Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR vzniklo 1. februára 2024. Podľa prezidenta SOŠV Antona Siekela športové hnutie nebolo predtým vtiahnuté do diskusií a rokovaní do takej veľkej miery, ako v poslednom období od vzniku ministerstva.
„Máme s kým rokovať, zdieľať údaje, ktoré máme k dispozícii, a spoločne hľadať, čo je pre slovenský šport najlepšie a najefektívnejšie. Dialóg a porozumenie strán sú dôležité. Športové hnutie môže byť príkladom pre ostatné sféry spoločnosti, ako diskutovať a hľadať názorové prieniky,“ uviedol Anton Siekel.
Vznik nového ministerstva politicky presadil podpredseda Národnej rady SR a predseda koaličnej Slovenskej národnej rady Andrej Danko, ktorý sa tiež zúčastnil na stretnutí. Vo svojom vystúpení pripomenul, že previazanosť cestovného ruchu a športu je veľká. Šport podľa neho nie je len fenomén, ktorý prispieva k zdraviu, ale aj obrovský biznis.
„Na medzinárodné podujatia prídu návštevníci, ktorých je potrebné ubytovať, prestravovať. Štát na tom zarobí,“uviedol Andrej Danko. V rámci diskusie potom zmienil, že v spojení štátnej starostlivosti o tieto dve oblasti pod jedno ministerstvo sa skrýva veľký potenciál. „Šport a cestovný ruch sú strategickými tvorcami hrubého domáceho produktu. Na Slovensku tieto oblasti dnes produkujú približne tri percentáa HDP, ale v Maďarsku až desať percent,“ upozornil.
Ministerstvo by podľa podpredsedu parlamentu malo prinášať systémové riešenia, ako rozvíjať šport. „Chceme tu zanechať systémové nastavenie, ktoré by platilo dlhodobo,“ uviedol.
Andrej Danko vyzval zástupcov športových zväzov, aby pripravovali infraštruktúrne projekty zohľadňujúce ich potreby, ktoré by mali ich pečiatku. Tie sa môžu realizovať predovšetkým cez Fond na podporu športu (FNPŠ). V tomto smere sú však zatiaľ podstatne aktívnejšie samosprávy.
Podľa slov podpredsedu parlamentu Fondu na podporu športu potrebuje viac peňazí, než doteraz. „Chceme doň ročne dostať 50 až 60 miliónov eur,“ uviedol Andrej Danko a dodal: „Ale nie všetko je o peniazoch. Tie sú. Je však dôležité do ich rozdeľovania vniesť efektívny systém.“
Minister Dušan Keketi ozrejmil činnosti, ktoré urobili pracovníci Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR za prvé týždne svojej činnosti. Uskutočnili sa oponentúry Top teamu, na účty jeho členov už prišli prvé financie. V spolupráci so zväzmi, vyššími územnými celkami a samosprávami sa pripravuje pasportizácia športovísk, pracuje sa na Informačnom systéme športu. Diskutuje sa o revitalizácii vzorca na výpočet príspevku uznaného športu, aj o odvodoch profesionálnych športovcov. Športové zväzy už môžu nahlasovať medzinárodné podujatia, ktoré by mal štát podporiť v najbližších rokoch. Pripravujú sa zároveň novely zákona o športe i o fonde, či nová filozofia Top tímu.
Už čoskoro by sa mal navýšiť príspevok uznanému športu o 20 % nad rámec sumy určenej na rok 2024. Je snaha navýšiť aj tohtoročný rozpočet FNPŠ o 18 miliónov eur. Ministerstvo v spolupráci s ďalšími rezortmi hľadá zdroje na dodatočné financovanie športu.
„Hľadáme aj možnosti, aby mal šport podporu zo strany Slovakia Travel a ešte vo väčšej miere ako doteraz od lotériovej spoločnosti Tipos,“ povedal Dušan Keketi.
Štátny tajomník MCRŠ SR pre šport Ján Krišanda priznal, že prioritou prvých dní bolo, aby športové hnutie nepocítilo prechod kompetencií z jedného rezortu na nový. V rámci sekcie športu sa na ministerstve podľa jeho slov vytvára nová štruktúra. Cieľom je intenzívnejšia a lepšia komunikácia ministerstva so zástupcami športu.
„Športové zväzy by mali cítiť väčšiu dôveru zo strany štátu. Chceme zmeniť zákon o športe tak, aby sa pre zväzy znížila administratívna záťaž. V súvislosti s 20-percentným navýšením príspevku uznanému športu chcem zdôrazniť, že budete mať voľnosť vo výbere účelu ich použitia,“ potešil zástupcov športových zväzov štátny tajomník.
Zároveň im však Ján Krišanda adresoval aj určitú kritiku, keď upozornil, že ministerstvo zväzom dávnejšie odoslalo návrhy zmlúv na tento rok, ale v prípade viacerých muselo veľmi dlho čakať na ich skompletizovanie.
„Jedným z cieľov je aj zlepšenie financovania športovcov v Národnom športovom centre. Veď napríklad tí, ktorí sú zaradení v C-kategórii, majú podporu len vo výške 1000 eur ročne, čo je okolo 80 eur mesačne. To je nič,“informoval ďalej.
Predseda správnej rady Fondu na podporu športu Lukáš Pitek predstavil tri kľúčové oblasti činnosti tejto inštitúcie. FNPŠ bude naďalej podporovať rozvoj všeobecnej športovej infraštruktúry. Pripomenul, že do výzvy Infra 4 prišlo rekordných 225 žiadostí na budovanie a modernizáciu v celkovej výške 79,1 milióna eur. Ide o rekordné čísla.
„Posilnili sme formálnu kontrolu už na úrovni kancelárie,“ pripomenul Lukáš Pitek. Chce predložiť dozornej a správnej rade návrh na navýšenie financií v tohtoročných výzvach na 35 miliónov eur a následne dosiahnuť ročné navýšenie rozpočtu fondu až na 50 miliónov eur.
Fond sa bude zároveň zaoberať na základe podkladov od športových zväzov návrhom športovej infraštruktúry národného významu. Do budúcnosti chce podporovať aj organizáciu medzinárodných podujatí, aj keď v tomto ohľade je viazaný návrhmi zo strany ministerstva. Zatiaľ FNPŠ podporil organizáciu Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní Jasnej a majstrovstiev Európy do 21 rokov 2025 vo futbale.
„Fond na podporu športu je verejnoprávna inštitúcia, otvorená každému zo športového hnutia,“ zdôraznil Lukáš Pitek.
V diskusii prezident Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik vyzval športové hnutie, aby vznik ministerstva nebrala ako samozrejmosť. „Za štrnásť rokov tejto funkcii som zažil jedenásť rezortných ministrov a prístup niektorých k športu a jeho predstaviteľom bol až dehonestujúci. Našťastie, teraz je situácia iná a som rád, že aj jednota v športovom hnutí je taká silná, ako nikdy predtým nebola,“ uviedol.
Čestný prezident SOŠV František Chmelár sa priznal, že vznik ministerstva v minulosti nepodporoval, pretože sa obával nárastu byrokracie a možného „štátneho terorizmu“ voči športovým spolkom. „Bolo by však obrovskou chybou nevyužiť vznik ministerstva. Má pred sebou veľkú výzvu, pretože je potrebné veľa naprávať z minulosti. Vyzývam nás všetkých, aby sme ministerstvo nielen rešpektovali, ale aby sme mu boli nápomocní, aby sme komunikovali a prichádzali s nápadmi,“ povedal.
Slovensko začína vo vrcholovom športe výrazne zaostávať za svetovou špičkou. „Peňazí do športu plynie čoraz viac, ale naše výsledky sú čoraz slabšie,“ poznamenal štátny tajomník Ján Krišanda.
Niektorí diskutujúci sa zamerali na tému Top tímu a spochybňovali kritériá na zaradenie doň, ale minister Dušan Keketi upozornil, že kým na Slovensku je v tomto tíme až 270 športovcov, v dvakrát ľudnatejšom (a v športe podstatne úspešnejšom) Česku len okolo 200.
„Súčasné pravidlá pokrývajú obrovské množstvo športov aj športovcov. Musíme poriadne vyhodnotiť dáta a pri tvorbe koncepcie Top teamu následne rozlíšiť odmenu za výsledky športovcov v predchádzajúcom období a príspevok na ich prípravu v ďalšom období,“ vyjadril sa k téme prezident SOŠV Anton Siekel.
Zrkadlom celkove neradostného stavu slovenského vrcholového športu je aj nízky počet miesteniek na olympijské hry v Paríži. Je zrejmé, že SOŠV tam vyšle historicky najmenšiu slovenskú olympijskú výpravu.
„Po skončení hier sa budeme musieť zamyslieť, ako nastaviť systémové riešenia, aby sa slovenský šport posunul vpred,“ zakončil stretnutie generálny sekretár SOŠV Jozef Liba. Naznačil, že na jeseň by sa mala uskutočniť konferencia s pracovným názvom „Ako ďalej, slovenský šport?“