Legendárna prezidentská vila je neobývateľná, užíval ju len Schuster. Po piatich rokoch sa znova otvára otázka bývania: Aké možnosti má Pellegrini?

Vo vlastníctve Kancelárie prezidenta SR je už 24 rokov. V roku 2000 ju druhý slovenský prezident Rudolf Schuster kúpil od VSŽ Košice, podniku dnes známeho ako U.S. Steel po dohode s vtedajším riaditeľom Júliusom Rezešom. Schuster bol zároveň jediným prezidentom, ktorý ju užíval a už 20 rokov v nej nikto nebýva. Reč je o prezidentskej vile na Slavíne na Pažického ulici, ktorej problematika ožíva každých päť rokov. V súčasnosti je neobývateľná a z bezpečnostných dôvodov nevhodná na bývanie pre akúkoľvek hlavu štátu. Aj budúci prezident Peter Pellegrini tak bude stáť pre otázkou, čo s ňou. Na to, ako vyzerá prezidentská vila a čo sa nachádza na jej pozemku sme sa boli pozrieť.

14.04.2024 10:00
debata (24)
Prezidentská vila na Slavíne je neobývateľná
Video
Zdroj: TV Pravda/Ivan Majerský

Vila, ktorú Schuster vtedy kúpil v prepočte za zhruba 1,2 milióna eur, má množstvo negatív a za dvadsať rokov nenašiel ani jeden z prezidentov riešenie, aj keď sa nejaká iniciatíva začala.

Neobývateľné dedičstvo Schustera

Otázka bývania prezidenta bude možno toto volebné obdobie aktuálnejšia aj kvôli nedávnemu incidentu, keď neznáma žena preliezla plot prezidentkinho domu v Pezinku. Prezidentská vila však na prvý pohľad určite nevyzerá ako reprezentatívne miesto, kde by mal prezident prijímať návštevy či dokonca bývať. Po dlhých rokoch chátra, vo vnútri sa nenachádza takmer žiaden nábytok a napriek tomu, že má rozlohu 850 m2, je malá a dispozične zle riešená.

„Vila je momentálne v takom stave, že obývateľná nie je,“ uviedol hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej Martin Strižinec. Trojpodlažná vila má okrem reprezentatívnych priestorov a prezidentskej pracovne aj jedáleň, kuchyňu a štyri izby.

Prezidentská vila na Slavíne
Prezidentská vila na Slavíne
+23Prezidentská vila na Slavíne

Napriek tomu sa vilu snažia udržať, a aj preto sa robí na viac ako štyritisíc metrov štvorcovom pozemku aspoň základná údržba vrátane kosenia. „Náklady na to sú približne tisíc eur mesačne. Robí sa tu len to, čo sa musí, aby sa sem dalo prísť. Je to stále chránený objekt,“ uviedol.

To, že vila ostáva v poškodenom stave má niekoľko objektívnych príčin. „Treba si uvedomiť, že toto naozaj nie je miesto vhodné pre bývanie akejkoľvek hlavy štátu,“ hovorí Strižinec. Okrem stavu, v akom sa nachádza, je nevhodná na bývanie aj z bezpečnostného hľadiska. Do vily vedie len jedna prístupová cesta vysoko na kopci a chýba tam druhá – úniková – cesta. V okolí rezidencie sú už totiž obývané parcely, ktoré neumožňujú žiadne zásahy.

Bude z vily verejný priestor?

Každých päť rokov sa tak s voľbou novej hlavy štátu otvára aj otázka, čo s nevyužívanou vilou. Plány každého prezidenta však stroskotali. Končiaca hlava štátu Zuzana Čaputová síce takisto otvorila otázku, čo s vilou, no plány prekazila pandémia covid, vojna na Ukrajine a ďalšie krízy. Na začiatku obdobia sa však Čaputová pokúsila nájsť riešenie, ako sa s týmto priestorom vysporiadať.

Pravda navštívila Prezidentskú vilu na Slavíne. Pozrite sa, ako v súčasnosti vyzerá
Video
Zdroj: TV Pravda/Ivan Majerský

Začalo sa to súťažou pre mladých architektov. V septembri 2019 prezidentka informovala, že študenti dostanú v rámci 25. ročníka medzinárodnej súťaže študentov architektúry a pozemného staviteľstva zadanie pre architektonicko-urbanistické štúdie, ktorým bude práve prezidentská rezidencia na Slavíne.

Išlo o ideovú súťaž, kde mali študenti priniesť možnosti, ako vilu využiť. „Študenti mohli riešiť tému, ktorú ešte predtým neriešili v tých zadaniach. Takže takpovediac popustili uzdu fantázie a vznikli z toho naozaj veľmi zaujímavé nápady, ako by mala vyzerať rezidencia hlavy štátu,“ povedal Strižinec. Akýkoľvek projekt by však narazil na praktickú stránku. „Akákoľvek investícia by bola naozaj vysoká,“ uviedol Čaputovej hovorca.

Kde bude bývať Pellegrini?

  • „O bývaní sa budem rozhodovať aj po diskusii s Úradom na ochranu ústavných činiteľov. Incident v záhrade prezidentkinho rodinného domu ukazuje, že nič nemožno podceniť,“ uviedol pred časom pre Pravdu vo veľkej prezidentskej ankete.

Okrem toho by bol problém aj s tým, ako by na kopec dostali stavebný materiál. „Po tejto úvahe s novou súťažou, ktorá ukázala, že akákoľvek rekonštrukcia je nemožná, pretože by sa tu musel postaviť úplne nový dom, čo by bolo nákladné, sa začali hľadať skôr iné možnosti,“ vysvetľuje Strižinec. Do úvahy prichádzala možnosť výmeny pozemkov, ale aj to, čo sa zatiaľ ukazuje ako najschodnejšia možnosť. „Tento priestor by mohol v budúcnosti slúžiť verejnosti,“ uviedol.

„Keďže sme veľmi blízko pamätníka Slavín, kam Bratislavčania chodia tráviť čas, lebo je odtiaľto krásny výhľad na mesto, a zároveň je to pietny priestor, mohla by vedľa byť verejne prístupná záhrada,“ informoval Strižinec s tým, že to už bude na novom prezidentovi a vedení Kancelárie prezidenta, ktorí si možno túto myšlienku osvoja.

Ani predaj, ani rekonštrukcia, ani výmena…

Zámer urobiť z prezidentskej vily komunitný priestor zatiaľ nie je hlbšie rozpracovaný. „Na to treba nájsť nejakého partnera, možno samosprávu a podobne. Sú to úvahy, no ak dáte preč možnosti, že tu prezident nebude bývať, že sa tu nepostaví nový drahý dom a že tu je vlastne jedna cesta a neexistuje úniková cesta z druhej strany, je jasné, že bude treba nájsť nejaké schodnejšie, rozumnejšie a logickejšie riešenie ako využiť tento priestor,“ vysvetlil hovorca.

Kedysi sa uvažovalo aj o predaji, no vila a pozemok sú majetkom Kancelárie prezidenta. „V momente predaja by tie peniaze skončili v nejakej kapitole štátneho rozpočtu a už by nimi kancelária nedisponovala. Je to tiež praktická otázka, no vila nikdy nebola v štádiu, že je na predaj,“ uviedol Strižinec s tým, že riešenie, ako sa adekvátne postarať o štátny majetok sa hľadá roky. Odhadovaná cena pozemku v tesnej blízkosti pietneho miesta je pritom asi šesť miliónov eur. V minulosti prebiehala komunikácia aj medzi štátnymi organizáciami a medzi samosprávou ohľadom možnej výmeny pozemkov. „Ale nie je to finálne riešenie. Zostane na stole a nový prezident a vedenia sa budú môcť rozhodnúť,“ dodal na margo riešení.

Oproti Českej republike nemáme na Slovensku žiadne letné prezidentské sídlo, ani rezidenciu a priestorov, kde sa dajú prijímať návštevy, nie je veľa. Spôsobuje to komplikácie? „Nie úplne. Sídlom hlavy štátu je Grasalkovičov palác v centre Bratislavy, ktorý je pripravený plniť reprezentatívnu funkciu. Všetci však vieme, že pokiaľ sa robí niečo väčšie, k dispozícii je sála slovenskej filharmónie v Redute, prípadne Bratislavský hrad, staré priestory Národnej rady SR a podobne,“ uviedol hovorca Čaputovej.

Po piatich rokoch, ktoré strávil po boku prezidentky však Strižinec zhodnotil, že v hlavnom meste je len veľmi málo priestorov na najvyššej reprezentatívnej úrovni. „Oproti väčším mestám v iných krajinách logicky, lebo v Bratislave boli skôr paláce pre akúsi šľachtu, nikdy nie pre panovníkov. Takže to treba vnímať aj v historickom kontexte. Možnosti sú pomerne limitované a kto videl Prezidentský palác zvnútra, tak si uvedomí, že je oveľa menší, ako ho možno vidieť v televízii,“ hovorí Strižinec.

Prezidentská vila na Slavíne Foto: Pravda, Ivan Majerský
prezidentská vila na Slavíne, Prezidentská vila na Slavíne

Aké sú možnosti bývania?

Otázka náhradného bývania nebola pre prezidentov prioritou aj preto, lebo sa rozhodli bývať u seba doma. „Vila samotná je dedičstvo po prezidentovi Rudolfovi Schusterovi a všetci jeho nástupcovia sa rozhodli bývať takpovediac doma. Či už pán prezident Gašparovič, pán prezident Kiska, alebo aj pani prezidentka Zuzana Čaputová,“ povedal Strižinec.

Kým Gašparovič býval vo svojom dome v Limbachu a prezidentka Čaputová v Pezinku, exprezident Kiska býval po zvolení v rodinnom dome v Ivanke pri Dunaji, no jeho bývanie komplikovala najmä príjazdová cesta, ktorá nedovoľovala, aby sa pred dom umiestnila unimobunka pre ochranku. Aj preto sa na jeseň v roku 2014 niekoľko mesiacov po jeho inaugurácii presťahoval do bytu s rozľahlou terasou v centre Bratislavy – do štátnej bytovky pre politikov a diplomatov v diplomatickej štvrti Čmeľovec v centre mesta pri vládnom hoteli Bôrik.

Ďalšie možnosti bývania sa tak veľmi nehľadali. Zo zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR z roku 1993 vyplýva, že by mal mať poskytnuté adekvátne bývanie. „Okrem iného sa ako benefit k bývaniu spomína aj telefónna linka, ale to teraz hovorím skôr položartom,“ zavtipkoval Strižinec. Ak teda nový prezident prejaví záujem o to, aby sa riešila otázka bývania iným spôsobom, ako to bolo bežné doteraz, tak prezidentská kancelária bude v spolupráci s ním a v spolupráci so Správou služieb diplomatického zboru pripravená nájsť adekvátne riešenie tejto otázky.

Schuster sa kedysi pokúsil bývať v Grasalkovičovom paláci, no ani to nie je vhodné riešenie. „Býval viac menej pod strechou v podkroví. Nie som si istý, ako dlho reálne vydržal. Potom sa rozhodol, že kancelária kúpi práve túto vilu s pozemkom,“ povedal hovorca.

Schuster sa ubytoval v priestor v podkroví, kam kedysi chodieval odpočívať a cvičiť ešte prezident Michal Kováč. Súčasťou výbavy, ktorú si Schuster sťahoval do paláca na Hodžovom námestí, bola aj legendárna dvojplatnička. Podľa bývalého prezidenta mu na nej manželka pripravovala dokonca aj halušky. Varič zostal v paláci aj po jeho odchode. Bol to až exprezident Kiska, kto rozhodol, že poputuje do múzea.

Na archívnej snímke -  Michalovi Kováčovi... Foto: TASR, Vladimír Benko
Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič Na archívnej snímke - Michalovi Kováčovi (uprostred), prvému prezidentovi po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, prišli 14. októbra 2010 večer zablahoželať k 80. narodeninám jeho dvaja nasledovníci Rudolf Schuster (vľavo) a Ivan Gašparovič (vpravo).

Grasalkovičov palác však takisto nie je vhodné miesto na bývanie. „Je to pomerne stiesnený priestor a takisto nespĺňa otázku bezpečnosti. Respektíve spĺňa, keďže je to oficiálny chránený objekt, ale sú to veľmi stiesnené priestory, ktoré sa teraz využívajú na kancelárie,“ dodal Strižinec.

Prvý priamo volený prezident Schuster zabuchol na rezidencii na Slavíne dvere tesne pred koncom svojho mandátu. Na jar 2004 sa vo vile pokazilo kúrenie a vybuchol v nej kotol. Nateraz ostáva otázne, čo s lukratívnym pozemkom vymyslí nová hlava štátu, ktorá nastúpi do funkcie v polovici júna.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #bývanie #Slavín #prezidentská vila #Peter Pellegrini