Ústavný súd prijal podnety na ďalšie konanie a zároveň pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov, zrušenie ÚŠP však ponechal bezo zmeny. „Výsledkom, ktorý leží na stole, je, že ÚŠP bude zrušený. Bodka, nech si to každý hodnotí ako chce,“ konštatoval Hrabko.
Hlavným dôvodom, prečo koaličné strany k novele trestných kódexov vôbec pristúpili, bol podľa neho práve zámer zrušiť ÚŠP. Dodal, že si to môže každý ľahko overiť, ak si spätne pozrie vyjadrenia koaličných a opozičných politikov v čase predloženia novely do parlamentu.
Opozičné strany sa podľa neho snažia prezentovať pozastavenie účinnosti časti novely ako úspech najmä preto, aby ich voličom dávali zmysel niekoľkomesačné protesty na námestiach. „Ja to nekritizujem. Ale fakt je ten, že 20. marca zanikne ÚŠP. A zrušenie ÚŠP bolo kľúčovým faktom, ktorý viedol k novele,“ povedal Hrabko.
Ani ostatné časti novely trestných kódexov podľa neho nie sú zrušené, len pozastavené, kým ich ÚS SR posúdi. Ak koalícia nebude chcieť tak dlho čakať, môže podľa Hrabka využiť svoju väčšinu v parlamente a kedykoľvek predložiť do NR SR ďalšiu novelu Trestného zákona. „Ale je jasné, že budeme ešte niekoľko dní zavalení vyhláseniami, ako mimovládne strany vyhrali svoj boj. Ako sa ukázalo, že protesty mali zmysel. To patrí k politickej propagande,“ konštatoval Hrabko.
Za problematický právny precedens považuje rozhodnutie ÚS SR pozastaviť časť novely zákona, ktorá ešte de iure neexistuje, keďže nebola publikovaná v Zbierke zákonov. „Ústavný súd vo svojom rozhodnutí nedokázal napísať číslo zákona, ktorému pozastavuje účinnosť,“ pripomenul Hrabko. Rozhodnutie ÚS SR však napriek tomu bude podľa neho platné od momentu, ako vyjde v Zbierke zákonov. „Ak chceme udržať aspoň zvyšky právneho štátu, je každý povinný rozhodnutie ÚS rešpektovať,“ upozornil Hrabko. Postup ústavného súdu v tomto prípade však osobne považuje za „ústavný kotrmelec“, ktorý negatívne ovplyvní ústavné právo na Slovensku.