Podľa odborníkov by bolo založenie novej strany veľký risk. Všetci si totiž dobre pamätajú osud „prezidentskej“ strany Andreja Kisku. Strana Za ľudí sa do parlamentu dostala s odretými ušami napriek tomu, že bol Kiska päť rokov v kresle prezidenta.
Korčok potrebuje čas
Korčok si po zisku takmer 1,25 milióna hlasov uvedomuje, že dostal od ľudí mandát, s ktorým musí naložiť zodpovedne. „S toľkými hlasmi sa na Slovensku prezidentské voľby vyhrávali. Rozumiem odkazu, ktorí títo voliči dali,“ hovoril ešte počas volebnej noci. Tieto hlasy sú pre neho zaväzujúce a čoskoro oznámi aj svoje rozhodnutie.
Výsledok sa dozvieme vtedy, keď exminister zahraničných vecí zavŕši svoje uvažovanie o tom, čo bude ďalej v živote robiť. Podľa jeho slov pôjde o niekoľko týždňov a nie mesiacov. „Neviem povedať k mojej politickej budúcnosti nič, okrem obrovského rešpektu a vďaky občanom, ktorí mi svoju podporu dali,“ hovoril v utorok po relácii Na telo. „Zvážim to a vedia to aj lídri politických strán, ktoré prejavili záujem o stretnutie so mnou,“ uviedol.
Aj prijatie rozhodnutia o vstupe do prezidentského boja vznikalo dlhšie. „Vidíte, že má zmysel vziať si čas a uvažovať nad vecami,“ uviedol. Korčok priznal, že žiadny plán B nemal. „Neviem odpovedať na tej škále, či vleziem do politiky, alebo sa budem venovať tomu, čo doteraz. Urobím to čestne tak, ako s prezidentskou kandidatúrou. Keď ten čas dozrel, skončilo to tak, že som dostal 1,2 milióna hlasov,“ povedal v diskusnej relácii Na telo.
PS, SaS či Demokrati?
Z opozičných strán ho kontaktovali Demokrati, Progresívne Slovensko (PS) aj Sloboda a Solidarita (SaS). „Ja sa rád stretnem s lídrami strán, ktoré ma podporili a som pripravený si ich vypočuť,“ povedal Korčok. Líder PS Michal Šimečka sa vyjadril, že má predstavu o spolupráci s Korčokom, no najprv sa o tom bude rozprávať s ním. „Sú rôzne scenáre, aj ja nad rôznymi premýšľam, ale budem sa o nich rozprávať najprv s ním,“ povedal.
V PS stále čakajú na to, ako sa Korčok rozhodne, o ďalšom postupe má následne rozhodnúť predsedníctvo, pokiaľ by došlo k akejkoľvek ponuke. Aj predseda SaS Branislav Gröhling pre Pravdu potvrdil, že sú s Korčokom v kontakte nielen kvôli budúcnosti, ale aj preto, že ich spája spoločná „vládna“ história aj výrazná podpora, ktorú mu vyjadrili vo voľbách. „Sme v kontakte a diskutujeme o našich nejakých pocitoch, ale aj o vyhodnocovaní tejto kampane,“ povedal. Dvere v SaS má však vždy otvorené. „Ivan Korčok je človek, ktorého sme my ako strana SaS priviedli do slovenskej politiky. Je logické, že spolu komunikujeme, no hlavne pán Korčok sa musí sám rozhodnúť, ako bude narábať s tým mandátom, ktorý dostal od voličov,“ uviedol Gröhling s tým, že by bol rád, ak by Korčok svoj mandát využil pre to, aby bolo Slovensko dobre spravovanou a demokratickou krajinou.
S Korčokom je v pravidelnom kontakte aj predseda strany Demokrati Jaroslav Naď a ďalší členovia predsedníctva. „Dlhodobo riešia rôzne pracovné záležitosti. Ak bude vo veci konkrétnej spolupráce aktualizačný moment, budeme o ňom informovať,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa strany Martina Kakaščíková.
Aké možnosti stoja pred Korčokom?
1. Vstup do už existujúcej strany
Keďže je v kontakte s opozičnými PS a SaS, ale aj s mimoparlamentnými Demokratmi, určite je jednou z možností vstup do už existujúcej strany. Bývalý šéf liberálov Richard Sulík ešte pred predčasnými voľbami ponúkol Korčokovi líderskú stoličku, no v tom čase ju odmietol. Gröhling ako čerstvo zvolený predseda SaS, ktorý Sulíka vystriedal po 15 rokoch, sa nechystá funkciu lídra opustiť. „Získal som naozaj veľmi silný mandát od členov našej strany a tento mandát chcem vykonávať aj do budúcna,“ uviedol.
Čítajte viac Je budúcnosť Korčoka v SaS? Priviedli sme ho do politiky, sme v kontakte aj teraz, hovorí pre Pravdu Gröhling
Vstup do KDH je nepravdepodobný podobne, ako vstup do hnutia Slovensko. Už dohadovanie sa na predvolebnej podpore bolo s Igorom Matovičom na tenkom ľade. Ak podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka Korčok vstúpi do jednej z existujúcich strán, tú môže posilniť na úkor tých zvyšných. „Ale tento volebný výsledok zatiaľ nehovorí nič o dramatickejšom prekresľovaní straníckej mapy Slovenska,“ uviedol.
Programovo sa najviac ako umiernený konzervatívec zrejme Korčok hodí k Demokratom. Problém je však v tom, že Demokrati nie sú parlamentnou stranou a nemajú dostatočný priestor na prezentáciu. „Ešte by to mohlo fungovať tak, že by Ivan Korčok založil politickú stranu na zelenej lúke a Demokrati by prestúpili k nemu,“ myslí si Štefančík. Logickou by sa tak zdala byť možnosť, že Korčok by sa spojil s PS, ktoré je aktuálne preferenčne druhou najsilnejšou stranou a od volieb stúpa.
Práve druhý tábor pred druhým kolom vytiahol tézu, že Korčok nemohol uspieť aj preto, lebo sa dal dokopy so „skrachovancami, ktorí v minulom volebnom období zničili krajinu“, čím mali na mysli nielen Eduarda Hegera či Jaroslava Naďa, ale aj Igora Matoviča či Mikuláša Dzurindu. „Určite by s touto tézou niekto prišiel. Ak by sa spojil s Jaroslavom Naďom, možno by neprajníci pokračovali vo svojom naratíve o vojnových štváčoch. Ale v tomto prípade asi netreba brať ohľad na to, čo si myslí protistrana,“ myslí si Štefančík.
2. Založenie novej strany
Jedným z možných scenárov je aj založenie vlastnej politickej strany. Korčok získal niečo vyše 1,2 milióna hlasov, čo je približne toľko hlasov, ako získali dokopy v predčasných voľbách strany PS, KDH, SaS, Demokrati a OĽaNO. „Pokiaľ ide o stranícku príslušnosť voličov Ivana Korčoka, tak zhruba 50 percent boli voliči PS, viac ako desatinu vyčerpávajú voliči SaS, desatinu tvoria voliči KDH, menej ako desatinu voliči hnutia Slovensko a zhruba sedem percent voliči Demokratov. Zastúpenie voličov iných strán je minoritné. Okrem toho je v elektoráte Korčoka cca 20 percent respondentov, ktorí sa v otázke na stranícku preferenciu vyjadrili, že nevedia alebo by dnes v parlamentných voľbách nešli voliť,“ uviedol šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Čítajte viac Najprv to hovoril Fico, teraz Danko. Zmení Pellegriniho odchod politickú mapu? Líder Hlasu v paláci je pre SNS dobrou zámienkou
Všetci však máme v relatívne živej pamäti, ako dopadol projekt exprezidenta Kisku. Ten sa ku koncu svojho päťročného mandátu netajil straníckymi ambíciami. Po voľbách v roku 2020 však narazil na tvrdú realitu a do parlamentu sa jeho strana Za ľudí dostala s odretými ušami. Premiérske ambície musel preto odložiť bokom. Predstava, že bývalý prezident zasadne do poslaneckých lavíc, bola nereálna. Kisku preto neskôr nahradila Veronika Remišová a exprezident sa z politického života stiahol. No a jeho projekt Za ľudí pod taktovkou bývalej ministerky prakticky zanikol. Šéf agentúry Ipsos Jakub Hankovský si myslí, že aj v prípade Korčokovej novej strany je veľké riziko podobného scenára.
„Profil voliča, ktorý Korčoka podporil, je dnes v straníckej politike reprezentovaný a dvojciferný odliv voličov k nemu by som skutočne neočakával. Po ostatných rokoch, ktoré definovali turbulentné udalosti ako je pandémia, či vojna na Ukrajine a nestabilná domáca politická scéna, vidíme aj zo strany voličov silný dopyt po „pokoji“, „nehádaní sa“ či „spájaní síl“ a „spolupráci“. Ak chce Ivan Korčok uspieť, mal by to reflektovať,“ hovorí riaditeľ Ipsosu.
Foto: SITA, Milan Illík
Medzi Korčokovými voličmi sú teda voliči súčasných opozičných strán, nie sú však riadne ukotvení tak, ako voliči koaličných strán. Ak by sa teda Korčok rozhodol pre novú stranu, súčasné opozičné strany by to oslabilo a voliči by sa opäť trieštili, keďže väčšinu hlasov by získal z elektorátu spomínaných strán. „Jednu tortu môžete nakrájať na štyri alebo na šesť kúskov, ale tortu nenatiahnete. Stále to bude tá istá torta. Problém je v tom, že ak sa vám šmykne ruka, jeden kúsok torty bude menší ako tie ostatné a nikto naň nebude mať chuť,“ hovorí Štefančík. S trieštením hlasov súhlasia aj Slosiarik a Hankovský.
Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek súhlasí, že do istej miery by išlo o trieštenie voličských hlasov, no budúcnosť potenciálnej novej strany vidí nádejnejšie. Súčasné opozičné strany však podľa neho nie sú štandardnými masovými stranami a majú veľké deficity najmä čo sa týka členských základní v regiónoch.
„Ak chce byť politická opozícia v tejto krajine niekedy úspešná, naozaj musí veľmi trpezlivo budovať členskú základňu v regiónoch. Pokiaľ by sa touto síce náročnejšou a zdĺhavou cestou predsa len chcel vydať Ivan Korčok s tým, že ide budovať povedzme stredovú stranu medzi konzervatívcami a liberálmi, myslím si, že dopyt aj nejaký pozitívny ohlas by takáto strana mohla mať, a pokojne by to mohlo byť aj dvojciferné číslo, ktoré by teoreticky mohla získať vo voľbách o nejaké tri-štyri roky,“ uviedol.
3. Zjednotiteľ opozície?
Korčok by podľa neho mohol aj s ďalšími umiernenými konzervatívcami a liberálmi prísť s ponukou štandardnej občiansko-demokratickej strany alebo strany umiernených konzervatívcov a liberálov. „Dokázali by výrazne osloviť práve voličov opozičných strán – tak PS, ako aj SaS. Keď si spomenieme na to, kto podporil PS v minulých parlamentných voľbách, tak to boli často voliči, ktorí nepodporili PS kvôli ideológii a riešeniam, ale ako politickú stranu, ktorá sa v podstate profilovala ako hlavný opozičný líder alebo oponent práve tých strán, ktoré skončili po voľbách vo vláde,“ myslí si Řádek.
Do úvahy teda prichádza aj po minulých voľbách mimoriadne neobľúbený variant – byť zjednotiteľom opozície. Myšlienku veľkého spájania propagoval pred predčasnými voľbami bývalý premiér Eduard Heger, ktorý sa pasoval do role zjednotiteľa, prevzal stranu Spolu – bývalého spojenca PS – a chcel uskutočniť veľké spájanie práve na stredopravom spektre. Nakoniec sa nielenže nedostali do parlamentu a nedohodli sa ani s Mikulášom Dzurindom, ktorí zas chcel oživiť úspešného ducha SDKÚ, ale Demokrati skončili aj bez štátneho príspevku.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Podľa Hankovského by však aktuálne v prípade Korčoka mohla byť pre voliča zaujímavejšou a zrozumiteľnejšou alternatívou okrem jeho angažovania sa v ponuke súčasných opozičných strán aj nadstranícka spolupráca či líderstvo prípadnej spojenej kandidátky. „Prezidentské voľby ukázali, že Ivan Korčok dokázal osloviť vcelku rozmanitý elektorát, čo by mohol pretaviť do role „zjednotiteľa“ bez jasnej profilácie na niektorú z existujúcich politických strán,“ hovorí šéf Ipsosu.
Podľa šéfa Focusu sa nedá očakávať, že by sa automaticky silná podpora Korčoka v prezidentských voľbách preliala aj do nejakého nového straníckeho subjektu. „Skôr očakávam, že bude viesť rozhovory s predstaviteľmi opozičných strán a hľadať možnosti na využitie tohto potenciálu v existujúcom straníckom nastavení,“ myslí si Slosiarik.
Žiadna priama úmera neexistuje…
Netreba však zabúdať na to, že nech už sa rozhodne pre ktorúkoľvek alternatívu, neexistuje priama úmera medzi jeho podporou v prezidentských voľbách a prípadnou podporou v tých parlamentných. Nehovoriac o tom, že ak sa nič nestane, ďalšie voľby do Národnej rady SR budú o zhruba tri a pol roka. „Určite to nie je priama úmera. Títo voliči dnes majú svoje „domovské“ strany a Ivana Korčoka podporili ako „opozičného“ kandidáta proti Petrovi Pellegrinimu a súčasnej vláde,“ hovorí Slosiarik.
Čítajte viac Éra bez Pellegriniho. Čo spôsobí jeho odchod? Možné sú tri scenáre. Hlas je na politickom rázcestí
Volič sa totiž v parlamentných voľbách rozhoduje na základe iných kritérií, a najmä vyberá si z inej ponuky. „V politike, ale aj v biznise je dôležitý kontext. Kontext, v ktorom robí volič či spotrebiteľ svoje rozhodnutie. Aj história nám ukázala, že sa podpora prezidentských kandidátov nedá preniesť do straníckej podpory pričom doteraz boli takéto ambície neúspešných, ale aj úspešných kandidátov skôr sklamaním,“ uviedol Hankovský.
Okrem toho je stále v hre aj to, že sa z politiky stiahne. Výsledok volieb ho napriek zisku silného mandátu podľa Štefančíka k ničomu nezaväzuje. „Je predsa ten porazený. Pokojne sa môže stiahnuť z politiky a užívať si predčasný dôchodok. Netreba zabúdať, že išlo o prezidentské voľby, v ktorých sa voliči rôznych strán vyjadrovali k prezidentovi. To ale ešte neznamená, že s voľbou hlavy štátu automaticky zmenia svoje aktuálne stranícke preferencie,“ dodal politológ s tým, že Korčok by bol posilou pre občianske krídlo nášho straníckeho systému.