Miriam Lexmann, KDH
Čo pre vás znamená EÚ? Čo najdôležitejšie nám členstvo prinieslo a naopak, či nám európske záväzky v niečom zväzujú ruky?
Boli to kresťanskí demokrati, ktorí stáli pri zrode európskej integrácie a na ktorých hodnotách je založená. Európsku integráciu považujem za úspešný projekt, ktorý dokázal zabezpečiť členským štátom EÚ mierové spolužitie a rozvoj. Záleží mi na tom, aby všetci mohli výhody členstva v EÚ pociťovať v každodennom živote. Najdôležitejším prínosom členstva je samozrejme zapojenie do jednotného trhu a voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb. Toto umožnilo našim občanom usadiť sa a pracovať kdekoľvek v Európskej únii, študovať či jednoduchšie cestovať. Dnes však Európska únia čelí viacerým vnútorným, ako aj geopolitickým výzvam, ktoré zvládneme len vtedy, keď budeme v EÚ jednotní a keď európske inštitúcie nebudú plytvať energiou v otázkach mimo ich kompetencie.
Ako sa vyvíjalo postavenie SR voči a EÚ za 20 rokov a ako sme na tom teraz? Polepšili sme si od roku 2004?
Samozrejme sa naše postavenie v rámci EÚ, ale aj vnímanie Slovenska za tých 20 rokov menilo. K EÚ sme sa pridali ako jeden z desiatich stredo a východoeurópskych štátov, pričom sme mali za sebou turbulentné obdobie, kedy nás po 40 rokoch totality a následne mečiarizmu, ktoré mali veľmi nepriaznivé dopady na náš spoločenský, hospodársky a politický vývoj. Veľkým našim úspechom bolo preto už len to, že sme dokázali naplniť prístupové kritériá. A to, ako sme boli dlho braní za súčasť „nových členských štátov“ tiež už dlho neplatí. Sme právoplatným členom EÚ, ktorý preukazuje svoje kvality napríklad aj v solidarite a pomoci voči iným členským štátom, veľmi dobre sme sa zapísali ako predsednícka krajiny Rady v roku 2016 či ako jedna z krajín v prvej línii pri pomoci odídencom z Ukrajiny. Nedostatky však vidím v tom, že stále nedokážeme efektívne využívať všetky možnosti na pomoc občanom, ktoré nám plynú z dostupnosti európskych fondov.
Dokázali sme sa ako mladá demokracia vysporiadať s členstvom v EÚ? Je to pre nás skôr výzva alebo príležitosť?
Myslím si, že aj v tých oblastiach, kde sme dokázali naše členstvo premeniť na výhody pre našich občanov, ako je to v prípade jednotného trhu alebo jednotnej meny, nie vždy dokážeme výhody členstva v EÚ pre občanov dostatočne komunikovať, čo ukazujú aj eurobarometre vnímania Európskej únie. Tu si musíme dávať veľký pozor aj na to, aby sme vždy ako členské štáty trvali na dodržiavaní rozdelenia kompetencií medzi Európskou úniou a členskými štátmi, ako sme si to od začiatku dohodli a zakotvili v základných zmluvách. Projekt Európskej únie totiž bude prekvitať a získa dôveru občanov iba vtedy, keď sústredíme všetky naše sily v rámci našich kompetencií na to, aby sme pomáhali tam, kde môžeme a kde vieme priniesť občanom pridanú hodnotu a neplytvali silami na zasahovanie do oblastí, ktoré patria do výlučných právomocí členských štátov, čo si ani samotní občania neželajú. Dnes na Slovensku vidíme skôr preteky v tom, kto viac bráni suverénne Slovensko či právo veta. Naša línia KDH je jasná, o slovách musia svedčiť aj skutky. To znamená, aby sa Slovensko snažilo viac ovplyvňovať politiku EÚ, nebyť len „krikľúňom“ doma, ale zreteľne sa v Bruseli zasadiť za to, čo považujeme za dôležité pre našu krajinu alebo aj pre EÚ a takýmto spôsobom participovať nielen na zmene EÚ zvnútra, ale vytvárať väčší potenciál pre to, aby EÚ dokázala byť aj silným geopolitickým hráčom, ktorý chráni jednak naše ekonomické záujmy a mier, ale aj ľudské práva vo svete a dôstojnosť každého človeka.
EK zohráva teraz významnú úlohu aj pri prijímaní napríklad trestnej novely či rušení ÚŠP – dokáže Brusel ovplyvňovať politiku státu? Vnímate zapojenie EÚ do debát ohľadom tuzemských tém ako útok na suverenitu štátu alebo skôr koriguje zneužívanie právneho štátu?
Opäť sa tu vrátim k základnému princípu subsidiarity. Európska únia zasahuje tam, kde sme jej postúpili na základe vzájomnej dohody niektoré právomoci. Je preto samozrejmé, že Európska komisia má ako strážkyňa zmlúv zasiahnuť tam, kde je porušovaný právny štát, ktorý ako členská krajina musíme dodržiavať a chrániť. Na druhej strane je však potrebné citlivo zvažovať, kde sú hranice tejto ochrany a postarať sa o to, aby sme témy, v ktorých Európska únia právomoc nemá, riešili doma na Slovensku. Keď si nebudeme vážiť a chrániť hodnoty, na ktorých je postavená naša sloboda a demokracia my sami, ťažko nám ich ochráni niekto zvonku.