprístupniť expozície aj pre nepočujúcich či nevidiacich
„Dielo prináša odbornou a pritom príťažlivou a zrozumiteľnou formou informácie a údaje o rozšírení a synekológii 458 druhov lišajníkov, 462 taxónov machorastov a 1804 taxónov cievnatých rastlín zistených na území NP Veľká Fatra a v obciach v jeho bezprostrednej blízkosti, o prírodných pomeroch územia a bohatú fotografickú prílohu,“ uviedla Tináková.
Spoluautorka diela Katarína Hegedüšová Vantarová z CBRB SAV priblížila, že publikáciu jej autori doplnili o údaje o rozšírení vegetačných jednotiek, ktoré zaznamenali na území NP. „Čitatelia v knihe nájdu aj mapu referenčného územia či prehľad maloplošných chránených území,“ doplnila.
Kniha je určená nielen pre profesionálnych botanikov, vedcov či ochrancov prírody, ale aj pre všetkých tých, ktorí chcú, aby boli krásy NP zachované pre budúce generácie, podotkla Tináková. Dielo uviedli do života bývalý dlhoročný riaditeľ NP Veľká Fatra Peter Vantara a za Botanický ústav CBRB SAV Milan Valachovič.
„Autorský kolektív pracoval na publikácii práve v čase, keď NP oslávil svoje 20. výročie od jeho vyhlásenia v roku 2002, a vyšla krátko pred 50. výročím vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra,“ dodala hovorkyňa SAV.
Čítajte viac V Poloninách obnovujú robotnícky dom, zlepšiť má turistickú infraštruktúru
