KDH zrejme podporu niektorým koaličným zákonom vymení za podporu pri hodnotových otázkach. Hnutie však odmieta, že by kolaborovalo s koalíciou. Podľa politológov sa snažia presadiť si svoj program, no v parlamente budú bojovať s nálepkou „drahej nevesty“, ktorou bolo v minulosti hnutie Sme rodina.
Povolebné udičky pre KDH ožili
Už deň po prezidentských voľbách Fico KDH nešetril. Vo svojich tradičných videách „čo sa nezmestilo na tlačovku“ sa nestačil čudovať, „čo táto strana stvára“. „Zaslepená nenávisťou proti vláde je KDH schopné poprieť svoju vlastnú podstatu a identitu,“ povedal a kritizoval, že sa spojili s Progresívnym Slovenskom (PS), SaS a Igorom Matovičom pri podpore Ivana Korčoka.
Čítajte viac Boj o post šéfa NR SR. Bude Ficova stratégia účinná? Raši podporu Danka nemá: Hlas čaká test„Vyžaduje to veľkú mieru politickej naivitu a ignorovania vlastného voliča. Budeme sa na nich musieť bližšie pozrieť, ako sa dajú politicky vykostiť. Asi to nebude príliš náročná úloha,“ povedal. V tlaku na KDH pokračovali aj ďalší predstavitelia koalície. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) v relácii ta3 vyzval KDH k sebareflexii a čuduje sa im, že s PS v niektorých veciach podporujú. Podpredseda parlamentu za Smer Ľuboš Blaha zas označil KDH za „kresťanskú dúhovú pobočku PS“.
Povolebné úvahy o možných obchodoch KDH s koalíciou však opäť oživili až vyjadrenia premiéra na stredajšom európskom výbore na margo rezolúcie Európskeho parlamentu (EP) o zaradení tzv. „práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ. „Je to hrubé zasiahnutie do kompetencie štátu a je to trend, ktorý ide proti subsidiarite,“ povedala europoslankyňa Miriam Lexmann. Fico priamo neodpovedal.
Uviedol, že existujúci právny stav v otázke potratov považuje za kompromis pre všetkých. V Smere vraj majú v hodnotových otázkach voľné ruky. „Otázka superpotratov je pre mňa neakceptovateľná. Ponúkam vám, poďme sa rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi, poďme sa rozprávať o superpotratoch. Nemám s tým žiadny problém,“ hovoril. „Ja ako ľavičiar, ako vy hovoríte, birmovaný komunista, takých bolo státisíce na Slovensku, ktorý žili normálny tradičný dedinský život, musím uznať stabilizujúcu úlohu cirkvi na Slovensku,“ uviedol.
Podľa Fica stačí, keď bude cirkev normálna a bude hovoriť o normálnych veciach. „Superpotrat, to už je prehnané, to prekročilo extrém. Nájdeme styčné body tak, ako sme našli pri definícii manželstva,“ pripomenul KDH spoluprácu z roku 2014, kedy kresťanskí demokrati hlasovali za ústavné zmeny predložené Smerom v justícii. Súčasťou týchto zmien bolo aj ukotvenie manželstva ako zväzku muža a ženy do ústavy.
Situáciu tak politicky využil a nezabudol zdôrazniť ani to, že je oproti KDH v niektorých názoroch liberálnejší. KDH uznesenie kritizovalo už predtým a navrhovalo, aby ho poslanci parlamentu odsúdili. Majerský na Ficovu ponuku reagoval na sociálnej sieti videom. KDH je podľa neho 34 rokov rovnakým hnutím a je za ochranu života. „Poslanci vládnej koalície mali možnosť hlasovaním deklaratórne dať najavo, že sú za ochranu ľudského života, naopak, nehlasovali. Mali možnosť odmietnuť tzv. právo na potrat, no neurobili tak,“ hovoril líder KDH. Za hlasovalo 31 poslancov z hnutia Slovensko, KDH a niektorí poslanci SNS. Poslanci Smeru a Hlasu sa zdržali. Podľa Majerského je logické, že chcú presadiť aspoň časť záväzkov voči voličom a urobia pre to maximum.
Medvede, dôchodky, diaľničné úseky…
Už krátko po voľbách, keď sa ukázalo, že jazýčkom na váhach bude nielen Hlas, ale aj KDH, sa otvorili práve hodnotové témy a Fico Majerského na stretnutí po voľbách takisto lákal na zákaz adopcií homosexuálnymi pármi potenciálne zakotvený v ústave. Veľmi rázne to vtedy odmietol poslanec KDH František Mikloško. „My sa máme hádať ako takí malí kuťovia, ktorým niekto hodí kúsok slaninky, aby sa oň bili,“ hovoril. Zvyšní poslanci vysielali protichodné signály.
Čítajte viac Taraba sa dohodol s KDH na zmene zákona, ktorý bude riešiť odstrel medveďaAj v Hlase vtedy čakali, ako sa nakoniec kresťanskí demokrati rozhodnú, no ich líder sa hneď po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou odsunul do opozície. Neskôr sa síce s lídrami oboch táborov stretol, no nezhodli sa. Rada KDH sa konala až o dva týždne po voľbách a na tú už nečakal nikto. Ponuka o tzv. superpotratoch len zavŕšila situáciu, ktorú koaliční lídri, ale aj opozičné KDH začali po prezidentských voľbách využívať.
Je pochopiteľné, že pri hodnotových otázkach sa KDH nikdy úplne nestretne s PS ani SaS, no čoraz jasnejší sa ukazuje byť prienik s koaličnými stranami. Ukázalo sa to napríklad pri zákone o odstrele medveďov. KDH kritizovalo návrh ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS), ktorý mal odstrel ukotviť v ústave, preto navrhli vlastný. Taraba sa nakoniec s KDH dohodol, návrh si privlastnil a vláda ho schválila. KDH to obhajovalo podaním pomocnej ruky ľuďom a dohody s koalíciou odmietlo. Poslanec za klub SaS Alojz Hlina nerozumie, prečo píše KDH z opozície zákony, ktoré schváli vláda. „Nedáva to politickú logiku,“ uviedol.
Spoločnú reč našlo KDH aj pri 13. dôchodkoch, ktoré parlament tento týždeň schválil. KDH vraj podporu vymenilo za sľub zo strany šéfa rezortu práce. „Garantoval, že neotvorí a nezníži druhý pilier. Minister rovnako garantoval poslancom KDH, že zachová inštitút daňového bonusu a nepodporí dvíhanie daní a odvodov,“ uviedol líder KDH. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) hnutiu na tlačovke poďakoval za spoluprácu, no sľuby bližšie nevysvetlil. O pár hodín sa však do KDH pustil a označil ich za „parazitov, ktorý sa prisali na 13. dôchodok“. „Ani po rokoch sa nič nezmenilo, je to naďalej jednu farizejské hnutie, ktoré k dosiahnutiu vypočítavého cieľa neváha ani účelovo klamať,“ reagoval. Ministra si vraj KDH tesne pred finálnym hlasovaním vytiahlo do kúta rokovacej sály. „S tým, že už zrazu chcú podporiť 13. dôchodok, len musia nejako vysvetliť, prečo zmenili názor,“ uviedol minister s tým, že koalícia mala dostatok hlasov a sľuby preto neboli potrebné.
KDH sa tento týždeň pochválilo aj tým, že rezort dopravy pod vedením ministra Jozefa Ráža (nom. Smeru) na popud kresťanských demokratov vytipuje úseky diaľnic a oslobodí ich od úhrady. Poslanci v tejto veci pred časom Ráža oslovili. "Chcem sa poďakovať ministrovi Jozefovi Rážovi za promptné riešenie tejto problematiky,“ hovorí poslanec KDH František Majerský. V parlamente KDH podporilo v prvom čítaní aj cestný zákon z dielne Smeru.
Okrem toho sa na stranu koalície pridalo aj v prípade zásahov Európskej únie (EÚ) do vnútorných záležitostí v otázke právneho štátu, kvôli ktorým hrozí, že Slovensko príde o eurofondy. V liste KDH uviedlo, že ako opozičná strana majú vážne výhrady k vláde a Úrad špeciálnej prokuratúry žiadali zachovať, no zmena je vnútornou záležitosťou Slovenska. Aj keď KDH spolu so zvyškom opozície organizovalo parlamentnú obštrukciu aj protesty proti novele trestných kódexov, rezolúciu europarlamentu z januára, ktorá novelu kritizovala, Lexmann nepodporila so slovami, že EP čoraz viac nadužíva svoj politický priestor na hodnotenie vnútropolitickej situácia v členských štátoch.
Na protivládnych protestoch vtedy nedovolili ani to, aby na nich vystúpil vtedajší prezidentský kandidát Ivan Korčok, aj keď ho v prvom aj v druhom kole podporili. Bývalé vedenie KDH však s podporou Korčoka vo voľbách nesúhlasilo. Súčasných predstaviteľov KDH takisto, ako terajšia koalícia, kritizovali za spoluprácu s „progresivistami“. KDH podľa nich zastupuje „akýchsi liberálnych kresťanov“ a nedbá na tradičné hodnoty.
Je potrebné pripomenúť aj tému zmeny volebného systému, ktorú v polovici novembra otvoril líder Hlasu a budúci prezident Peter Pellegrini. Na zmenu je potrebná ústavná väčšina, teda 90 hlasov. Aj keď niektorí poslanci nepredpokladajú, že zmena prejde, KDH s návrhom koketovalo, keďže prípadné rozdelenie na osem obvodov mali aj v programe, a je otvorené diskusii.
KDH ako zadné dvierka pre Fica
Predstavitelia PS už vtedy varovali, aby KDH neskočilo na „koaličný lep“. Opozícia svojich kolegov varuje aj dnes. Poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková vyzvala poslancov KDH, aby neskočili „do pasce tejto mafiánskej vlády“. „V Smere hodnotovú politiku nikdy nerobili, ich ciele sú čisto účelové a chcú vás na ne zneužiť,“ uviedla s tým, že Fico sa snaží oslabiť a rozbiť opozíciu a prekryť vlastné kauzy či kontroverzné vládne návrhy. Šef SaS tvrdí, že je otázkou na KDH, čo chcú dosiahnuť. „Všetci vieme, že táto vláda tu dlhodobo klame voličov,“ uviedol. Mimoparlamentní Demokrati zas hovoria, že KDH môže byť Ficovým lakmusovým papierikom a hovoria o nebezpečnej hre, ktorú Fico rozohral.
Premiér sa zrejme spolieha na to, že KDH by mohlo uveriť, že kultúrno-etické otázky či zdanlivé súboje v zahraničí sú dôležitejšie, než to, čo sa deje na Slovensku. A že ich liberáli ohrozujú viac. A to aj preto, že pre KDH sú tieto otázky dôležité, aj keď pre fungovanie krajiny nie až do takej miery. Politológ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak pre Pravdu uviedol aj v opozícii môžu nastať turbulencie. „Vôbec nie je isté, či sa udrží v doterajšej forme, napr. SaS po výmene lídra. Podobne kresťansko-konzervatívny tábor môže prejsť turbulenciami, ukazoval sa nejednotný už počas prezidentských volieb,“ povedal. Podľa Jozefa Lenča bude pre opozíciu ako celok rozhodujúce, aby opätovne neprehrali voľby, no turbulencie neočakáva. „Na druhej strane v nej môže prípadný neúspech spôsobiť frustráciu a napätie vo vzťahoch. Prednostne, ak sa niektorá z parlamentných strán vo voľbách do EP výrazne prepadne,“ uviedol politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Nie je vylúčené, že Robert Fico si vo svojej politickej hre buduje zadné dvierka aj z iného dôvodu – aby mal v prípade, že bude SNS znova štrajkovať, podporu aj v opozičných radoch. Najmenšiemu koaličnému partnerovi sa môže takýmto spôsobom snažiť ukázať, že sú nahraditeľní. „Robert Fico si hľadá ďalších partnerov alebo ďalšie hlasy v parlamente, keby sa niečo pokazilo s SNS alebo by mal záujem presadiť nejaké ústavné zmeny,“ hovorí politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner. Podľa politológa z Trenčianskej univerzity Miroslava Řádeka si Fico uvedomuje, že situácia v koalícii je krehká a snaží sa byť arbitrom medzi Hlasom a SNS. „Aby im ale ukázal, že obaja sú nahraditeľní, snaží sa byť ústretový aj voči opozičným kresťanským demokratom,“ hovorí.
To, čo Majerský označuje za konštruktívnu opozíciu, sa tak môže stať pre KDH nebezpečnou hrou s ohňom, na ktorej by sa mohlo popáliť. „KDH na Ficovu hodenú rukavicu musí reagovať. Hnutie celkom dobre politicky spracovalo problém medveďa hnedého s vicepremiérom Tarabom, ale Robert Fico je predsa len ťažší kaliber,“ konštatuje Řádek. Politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík hovorí, že časom prídu zákony, s ktorými bude určite súhlasiť aj PS a SaS, nielen KDH. „Takže pokiaľ to ide v jednej ideovej línii s prioritami kresťanských demokratov, nevidím problém, ak KDH hlasuje aj s vládnymi poslancami,“ uviedol.
„Na druhej strany by si mali uvedomiť, že vo svojom názve nemajú len výraz kresťanský, ale aj demokratický. Takže podobne ako to bolo za Mečiara, ani pri Ficovi by nemali zabúdať, že demokracia by mala stáť na rovnom stupni významu ako ideologické témy,“ hovorí Štefančík. Zatiaľ si však nemyslí, že sa KDH nechalo nachytať. „KDH má iného voliča, dominujú v regiónoch a malých obciach, kde sú naopak PS a SaS slabí. Takže je pochopiteľné, že neťahajú vždy za jeden koniec povrazu. Fico sa však na nich chystá, takže určite musia byť v strehu,“ komentuje.
Ideme vlastnou cestou
A práve o voličoch je aj to, že si KDH hľadá vlastné miesto v parlamentnom svete, v ktorom dve volebné obdobie chýbali. „KDH si ide vlastnou cestou. Na jednej strane nás chce premiér vykostiť, na druhej strane ležíme iným v žalúdku. Jedni nás pokladajú za príliš liberálnych, niektorí dokonca za príliš konzervatívnych,“ uviedol líder KDH v Sobotných dialógoch s tým, že s nikým neuzavreli žiadnu dohodu ani žiadne pakty.
Čítajte viac Smer alebo PS? O vláde rozhodne Hlas i KDH. Na Súmračnej sú si istí, že Fico Pellegriniho presvedčí. Má na to 14 dní„Ak by prišli nejaké hodnotové otázky a boli by dobre pripravené, my ich podporíme a zahlasujeme za,“ reagoval. KDH však odmieta, že by s koalíciou kolaborovalo a odvoláva sa na svoj program a hodnoty, ktoré sa nemenia. Nie je ničím prekvapivým, že sa v týchto témach KDH značne odlišuje od PS a SaS. Práve postoj k niektorým spomenutým vládnym návrhom je spôsob, akým sa od liberálnych opozičných strán v očiach svojich voličov dokážu odlíšiť. Snaha o samostatný postup však nesúvisí len s politickou situáciou či výzvami, aby neboli „prisluhovačmi progresívcov“, ale aj v blížiacimi sa eurovoľbami.
Spomínaný list adresovaný Bruselu takisto nie je ničím výnimočným. Europoslankyňa Lexmann, ktorá vedia kandidátku do eurovolieb, sa v EP dlhodobo stavia proti zasahovaniu EÚ do vnútorných záležitostí členských štátov. „Otázka nie je, kam ide KDH a ako ide KDH prenastaviť svoju politiku. Nemeníme naše pozície, ako mení Smer,“ hovorila Lexmann. Podľa Štefančíka sa KDH zatiaľ správa rozumne a je o nich počuť viac ako o Matovičových poslancoch. „Až ma to u nich, vzhľadom na ich niekedy až príliš ideologické pohľady, prekvapuje,“ uviedol. Aby na KDH volič nezabudol, musia predkladať zákony, ktoré majú potenciál zaujať vlastný elektorát, ale aj ďalšie skupiny voličov, ktorí reagujú na konzervatívne alebo kresťansko-demokratické témy.
KDH totiž dokáže oproti PS či SaS zaujať ľudí v regiónoch, keďže komunikácia ľudových tém ako ceny potravín či benzínu je v ich prípade uveriteľnejšia a pôsobí viac autenticky. „Ideálne by bolo, keby niektoré z priorít presadili, a to aj napriek tomu, že nie sú súčasťou vlády. Na tom všetkom pracujú a nespálili si mosty ani k predstaviteľom vládnej koalície,“ zhodnotil Cirner.
„Vyzerá to ako dobre rozohraná partia. KDH po roku 1998 vždy bolo želaným partnerom do koalície, pokúšal sa o to minimálne dvakrát aj Robert Fico a jeho Smer. KDH vystriedalo Sme rodinu ako drahú nevestu, ktorá má veľký koaličný potenciál naprieč politickým spektrom,“ hovorí prešovský politológ. Řádek hodnotí pozíciu KDH po dvoch volebných absenciách ako ťažkú. Celé súčasné volebné obdobie sa totiž bude musieť pred spomínanou nálepkou „predajnej nevesty“ brániť. „Po voľbách sa prezieravo vyhlo účasti vo štvrtej vláde Roberta Fica, ktoré by toto hnutie politicky zničilo. Stačí sa pozrieť na to, ako dopadli jeho bývalí stranícki partneri,“ uviedol.
Podľa Cirnera KDH pozná vlastných voličov a vie, kde voličov ešte môže „uloviť“. „Robí politiku tak, aby ich voliči neprešli k iným stranám, ktoré sa považujú tiež za konzervatívne, národné alebo kresťanské. Politická identita KDH musí byť zvýraznená aj témami, na ktoré volič KDH reflektuje a sú to práve spomínané témy,“ dodáva. KDH má tradične úspech na Orave a na Kysuciach, ale aj v Prešove a celkovo Prešovskom kraji, čo súvisí najmä s tým, že Majerský je aj prešovským županom. „Jeho súčasná podpora 13. dôchodkov, list Európskej komisii o čerpaní eurofondov a „nepochopenie“ odkazov Roberta Fica Milanom Majerským sú politické manévre KDH, ktoré majú z hľadiska jeho voličskej podpory nasýtiť vlka ale pritom zachovať celú kozu,“ hovorí Řádek s tým, že opozícia je síce výkonná, no rozdrobená na klasických a progresívnych liberálov a na kresťanských demokratov a antisystémové „exOĽaNO“.
Aktuálne má KDH v prieskumoch stabilne okolo šiestich alebo siedmich percent a oproti ostatným opozičným stranám výhodu v tom, že má svoje regionálne štruktúry. „Zvyšok opozičných strán prakticky fungujú ako výberové strany s minimálnym zastúpením v regiónoch,“ uviedol Řádek. KDH bolo najčastejšie alternatívou pre voličov hnutia Slovensko Igora Matoviča, ktoré takisto oslovuje aj veriacich voličov, časť svojho elektorátu zdieľajú s opozičným PS, ale aj s koaličným Hlasom a čiastočne aj Smerom a SNS. KDH má teda ideologických oponentov a súperov. „Jeho hlavnou úlohou je tak v súčasnosti udržať balans, aby nestratilo konzervatívnych voličov pre spoluprácu s liberálmi alebo pre nedostatočnú konštruktívnosť s vládou osobitne pri etických témach,“ myslí si Řádek. Presah elektorátu so súčasnými parlamentnými stranami má tak pomerne široký, záleží už len na tom, či potenciál využije, alebo sa nechá nachytať a pohltiť Smerom.