Rozhodli o tom členovia výboru vo štvrtok po vypočutí všetkých uchádzačov. Nasledovať má voľba dvoch kandidátov v parlamente. Z dvoch zvolených kandidátov vyberie ústavného sudcu prezident. Miesto ústavného sudcu sa vlani uvoľnilo po odchode sudkyne Jany Laššákovej.
Výbor vypočúval kandidátov počas stredy a štvrtka. Okrem členov výboru kládli otázky aj prítomní poslanci NR SR a zástupca prezidentskej kancelárie.
O funkciu ústavného sudcu sa uchádza Michaela Králová, ktorú navrhol poslanec Roman Michelko (SNS). Ďalej Anton Dulak, ktorého navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.
Kandidátku Líviu Trellovú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Ďalšou kandidátkou je Martina Jánošíková, ktorú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Kandidátku Zuzanu Pitoňákovú navrhol verejný ochranca práv.
Čítajte viac Výbor vypočul kandidátku na ústavnú sudkyňu Královú. Do funkcie ju navrhol poslanec Michelko
Trellová, Pitoňáková
Ústavnoprávny výbor vo štvrtok vypočul dve kandidátky na funkciu sudkyne Ústavného súdu, Zuzanu Pitoňákovú a Líviu Trellovú. Popoludní pred výbor prišla Zuzana Pitoňáková. Navrhol ju verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Pitoňáková je advokátka, pôsobila aj ako externá poradkyňa Ústavného súdu. Najviac sa podľa svojich slov sústreďovala na obhajobu klientov v trestnom konaní, ale aj na kauzy občianskeho práva, obchodného práva či rodinného práva.
Pripomenula, že sa ako poradkyňa Ústavného súdu podieľala na množstve jeho návrhov a nálezov uznesení. Klientov zastupuje v konaní o ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom, zastupuje ich aj pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Kandidátka zastáva názor, že Ústava SR, takisto ako dohovor o ľudských právach je živý inštrument, ktorý má reflektovať dobu a vývoj spoločnosti. Myslí si, že z ústavy vyplýva pozitívny záväzok štátu v oblasti boja s klimatickou krízou. Pripomenula, že v ústave je zakotvené právo na priaznivé životné prostredie.
Volebné moratórium či procesy prijímania zákonov
Pitoňáková mala odpovedať aj na otázky o volebnom moratóriu. „Podľa môjho názoru už neexistuje, zostáva nám len prispôsobiť sa dobe a vychádzať z toho, že občania by mali byť schopní vytvoriť si svoj vlastný názor,“ povedala. Nemyslí si, že krátke moratórium môže zmeniť výsledky volieb. Je podľa nej ťažké povedať, či bolo, alebo nebolo moratórium porušené vzhľadom na dianie na internete.
Poslanci sa pýtali aj na procesy, akými parlament prijíma zákony. Pitoňáková mala odpovedať na otázky, či by mal Ústavný súd prispievať k tomu, aby sa v parlamente neporušovali pravidlá napríklad pri prijímaní zákonov prostredníctvom tzv. prílepkov alebo pri nadmernom využívaní skráteného legislatívneho konania.
Podľa kandidátky by Ústavný súd nemal zasahovať do zákonodarnej funkcie parlamentu. V prípadoch, keď sa dostane pred Ústavný súd zákon, u ktorého sa namieta legislatívny proces v súvislosti so skráteným legislatívnym konaním, Pitoňáková reagovala, že prijatie zákona v skrátenom legislatívnom konaní bez splnenia podmienok nie je dostatočný dôvod na to, aby Ústavný súd vyslovil, že zákon je protiústavný. Dodala, že každý takýto prípad sa má riešiť individuálne.
Pitoňáková pripomenula, že niektorí advokáti podávajú na Ústavný súd ústavné sťažnosti, u ktorých je na prvý pohľad jasné, že nemôžu byť úspešné. Je podľa nej zbytočné podávať ústavnú sťažnosť v prípade, keď sa nevyčerpali všetky prostriedky nápravy na všeobecných súdoch.
Niektoré sťažnosti podľa nej nespĺňajú všetky náležitosti. To podľa nej neznamená, že činnosť na Ústavného súdu by sa nemohla zefektívniť. Nemyslí si však, že pravidlá na Ústavného súdu sú zle nastavené.
Veľmi stručná Ústava, životné prostredie
O pozíciu ústavnej sudkyne sa uchádza aj Lívia Trellová, ktorá pôsobí ako profesorka ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Do funkcie ju nominoval dekan tejto fakulty.
Trellová je zároveň aj poslankyňou miestneho zastupiteľstva v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Do funkcie vstúpila ako odborníčka, deklaruje, že nie je členkou politickej strany. Pôsobí tiež ako externá poradkyňa sudcu na Ústavnom súde.
Ústava SR je podľa Trellovej napísaná veľmi stručne, jej ustanovenia majú niekedy deklaratórny charakter. Práve ÚS má podľa nej možnosť dotvárať systém. Tvrdí, že ústava je stručná a všeobecne nastavená, preto treba využívať znalosti z teórie. To vníma ako priestor, kde by mohla efektívne využiť znalosti z ústavného práva.
Kandidátka hovorila aj o pozitívnom záväzku v boji proti klimatickej kríze. Poukázala na právo na priaznivé životné prostredie, v Ústave SR je pozitívny záväzok štátu zabezpečiť pre jednotlivcov optimálne životné prostredie. Otázka podľa nej je, čo to je optimálne.
Uviedla tiež, že obrovské množstvo agendy na Ústavnom súde tvoria individuálne ústavné sťažnosti, považuje to za administratívnu záťaž pred súd. Zároveň pripomína, že Ústavný súd je veľmi silný, čo sa týka množstva kompetencií a právomocí, no sú veci, ktoré ho zbytočne administratívne preťažujú.
Trellová dlhodobo nie je fanúšikom inštitútu skráteného legislatívneho konania. Zneužíva sa podľa nej v politickom boji, kritizuje jeho nadužívanie. Myslí si, že procesy nie sú nastavené zle, ale vníma potrebu pracovať na zvyšovaní politickej kultúry, aby sa otázkou zneužívania skráteného konania nemuselo do budúcna zaoberať.
Poslancom odpovedala aj na otázky, týkajúce sa napríklad komunálnych sťažností na ústavnom súde, hovorila aj o probléme veľkého počtu obcí.