„Značná časť voličov vládnych strán je nastavená na očakávanie pozitívneho vývoja v sociálnej oblasti a menej na kritické vnímanie problémov s demokraciou či právnym štátom. Z ich hľadiska nedochádza k niečomu, čo by ich znepokojovalo. Očakávajú najmä štedrejšiu sociálnu politiku a myslím si, že ich osloví trinásty dôchodok, ktorý presadzuje Smer, aj keď je otázne, nakoľko to bude udržateľné v budúcnosti,“ uviedol.
Smer-SD dosiahol v parlamentných voľbách výledok 22,94 percenta, v súčasnosti má preferencie na úrovni okolo 21 percent, čo je mierny pokles. Slovenská národná strana si udržuje úroveň okolo piatich percent. Strana Hlas-SD získala vo voľbách v septembri 2023 výsledok 14,70 percenta, aktuálne prieskumy jej namerali 16,5 percent (agentúra AKO), resp. až 18 percent (agentúra Focus). „Možno to pripísať euforickému stavu podporovateľov tejto strany z toho, že predseda Hlasu Peter Pellegrini bol zvolený za prezidenta,“ skonštatoval Mesežnikov.
Čítajte viac Prieskum: Smer aj pol roka po voľbách prvý. Hlas posilnil, progresívci klesli
Politológ si nemyslí, že aktuálne preferencie koaličných strán sú zrkadlom slabej opozičnej politiky, pretože preferencie najväčšej opozičnej strany Progresívne Slovensko stúpli od volieb zo zhruba 18 percent na približne 20 percent. Kresťanskodemokratické hnutie sa pohybuje na úrovni okolo 6,9 percenta, resp. v niektorých prieskumoch dosiahlo až 7,9 percenta, pričom volebný výsledok tohto hnutia bol 6,82 percenta. Strana Sloboda a Solidarita sa drží na svojej úrovni okolo 6,5 percenta. Jediná opozičná strana, ktorá má problém s rapídne padajúcimi preferenciami, je hnutie Slovensko, bývalé OĽaNO. Podľa politológa je to tým, že Igor Matovič ako opozičný politik v súčasnosti nie je viditeľný, keďže nie je súčasťou spoločných opozičných aktivít. „Igor Matovič vypadol z opozičnej politiky. Na opozičné protesty na námestiach ho nepozývajú. Ostatné opozičné strany sú viditeľnejšie aj v parlamente svojimi aktivitami,“ myslí si Mesežnikov.
Klesajúce preferencie hnutia Slovensko zároveň pripisuje aj zlým rozhodnutiam Igora Matoviča v prezidentských voľbách. Poukazuje na to, že pre strany Progresívne Slovensko, SaS a KDH bola podpora Ivana Korčoka v prezidentských voľbách dobrým krokom, pretože aj keď Korčok nevyhral, získal mimoriadne veľký počet hlasov a tieto strany sa zviditeľnili, ich preferencie to tiež pocítili. „Matovičovo hnutie Korčoka nepodporovalo, malo svojho vlastného kandidáta a dnes vidíme, ako to dopadlo k touto stranou,“ poukázal Mesežnikov. Agentúra SITA oslovila aj hnutie Slovensko.
Čítajte viac Korčok podporí v eurovoľbách PS, KDH, SaS a Demokratov
Hnutie Progresívne Slovensko zorganizovalo vo štvrtok 2. mája v Bratislave vlastné protestné zhromaždenie týkajúce sa zmien v RTVS. Politológ to nepokladá za znak nejednotnosti opozície. „Dôležité je, či tieto opozičné strany hlasujú v parlamente spoločne,“ zhodnotil Mesežnikov. Hnutie Progresívne Slovensko pre agentúru SITA uviedlo, že vzťahy v opozícii sú dobré, strany spolu pravidelne komunikujú a majú spoločný cieľ. „Sme spoločne proti zásahom vládnej moci do RTVS, ako aj proti snahe siahnuť sporiteľom v druhom pilieri na ich peniaze. Spoločné protesty sme navrhli parlamentným opozičným stranám, s ktorými sme organizovali protesty proti promafiánskemu balíčku. Tentokrát sa rozhodli priamo nezapojiť, čo plne rešpektujeme,“ uviedlo hnutie s dodatkom, že v spoločných protestoch je Progresívne Slovensko pripravené pokračovať kedykoľvek v budúcnosti, keď to bude potrebné.
Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling skonštatoval, že spolupráca s Progresívnym Slovenskom aj s KDH funguje veľmi dobre na pôde parlamentu, no každá zo strán robí v súčasnosti vlastné aktivity s rovnakým cieľom – zabrániť ovládnutiu RTVS. „V konečnom dôsledku to môže mať omnoho väčší význam. Samozrejme, ak vládna koalícia príde s návrhom tohto zákona nejakým zrýchleným spôsobom, na mimoriadnej schôdzi, alebo sa budú snažiť obmedziť rozpravu, tak si myslím, že pocítia opäť silu všetkých opozičných strán spoločne,“ dodal.