Riešenie toxickej skládky v Bratislave je opäť na bode nula, koktail chemických látok je ako časovaná bomba. Čaká sa, čo vymyslí Taraba

Okolo zakopaného chemického odpadu v dnes už neexistujúcom ramene Malého Dunaja denne nevedomky prejdú tisíce ľudí autami. Stopy návštev vidno aj po psíčkaroch. O vrakunskej skládke bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova, známych ako Dimitrovka alebo dnes Istrochem, netuší podľa starostu Vrakune Martina Kuruca polovica obyvateľov. „O skládke som počul, no doteraz som nevedel, kde leží,“ potvrdil starostove slová Pravde 58-ročný Maroš, ktorého sme oslovili pred miestnym úradom.

Koryto ani sudy s odpadom nevidno, zmizli pod navezenou zeminou zrovnanou na úroveň cesty. Environmentálnu záťaž dnes pripomínajú len žlto-červené značky po geologických vrtoch medzi náletovou zeleňou. Keď sa v 60. rokoch minulého storočia začali na skládku zvážať chemikálie, Vrakuňa nebola ešte súčasťou Bratislavy a ležala za obytnou zónou. Z odpadu navozeného z Dimitrovky sa za roky vykľula časovaná bomba, ktorá môže jedného dňa zavariť celému Slovensku.

Toxická skládka chemického odpadu vo Vrakuni

Fotogaléria 11 fotiek

+8

O probléme sa vie roky

Nápad súdruhov chemikov zakopať pozostatky z výroby pesticídov, herbicídov, kyseliny sírovej či gumárenskej produkcie sa ukazoval ako škodlivý už v čase, keď sa robili v okolí skládky prvé hydrologické vrty. Uvádza sa to v správe zverejnenej na webe ministerstva životného prostredia, ktorú vypracovala odborná firma Dekonta. „Hrúbka navezených odpadov sa pohybovala približne od 1,5 do 2,5 m. Obdobie prevádzkovania skládky teda trvalo približne 13 rokov. Pri priemernej hrúbke odpadu 2 m a ploche 4,65 ha tu bolo uložených cca 90 000 m3 odpadu,“ píše sa v dokumente z roku 2015.

Chemikálie sa neskôr prekryli dvoj- až trojmetrovou vrstvou pôdy z výkopových prác na bývalom Dome odborov a naviezli sem aj ornicu z výstavby vodného diela Gabčíkovo. Práve vzniku obrovskej nádrže sa pripisuje stúpanie hladiny podzemnej vody, ktorá dosiahla až na chemický odpad uložený v kovových sudoch (a dokonca vraj aj v škatuliach) a spôsobila, že začali korodovať. Výluh unikal v smere prúdenia podzemných vôd a dnes zamoruje nielen vodu pod Vrakuňou a Podunajskými Biskupicami. Kontaminačný mrak sa šíri aj k obciam mimo Bratislavy, ako sú Rovinka či Most pri Bratislave.

Pri prieskume spred desiatich rokov sa zistilo, že prvé štyri metre tvorí najmä hlina, vegetácia a rôzny stavebný a komunálny odpad, no nachádzajú sa tam aj syntetické vlákna, ktoré boli sprevádzané silným chemickým zápachom. „Do hĺbky 6 m sa vyskytujú medzi odpadom a navážkou polohy sivých, sivohnedých až čiernych ílov, miestami sfarbených na modrozeleno. Pravdepodobne sa jedná o technologické vrstvy ílov navážané na odpad z dôvodu hutnenia odpadu a taktiež vypĺňania priestorov medzi odpadom tvoreným vláknami,“ zistili odborníci. Silný chemický zápach sa podľa nich potvrdil aj pri skúmaní vzoriek zeminy.

Foto: kataster/Pravda

skladka vrakuna mapa O vrakunskej skládke mnohí ľudia netušia.

Z analýzy Štátneho ústavu Dionýza Štúra v rokoch 2016 až 2022 podľa ministerstva životného prostredia vyplynulo, že pre povrchové vody Malého Dunaja sa riziko neukázalo a znečistenie zo skládky vo vtedajších podmienkach neohrozovalo ani vodárenské zdroje Kalinkovo a Šamorín.

Starosta Vrakune Martin Kuruc (nezávislý) hovorí, že na území v tvare polmesiaca sa nachádza hotový chemický koktail. „Na základe vrtov je preukázané, že je tam vyše 400 rôznorodých chemických látok, zlúčenín a prvkov, ktoré potvrdila analýza, ktorú robila firma Dekonta v roku 2015,“ priblížil v rozhovore pre Pravdu. Domnieva sa, že nálož môže byť oveľa pestrejšia a vrty ju nemuseli zachytiť.

Znečistený je však aj samotný areál bývalej Dimitrovky (dnešný Istrochem), kde sa odpad z výroby pesticídov, trhavín, hnojív či gumárenských produktov a kyseliny sírovej ukladal najskôr.

Kto robí dnes monitoring

Envirozáťaž monitorujú odborníci z ústavu Dionýza Štúra, štandardne sa monitoring robí dvakrát ročne na 20 objektoch. Riaditeľ ústavu Igor Slaninka Pravde potvrdil, že výraznejšie systematické zvyšovanie prítomnosti znečisťujúcich látok v sledovaných podzemných vodách nezistili.

„Napríklad koncentrácie viacerých pesticídov v podzemnej vode sa vyznačujú skôr výraznou variabilitou v čase, pričom trend vývoja obsahov v čase nie je jasný (skôr ide o sezónne danú variabilitu obsahov, ktorá sa pravdepodobne odvíja od stavov hladiny podzemnej vody). Podobné zistenia sú aj v prípade väčšiny sledovaných chlórovaných uhľovodíkov a ropných látok. V prípade tetrachlóreténu sú obsahy v podzemnej vode viacerých vrtov vysoké a výrazne variabilné a cca od roku 2020 bol zistený skôr pokles koncentrácií,“ spresnil.

Na 273 vzorkách, ktoré ústav odobral v rokoch 2016 až 2022 sa podľa ministerstva životného prostredia preukázalo, že priamo pod skládkou a v jej okolí zasiahnutom kontaminačným mrakom sa našlo množstvo chemických látok, napríklad karcinogénne pesticídy a herbicídy, tiež prchavé chlórované uhľovodíky, ropné látky či anorganické zložky ako arzén, nikel, sírany a ďalšie.

Roky vo Vrakuni preto platí odporúčanie, aby záhradkári, ktorí nemajú prístup na verejný vodovod, nevyužívali vodu zo studní na konzumáciu ani polievanie. „Či to dodržiavajú, alebo nedodržiavajú, nevieme posúdiť a nemáme ani oprávnenie to kontrolovať. Myslím si, že väčšina ľudí to nedodržiava,“ povedal Kuruc s tým, že mnohé studne sú nelegálne. Na druhej strane, v záhradkárskej oblasti miestami dnes stoja nie víkendové chatky, ale hotové rodinné domy. Ak by sa tam mal vystavať verejný vodovod, investícia by bola na úrovni jedného milióna eur. „Záhradkári sa nechcú podieľať ani eurom na tom,“ vyjadril sa starosta.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

Martin Kuruc, starosta Vrakuňa, Toxická skládka zamoruje studne vo Vrakuni a kontaminačný mrak sa šíri v smere prúdenia podzemných vôd aj ďalej na Žitný ostrov.

Riešenia sú, viditeľné výsledky žiadne

Kuruc hovorí, že od kedy je starostom Vrakune zažil štyroch ministrov a každý prišiel s vlastnou predstavou, ako záťaž riešiť. Pomoc prisľúbil pred desiatimi rokmi aj Peter Žiga (Hlas). „Jeho štátny tajomník pán Ferencz tu bol niekoľkokrát na stretnutí s občanmi. V roku 2016 prisľúbil, že do roka a do dňa budú bagre a bude sa to riešiť,“ spomína. Riešenie priniesol aj minister László Sólymos, jeho návrh vydržal prakticky až do minulého týždňa, kedy projekt stopol súčasný šéf rezortu Tomáš Taraba. Svoju víziu má predstaviť v priebehu najbližších dvoch mesiacov.

Z doteraz medializovaných návrhov vyplýva, že existujú minimálne dve riešenia, ako by sa problém s vrakunskou skládkou dal vyriešiť – buď takzvanou enkapsuláciou, alebo úplnou likvidáciou záťaže. Taraba tvrdí, že v súčasnom právnom a technickom nastavení je projekt enkapsulácie nerealizovateľný a podiel viny prikladá svojim predchodcom.

„Budajovci nevyvlastnili pozemky, pretože včas nevyplatili poplatok a nevypísali povinnú alokáciu zdrojov z peňazí z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Tieto peniaze tak nenávratne prepadli. Navyše, dodatok podpísaný úradníckou vládou, ktorý predĺžil realizáciu diela o ďalších 54 mesiacov, vytvára predpoklad pre výrazné krátenie možných zdrojov z eurofondov,“ obhajuje svoje rozhodnutie. Ak by sa podľa neho v projekte pokračovalo, ohrozilo by to verejné zdroje, keďže sa pôvodne nerátalo s výraznou finančnou angažovanosťou štátu. Aké scenáre teda prichádzajú do úvahy?

1. Enkapsulácia a prečisťovanie

Ako by enkapsulácia vyzerala v praxi? „Ide o tesné uzavretie skládky podzemnou tesniacou stenou, povrchovou tesniacou vrstvou spojené s čerpaním a čistením časti podzemných vôd predstavuje štandard aj v krajinách environmentálne vyspelejších ako je Slovenská republika,“ priblížil predseda Asociácie sanačných spoločností Envisan Igor Polčan s tým, že podložie skládky by bolo uzavreté nepriepustnou prirodzenou geologickou bariérou. „Výhodou riešenia je, že ide o metódu dostupnú, v praxi mnohonásobne overenú u nás aj v zahraničí, pomerne rýchlu (cca 2 roky) a bezpečnú. Enkapsuláciou sa zabráni šíreniu nebezpečných látok do podzemných vôd Žitného ostrova,“ vyzdvihol.

Bývalého štátneho tajomníka z tímu exministra Jána Budaja Michala Kiču (Demokrati) krok Tarabu prekvapil a považuje ho za závažné manažérske zlyhanie. „Zrušil niekoľko rokov pripravovaný projekt bez toho, že by ukázal nový a kedy sa udeje. Očakávam, že odstránenie vrakunskej skládky sa predĺžili o niekoľko rokov, podotýkam, že kontaminácia podzemných vôd každým rokom postupuje o približne 500 metrov, čo nie je zanedbateľné,“ reagoval Kiča.

Súhlasí s tým, že enkapsulácia je len dočasný, nie ideálny a pomerne nákladný scenár. „Ale v situácii, kedy „nemáme nič lepšieho v ruke“, si myslím, že zrušenie projektu malo byť odôvodnené okamžitým iným riešením,“ myslí si. Podotkol, že hoci Taraba „rád propaguje“ potrebu nových spaľovní na ničenie záťaží, ich pestrosť je však taká široká, že len na malé percento je možné aplikovať metódu odstránenia, odvezenia a spálenia. „Väčšinu z nich je potrebné riešiť sofistikovanými metódami priamo v danom území rôznymi metódami prečisťovania. Výstavba spaľovní by takýmto riešením nebola,“ pokračoval.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

Ján Budaj, Eduard Heger So skládkou vo Vrakuni nedokázal výrazne pohnúť ani bývalý minister životného prostredia Ján Budaj (vľavo).

Polená pod nohy hádzali štátu aj majitelia pozemkov susediacich skládkou. Niektorí podľa Kiču zneužívali situáciu a požadovali neakceptovateľnú cenu alebo, keď došlo k vyvlastneniu, úmyselne uvádzali nesprávne čísla účtov.

Poslankyňa Tamara Stohlová z Progresívneho Slovenska, ktorá sa téme roky venuje, si myslí, že najdôležitejšou podmienkou riešenia skládky je, aby došlo k úplnému odstráneniu znečistenia. Riešenie vo forme enkapsulácie považuje za dočasné, problém podľa nej len odďaľovalo a nebolo ani bezpečné. „Sme teda opäť v bode nula,“ upozornila.

Envisan, naopak, považuje enkapsuláciu za v súčasnosti optimálny variant. „Toto technické riešenie je jediné, ktoré je projektovo pripravené, realizovateľné a donedávna aj zmluvne garantované,“ uviedol Polčan.

2. Najskôr enkapsulácia, potom likvidácia

Kuruc sa síce prikláňa k riešeniu odpad vykopať, odviezť a zlikvidovať, no jedným dychom dodal, že celý proces by trval minimálne tak dlho ako samotné navážanie. Scenár, že by sa skorodované sudy s pretekajúcou chemikáliou z koryta vyvážali, nepovažuje za jednoduchý ani lacný. Skládku totiž pohltila okolostojaca zástavba.

„Vyberať to a dávať do nejakých uzavretých sarkofágových áut a voziť cez terajšie mesto nie je jednoduché,“ skonštatoval a pripomenul, že v čase navážania tam domy ešte nestáli. Aj preto je zástancom dočasnej enkapsulácie, ktorá by zastavila šírenie jedov podzemnou vodou. Ak by sa skládka obohnala betónom, získal by sa čas. „Mali by sme 50 rokov na to, aby sme našli také riešenie, ktoré to vyrieši navždy do budúcna,“ priblížil svoj pohľad.

Variant úplného odstránenia, ktorý naznačuje aj ministerstvo, naráža podľa Polčana na viaceré nevýhody. Napríklad nedostatočné kapacity na zničenie odpadu, časová a technická náročnosť zneškodnenia, ale aj cena, ktorá by v porovnaní s enkapsuláciou mohla byť až päťnásobne vyššia. „Sanácia bude predstavovať významné negatívne dopady na podzemnú vodu a okolie skládky (dusivý zápach, zintenzívnenie a zrýchlenie vyplavovania nebezpečných látok do podzemnej vody počas ich odstraňovania pod hladinou podzemnej vody),“ vymenoval Polčan.

Podľa Kuruca sa v minulosti núkal aj návrh postaviť spaľovňu priamo pri skládke, čo Vrakunčania odmietli. Pripomenul, že vlna odporu sa zdvihla aj proti výstavbe Centra energetického zhodnotenia odpadu, ktoré chce vo svojom areáli v najbližších rokoch vybudovať rafinéria Slovnaft. Práve jej nová spaľovňa by si mohla poradiť aj s envirozáťažami. „Všetci chcú, aby sme skládky likvidovali, ale nikto nechce, aby bola na jeho území spaľovňa,“ poznamenal starosta. Prípad likvidácie vrakunskej skládky v spaľovni v Rohožníku, ako tomu bolo pri gudrónoch z kameňolomu Srdce v Devínskej Novej Vsi, nie je podľa Kuruca aktuálny. „V kameňolome nie sú obyvatelia, tam sa to nakladalo, išlo sa hneď na diaľnicu, do Rohožníka sa to vyviezlo a spálilo. Odtiaľto nemáte kam, aby ste nešli cez obytnú zónu,“ skonštatoval.

Stohlová podotkla, že rozhodovať o postupe by sa malo na základe odbornosti, nie politiky. Obáva sa, že situáciu Taraba zneužije na pretláčanie vlastných záujmov. „Vrakunskú skládku Taraba už v minulosti používal ako argument, prečo potrebujeme budovať ďalšie spaľovne. Lenže likvidovať toxický odpad nie je možné v bežných spaľovniach. Je veľmi otázne, či potrebujeme budovať vlastné kapacity, alebo využiť už existujúce zariadenia, napríklad aj v zahraničí,“ uviedla poslankyňa.

Vzhľadom na to, že sa výstavba spaľovní dostala aj do programového vyhlásenia vlády, sa zničenie chemického obsahu v spaľovni javí ako možné. Minister Taraba sa ako člen kabinetu zaviazal, že prijme rozhodnutia o výstavbe „dostatočného množstva spaľovní ako najlepšieho riešenia pre spracovanie komunálneho odpadu a vyrovnania sa so záväzkami uzatvárania skládok komunálneho odpadu a skládok pre toxický odpad“. Nové spaľovne si vie na Slovensku predstaviť maximálne tri až štyri.

3. Čistenie podzemných vôd

Košom dostal aj nápad Slovenskej akadémie vied, ktorý chcel presadiť exminister Budaj. Vedci navrhli bezodpadovú technológiu čistenia podzemných vôd, ktoré sú skládkou ohrozené. „Nosnou metódou nami navrhovanej technológie je elektrochemická oxidácia, ktorá je vhodná na spracovanie vôd obsahujúcich ťažko rozložiteľné a vysoko toxické látky. Jej hlavnou výhodou je, že nepoužíva žiadne chemické látky, iba elektrickú energiu,“ priblížil vtedy vedúci oddelenia minerálnych biotechnológií na Ústave geotechniky SAV Daniel Kupka.

Elektrochemické procesy označil za ekologicky prijateľné, pretože elektrón je sám osebe považovaný za „čisté“, bezpečné a veľmi účinné reakčné činidlo. Odčerpávanie vôd by sa podľa vedcov muselo realizovať desiatky rokov, aby sa udržala znížená hladina podzemnej vody a vytvorila sa hydraulická depresia v telese skládky. Ani k tomuto návrhu sa však odvtedy nepristúpilo.

Čítajte viac V Bratislave má vyrásť nová spaľovňa za stovky miliónov eur, vznikla proti nej už petícia. Čo o nej zatiaľ vieme?

Treba začať, kým nie je neskoro

Enkapsulácia sa nateraz javí ako najvhodnejšie dočasné riešenie. Ak by sa s ňou začalo v blízkej dobe, podľa Envisanu by sanáciu bolo možné ukončiť v horizonte dvoch, maximálne troch rokov. Celková likvidácia by trvala podstatne dlhšie.

Do úvahy treba podľa starostu vziať aj chýbajúcu spaľovňu, ktorá by skládku dokázala kapacitne poňať. „Na druhej strane, ak by sme to mali vyviezť na nejakú inú skládku mimo zastaveného územia obce, tiež by trvalo asi päť až šesť rokov, kým by sa povolila postaviť, takisto by to bolo aj s tou špeciálnou spaľovňou,“ myslí si. Kuruc si stojí za tým, že skládku treba zlikvidovať definitívne, no prvé kroky by mali viesť k zastaveniu šírenia jedovatého mraku.

Stohlovej odhad je menej ako desať rokov. „V prípade oveľa väčšej bratislavskej envirozáťaže severozápadne od Vrakunskej skládky v areáli bývalej Dimitrovky bol odhad odstránenia, teda nie dočasnej enkapsulácie, osem rokov. Z výroby Dimitrovky odpad v skutočnosti aj pochádza, takže takéto porovnanie je relevantné,“ povedala. Podstatné je začať.

Kiča verí, že k reálnym skutkom dôjde, no domnieva sa, že to bude až vtedy, keď bude hroziť mimoriadne veľký problém. „Čím dlhšie sa odkladá riešenie tejto záťaže, tým je riziko škôd väčšie,“ dodal.

Aká bola situácia na vrakunskej skládke pred rokom? Pozrite si archívny rozhovor.