Nateraz nastal zmier, otázne je, dokedy. Zmení ohavný čin politickú kultúru na Slovensku? Podľa sociologičky a bývalej premiérky Ivety Radičovej je potrebná nielen sebareflexia, ale aj návrat politiky uznania. Šéf agentúry Focus a sociológ Martin Slosiarik si myslí, že negatívne smerovanie sa dá stále zvrátiť. Záleží však od postoja politikov a ich ochoty zmeniť spôsob politického boja.
Prepáčte, ale…
Pred vstupom do parlamentu sa na prvý pohľad nič nezmenilo. V okolí boli dve policajné hliadky, no pred budovou stál vždy jeden ochrankár so zbraňou. Vo vnútri krátko po pol desiatej začali poslanci Smeru pomaly zhromažďovať pred miestnosťou určenou na tlačové konferencie. Poslanecký klub má viac ako štyridsať poslancov a vtesnať sa do miestnosti aj spolu s ministrami obrany Robertom Kaliňákom, zahraničných vecí Jurajom Blanárom, pôdohospodárstva Richardom Takáčom, spravodlivosti Boris Suskom a financií Ladislavom Kamenických nebolo jednoduché.
Čítajte viac Fico je pri vedomí a komunikuje, podstúpil CT brušnej dutiny
Všetci mali na sakách odznaky s nápisom „Za Fica, za Slovensko“. „Sme tu všetci. Celá strana Smer z hľadiska politickej reprezentácie,“ začal podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha. „Všetci stojíme za Robertom Ficom, to je náš hlavný signál a zároveň chceme vyslať aj istý signál zmierenia, ktorý sme pretavili aj do textu uznesenia NR SR k atentátu na predsedu vlády Roberta Fica,“
Blaha pokračoval, že uznesenie je napriek emóciám, ktoré v sebe majú, napísaný zmierlivým a korektným jazykom. Minister Kaliňák poďakoval klubu, že sú odhodlaný pokračovať „v nastavenom tempe a smere“. Emotívne sa prihovoril prostredníctvom médií aj k verejnosti. „Ospravedlniť sa nie je jednoduché. Politik riskuje, že stratí časť svojich voličov, lebo prizná svoju chybu. Politik riskuje, že sa otupí hrot jeho ostrého jazyka,“ konštatoval Kaliňák s tým, že zrejme ja na to čas, aby všetci, ktorí niekedy svoju reakciu prehnali a prešli do slovníka, ktorý do 21. storočia nepatrí, povedali – prepáčte.
„Prepáčte. Hovorím to aj za seba aj s tým rizikom, že mnohí povedia, zoslabli ste. Ale chcem všetkých poprosiť, aby si zmierenie neplietli so slepotou,“ dodal. „Chceme, aby Slovensko malo budúcnosť, lebo bez toho, aby si všetci vstúpili do svedomia, sa tam nedostaneme,“ pokračoval minister obrany. Dodal, že mohli vyhlásiť výnimočný stav a použiť represívne nástroje, no vzhľadom na vyhrotenú situáciu tak nespravili, aj keď boli podmienky naplnené. „Naopak, chceme hovoriť o tom, čo doviedlo Slovenskú republiku do tohto stavu, chceme to riešiť a chce sa pohnúť ďalej,“ uviedol.
Ani na tejto tlačovke sa však poslanci nevyhli kritike médií, Erik Kaliňák priznal, že za skutok môže jednotlivec, no z vyhecovania útočníka a z údajného prekrucovania reality viní opozíciu a médiá. Čítal úryvky článkov niektorých komentátorov, ktoré zverejnili pred atentátom, minister obrany zas ako príklad uviedol vypínanie alternatívnych médií, ktoré počas pandémie covidu šírili dezinformácie. Líder PS Michal Šimečka neskôr dodal, že atentát na predsedu vlády Roberta Fica nie je bianko šek pre koalíciu na okresávanie slobody médií, slobody zhromažďovania alebo občianskej spoločnosti.
Uznesenie prijali poslanci jednohlasne
S miernym oneskorením poslanci zasadli do lavíc. S úvodným slovom vystúpil zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga. Na úvod by možno stačilo ako krok dobrej vôle uznať výsledky volieb, legitimitu vlády a prezidenta, ktorí vzišli zo slobodných a demokratických volieb. Spochybňovanie ich mandátu, spochybňovanie ich legitimity na námestiach, či v spriaznených médiách je cesta do pekla,“ povedal. Podobne sa ešte predtým vyjadril aj Kaliňák, podľa ktorého je potrebné, aby život išiel ďalej a práca politikov pokračovala. Ak by sa vláda zľakla, atentátnik by dosiahol svoje.
Čítajte viac Uznesenie je pre strany so „zdravým rozumom“. NR SR pokračuje, Žiga: Chod štátu nezastaví žiadny atentátnik
„Víťaz volieb neprovokuje, víťaz volieb má podporu väčšiny,“ zdôraznil s tým, že niektoré médiá sa snažia vinu za atentát pripísať tomu, že strana Smer provokovala. Žiga apeloval na prinavrátenie demokratického politického súboja do parlamentu. „Bojujme s rešpektom k politickému súperovi, bez vulgarizmov a agresie. Každý z nás v tejto rokovacej sále, zastupuje časť spoločnosti,“ pokračoval.
Nálada bola pokojná aj na grémiu, ktoré Žigovmu prejavu predchádzala. Koaliční poslanci sa ospravedlnili, opoziční zas chápali druhú stranu. Predseda liberálov Brnaislav Gröhling dodal, že koalícia doplnila do uznesenia aj ďalšie skupiny ľudí, voči ktorým nesmie byť šírené násilie – okre vlády išlo o verejne činné osoby a ďalších legitímne zvolených ústavných činiteľov.
„Kolegovia, dnes rozhodujeme o tom, či postupne vrátime parlamentu náležitú dôstojnosť, rešpekt a dôveru, alebo budeme pokračovať v deštrukcii jednej z najdôležitejších inštitúcií v štáte. Máme to v našich rukách a verím, že to spoločne zvládneme,“ dodal Žiga. Za uznesenie, ktoré odsudzuje atentát na premiéra, hlasovali všetci prítomní 130 poslanci. V laviciach chýbalo niekoľko poslancov opozičných strán. Kaliňák neskôr v rozhovore pre Pravdu uviedol, že jednotné hlasovanie o uznesení berie ako malý, ale veľmi viditeľný krok. „Poďme na ňom stavať základy,“ uviedol.
Poslanci však prichádzali do práce so zmiešanými pocitmi, poslankyňu PS Beátu Jurík šokovala aj informácia o tom, že extrémista Daniel Bombic zverejnil fotku detí jedného z adminov satirickej stránky Zomri. „Úprimne sme boli skôr plní očakávaní, akým spôsobom bude prebiehať rokovanie, ako pristúpi koalícia k uzneseniu, či bude ochotná rokovať aj o prípadných zmenách,“ povedal pre Pravdu poslanec SaS Juraj Krúpa s tým, že atmosféra po prijatí uznesenia bola oveľa pozitívnejšia.
Poslankyňa SaS Mária Kolíková považuje za dôležité, že sa všetci dohodli na prijatí uznesenia. „Veľmi pozitívne hodnotím priebeh grémia aj to, čo na ňom zaznelo aj z radov politikov aj koaličných. Boli tam aj prejavy ospravedlnenia smerom k niektorým výrokom, ktoré boli emočne vypäté krátko po tom, čo sme sa dozvedeli, že došlo k atentátu,“ skonštatovala.
Aj líder SNS Andrej Danko na tlačovke priznal, že mali krátko po atentáte nahnevanú rétoriku. „My sme nemali rétoriku, že sme ľudí označilo ako opice ako Naď. Dnes v sále zaznelo jednohlasné odsúdenie, prijalo sa uznesenie. Na poslaneckom grémiu aj vo vzťahu k opozícii som povedal, že ak vo štvrtok zazneli silné slová, tak prepáčte,“ uviedol. „Predstavte si, že by volič SNS alebo Smeru strelil opozičného politika do brucha. Aj Šimečka dnes povedal, že to chápe aj opačne,“ dodal Danko.
Komunikácia je slušná, len ľudia to nevidia
Žiga vo svojom prejave zdôraznil, že politici zodpovedajú za to, aký signál vysielajú do spoločnosti. Práve to si niektorí poslanci uvedomujú viac a niektorí menej. Napriek tomu, že na obrazovkách či v diskusiách si často nevedia prísť na meno, v kuloároch je to inak. Pravda sa v utorok rozprávala s niekoľkými poslancami a všetci sa nezávisle od seba zhodli na tom, že spolu debatujú o mnohých problémoch pokojne. Vždy to tak bolo, vždy to tak je, problémom je teda to, ako názory prezentujú na verejnosti a niektorí aj v pléne.
„Musím povedať, že na tej ľudskej úrovni nemám problém sa aj s koaličnými poslancami a poslankyňami rozprávať, či sa stretneme na chodbe, alebo v bufete,“ uviedla pre Pravdu poslankyňa Progresívneho Slovenska Beáta Jurík. Komunikácia teda bola z jej pohľadu taká ako predtým. „Myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že to, čo sa stalo, bol ohavný čin a nemala sa nikdy stať,“ povedala.
Poslanec Smeru Michal Stuška pre Pravdu uviedol, že síce nehovoril so všetkými, no atmosféra v parlamente je iná. „S mnohými bola komunikácia iná už v ostatných mesiacoch z viacerých strán. S viacerými sme sa dokázali v prestávkach už od marca rozprávať o tom, že tá atmosféra je nezdravo vybičovaná, že musíme začať robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme to upokojili,“ uviedol.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Zdôraznil to, čo opakujú poslanci naprieč politickým spektrom – začať treba od seba. „Mnohí sme tak už činili, paradoxne aj mnohí, ktorí pravdepodobne sme k tomu v minulosti nijak neprispeli,“ uviedol. Nie vždy je však komunikácia ľahká. „Dúfam, že to zvládneme a že to posunie spoločnosť aj atmosféru v Národnej rade tam, kde sme ju chceli mať.“ O mimoriadne negatívnom trende sa podľa neho diskutuje takmer desať rokov.
Líder KDH Milan Majerský zdôraznil, že poslanci jeho hnutia bežne komunikovali s koaličnými poslancami a výčitkám z radov opozície nerozumie. „Patrí to k životu. My sme prišli z regiónov, kde sa bežne na mestských obecných či regionálnych zastupiteľstvách bavili a predstavitelia všetkých politických táborov bez toho, aby si vykrikovali, že sa vôbec medzi sebou bavia,“ uviedol pre Pravdu.
Mnohí koaliční poslanci majú problém s tým, že Hnutie Slovensko Igora Matoviča zo svojej rétoriky nezľavilo. Poslanec Jozef Pročko si nemyslí, že by mali teraz poslanci ubrať z ich slovníka či prezentácie sa v pléne len preto, aby sa snažili upokojiť spoločnosť. „Ja si nemyslím, že to pomôže. Prepáčte, odkedy som prišiel do Národnej rady, tak som emotívny človek,“ priznal si. Napriek tomu vníma prijatie uznesenia a čiastočné ospravedlnenie koalície ako správny krok. „Ja som hlboko presvedčený, že to, čo dnes povedali, mysleli niektorí vážne,“ dodal.
Kľúčový bude Ficov prvý prejav
Aj prezidentka Zuzana Čaputová ocenila zhodu naprieč politickým spektrom a považuje to za krok k upokojeniu spoločenskej atmosféry. „Je dôležité, aby v takýchto krokoch naďalej pokračovali aj ďalší aktéri verejného a spoločenského života a spoločne tak prispeli k zníženiu napätia v spoločnosti,“ uviedla.
Všetci politici vrátane Smer, Hlasu, SaS či PS považujú prijatie uznesenia za prvý krok k lepšej politickej kultúre. Tá sa v posledných rokoch nesmierne zhoršila. „Toto je cesta. „Môžeme mať rozdielne názory, opačný pohľad na nejakú vec, ale vždy tieto názory a pohľady musíme kultivovaným spôsobom prednášať aj našim politickým partnerom alebo oponentom, ale aj bežným ľuďom. Či chceme, alebo nechceme, názory sú rôzne, ale krajinu máme jednu a spoločnú,“ zhodnotil Majerský.
Podľa sociologičky a bývalej premiérky Ivety Radičovej musia politický štýl a kultúru zmeniť predovšetkým politici. „Bolo to v rukách politikov. Nenávisť plodí len väčšiu nenávisť. Od nenávistných slov k činom je veľmi kratučká cesta. Útoky, ktoré sú vlastne „ostrými slovnými nábojmi“ sa veľmi ľahko zmenia na priame fyzické útoky,“ zhodnotila. „V porovnaní s inými krajinami patríme k jednej z najviac polarizovaných krajín s neuveriteľne napätou atmosférou v spoločnosti rozbitou na niekoľko doslova znepriatelených táborov,“ komentovala Radičová.
Podľa sociologičky a bývalej premiérky nastal zlom v nástupe populizmu, čo pre Slovensko znamená obdobie vzniku samostatného štátu. „Toto sú prejavy ľavicovej alebo pravicovej populistickej politiky. Ona rozdeľuje na my a oni. Obe vytvárajú nepriateľa. Hlavný nástroj populizmu je polarizácia. Nástup týchto populistických strán a ich zastúpenie vo vláde my máme vlastne od vzniku samostatného Slovenska, pretože HZDS bolo typickou pravicovou populistickou stranou,“ hovorí Radičová.
Čítajte viac Bývalí premiéri pre Pravdu: Strelec pred domom, žiletka, nábojnica i vyhrážky smrťou. Agresivitu treba odstrániť
Šéf agentúry Focus a sociológ Martin Slosiarik hovorí, že nie je možné pomenovať konkrétny bod zlomu, kedy sa spoločnosť na Slovensku začala polarizovať. „ Ale vidíme akoby sa jednotlivé názorové skupiny do seba čoraz viac uzatvárali a navzájom sa nepočúvali a nekomunikovali. Vytvárajú sa tu silné protichodné názorové skupiny, ktoré sú imúnne voči racionálnym argumentum. Rastie vzájomná nevraživosť a nenávisť, ktorá sa prejavuje napr. aj medzigeneračne, ale aj pri postojoch k rôznym spoločenským a politickým otázkam – covid, vojna na Ukrajine, mimovládky a pod,,“ uviedol.
Do toho všetkého samotní politici často obsahom svojej komunikácie ešte posilňujú u svojich sympatizantov nenávistné prejavy. „Keď svojich politických súperov označujú hanlivými slovami alebo ich ľudsky degradujú ako svojich politických súperov. Každopádne aktuálny stav verejného diskurzu napomáha takýmto nenávistným prejavom, ktoré môžu skončiť aj tragicky,“ zhodnotil Slosiarik.
A ako sa dá z tohto bludného kruhu vystúpiť? „Každý jeden predstaviteľ by mal naozaj začať sebareflexiou. Bolo by možno rozumné by na chvíľočku sa vrátiť k vlastným slovám a stanoviskám na sociálnych sieťach a prehodnotiť takéto vlastné spôsoby správania sa a to naprieč politickým spektrom. Politika hľadania a vytvárania nepriateľov, šírenia strachu a polarizácie nemôže mať pozitívnu koncovku a nikdy ju mať nebude,“ skonštatovala Radičová.
Druhým krokom je politika uznania, ktorá úplne zmizla z našej politickej scény. „Mám na mysli elementárny rešpekt jednotlivým ústavným inštitúciám, bez ohľadu na to, aký človek tú funkciu zastáva,“ uviedla Radičová. „Naša politika má prevažujúcu črtu osobných útokov a invektív, likvidácie. Mohli by sme naozaj rozprávať nekonečné príbehy burcovania ľudí na zhromaždeniach, útoky na pani prezidentku znevažovanie inštitúcií,“ pripomína Radičová. Kľúčový bude aj prvý prejav premiéra Fica smerom k verejnosti. „Želám si, aby sa premiér čím skôr vrátil a želám mu plné zdravie. To, ako dokáže takúto šialenosť spracovať je len a len na pánovi premiérovi, ale áno jeho prvé slová budú nesmierne dôležité,“ myslí si sociologička.
Slosiarik si myslí, že toto negatívne smerovanie sa stále dá zvrátiť, ale veľmi záleží aj od postoja politikov a ich ochoty zmeniť spôsob politického boja. „Dnes tým, že politika je výrazne personalizovaná, tak obyvatelia majú pocit, že nesúťažia len myšlienky, ale politici sú akoby bojovníci v ringu a že protivníka je potrebné zničiť nie len názorovo, ale aj protivníkovu osobnú integritu,“ ozrejmil.
Podľa šéfa Focusu si nikto nevedel predstaviť, že niečo ako atentát na premiéra je na Slovensku možné. „A to napriek tomu, že sme tu mali vraždu novinára či teroristický čin na Zámockej, tak predsa len je toto bezprecedentné v tom, že je to útok na vrcholového ústavného činiteľa. Sociológovia a psychológovia už dlhodobo upozorňujú na stupňujúcu sa nenávisť medzi ľuďmi, ktorú najčastejšie vidíme v komentároch na sociálnych sieťach. Ale toto je moment, keď sa táto nenávisť prenesie do reálneho fyzického sveta a o to je to desivejšie,“ dodal.
Čo sa týka okrúhleho stola politikov, na to, aby mohlo dôjsť k rozhovorom, je nevyhnutná sebareflexia ako prvý krok všetkých zúčastnených. „Zatiaľ to vyzerá na reakciu jednej časti politického spektra smerom k obviňovaniu druhej zúčastnenej strany. Takže momentálne priestor na okrúhly stôl veľmi realisticky nevidím, no výzvu považujem za nesmierne dôležitú,“ zhodnotila. „Je nešťastím Momentálne využívať túto dramatickú situáciu na získavanie politických bodov. Označila za nielen nešťastné a absolútne nezodpovedné,“ myslí si Radičová.
Sociológ a šéf agentúry Ipsos Jakub Hankovský dodáva, že dôsledky tohto činu ešte len uvidíme. „Tiež je stále veľa neznámych, ktoré to ovplyvnia. Či sa Robert Fico plne zotaví, či a kedy sa vráti k plneniu svojich pracovných povinností. Ako sa on sám k útoku postaví. Aké motivácie a prípadné reálne či vykonštruované prepojenia útočníka sa dostanú do verejného priestoru. Za zásadné považujem aj to, ako sa k útoku postaví politická elita. Tá sa paradoxne nerozdelila na koaličnú a opozičnú, ale na tých, ktorí vyzývajú na celospoločenské zmierenie a tých, ktorí obviňujú politických oponentov Roberta Fica, či média z už spomínanej polarizácie a bičovania emócií,“ dodal.
Veríte, že sa teraz tá politická kultúra zmení?
- Beáta Jurík (PS): Dúfam v to. Na jednej strane vidíme, že napriek tomu, čo sa stalo, niektorí pokračujú v šírení nenávisti, ale verím, verím že sa to zmení. Ak to nespravíme, tak jednoducho je to asi cesta do pekla.
- Michal Stuška (Smer): Musíme povedať, že áno, musíme v to veriť, pretože keď už takéto zlomové dni a okamihy by nezmenili a nepriniesli by vstúpenie si do svedomia mnohých aktérov, tak potom už pravdepodobne nič. Z môjho pohľadu je potrebné odlišovať niektoré vety a niektoré emócie, ktoré padli v prvých minútach alebo desiatkach minút po bezprecedentnom čine, s ktorým naozaj nerátali ani najväčší pesimisti, od vyhlásení, ktoré zaznievajú už teraz v týchto pokojnejších dňoch pri, vďakabohu, pozitívnych vyhliadkach čo sa týka zdravotného stavu predsedu vlády.
- Milan Majerský (KDH): Som človekom nádeje. Mám nádej, že určite áno, ale bude závisieť od každého jedného. Za KDH chcem garantovať, že tak, ako sme doteraz kultivovaným, slušným spôsobom predniesli svoje výhrady, no boli sme zas konštruktívni aj v tom, že sme napríklad predkladali zákony, ktoré boli dokonca aj schválené, tak to budeme robiť aj naďalej, lebo sme presvedčení, že práca poslanca je práca pre človeka, pre občana Slovenskej republiky.