Najlepšie by to išlo ďalej s čistým štítom, no v podmienkach slovenskej politickej scény to bude ťažké. Na útoky a osočovanie totiž odpovedajú všetci rovnako.
Je pred nami dlhá cesta
Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera si mnohí politici ešte neuvedomili, že ide o zlomový bod našich novodobých dejín. „U niektorých prichádza k precitnutiu postupne, ďalší absolútne nič nemenia na ich politickom správaní a komunikácii a asi najmenšia skupina si s plnou vážnosťou a úprimne uvedomuje, kde sme sa ako spoločnosť dostali,“ zhodnotil pre Pravdu politológ.
Čítajte viac Trafil by aj slepý, povedal atentátnik na Fica. Detaily rozhodnutia o väzbe: Cintula svoj čin plánoval, pripravené mal dva zásobníky
Mnohé deklarácie, výzvy politikov či občianskej spoločnosti, ale aj prijatie spoločného uznesenia v slovenskom parlamente sú však správnymi krokmi k upokojeniu situácie, deeskalácii a hľadaniu styčných bodov medzi nezmieriteľnými tábormi. „Nielen premiér, ale aj duch celej našej spoločnosti je zranený, zmätený aj ustráchaný,“ uviedol.
„Je pred nami dlhá cesta, ktorá pravdepodobne nepovedie k želateľnému výsledku,“ hovorí Cirner. Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek si myslí, že vývoj politickej a spoločenskej situácie je mierne protirečivý. „Videli sme emocionálne výmeny názorov v duchu „kto za to môže“, výzvy na spoluprácu a súčasne ich odmietnutie (napr. okrúhly stôl), počuli sme aj slovo „prepáčte“ aj s následným „ale“,“ uviedol.
Veľmi pozitívne však hodnotí, že zatiaľ nedošlo k ďalším prejavom fyzického násilia či útokom a že kľúčoví politickí a mediálni aktéri si včas uvedomili svoju zodpovednosť. „130 hlasov za vyjadrenie odsúdenia atentátu v Národnej rade SR tiež nepovažujem za „maličkosť“, ale súčasne vidieť, že po ňom pokračujú väčšie či menšie vzájomné politické útoky členov koalície a opozície,“ povedal.
Politológ Cirner na margo okrúhleho stola dodal, že by bolo veľkým úspechom, ak by sa zrealizoval so všetkými relevantnými politickými hráčmi. „Ak sa politici stretnú a podajú si ruky, prípadne budú mať spoločné vyhlásenie, už to by bol v slovenských podmienkach veľký úspech, ale záležať to bude hlavne na Robertovi Ficovi, keď sa zotaví, či túto výzvu podporí,“ ozrejmil. Okrúhly stôl sa mal konať tento utorok, dve vládne strany Smer a SNS síce výzvu vítajú, no počkať chcú až na to, čo im odporučí premiér Fico.
Raj v slovenskej politike nenastane, boj je prirodzený
V utorok pred začiatkom rokovania predstavili poslanci klubu Smer spolu s ministrami uznesenie, ktorým atentát odsúdili. Všetci mali na sakách odznaky s nápisom „Za Fica, za Slovensko“. „Všetci stojíme za Robertom Ficom, to je náš hlavný signál a zároveň chceme vyslať aj istý signál zmierenia, ktorý sme pretavili aj do textu uznesenia NR SR k atentátu na predsedu vlády Roberta Fica,“ povedal podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha (Smer).
Čítajte viac Týždeň po atentáte: V akom stave je vyšetrovanie? Verzií je viacero. Ficov stav je stále vážny, RTVS je bližšie k zrušeniu
Minister obrany Kaliňák sa emotívne prihovoril prostredníctvom médií aj k verejnosti. „Ospravedlniť sa nie je jednoduché. Politik riskuje, že stratí časť svojich voličov, lebo prizná svoju chybu. Politik riskuje, že sa otupí hrot jeho ostrého jazyka,“ konštatoval Kaliňák s tým, že zrejme ja na to čas, aby všetci, ktorí niekedy svoju reakciu prehnali a prešli do slovníka, ktorý do 21. storočia nepatrí, povedali – prepáčte.
„Prepáčte. Hovorím to aj za seba aj s tým rizikom, že mnohí povedia, zoslabli ste. Ale chcem všetkých poprosiť, aby si zmierenie neplietli so slepotou,“ dodal. Erik Kaliňák pokračoval kritikou médií. „Slovo „prepáčte“ od čelných predstaviteľov vládnej koalície bolo veľkorysé. Treba si uvedomiť, že hoci každý normálny človek v súčasnosti cíti potrebu po upokojení a odsúdení násilia, politika existuje preto, lebo v spoločnosti prirodzene existujú rôzne záujmy a názory a politici sú ich „advokátmi“,“ zhodnotil Řádek.
Aj preto sme svedkami rôznych politických konfliktov, ktoré sa vymknú spod kontroly až do otvoreného násilia. „Pre tento rozmer politiky, ktorá je vo svojej podstate vedením sporu alebo konfliktu, rozumiem aj „obojakým“ vyjadreniam slovenských súčasných politikov, ktorí súčasne hovoria o zmierení, ale hneď na to, ako ste povedali, sa navzájom „podpichujú“,“ uviedol.
Cirner dodáva, že politický boj a boj o voliča prebieha rôznymi spôsobmi a je sprevádzaný minimálne polemikou, diskusiou, oponentúrou a politickým konfliktom. „Ten by mal byť vecný, ale prirodzene býva aj osobný a útočný. Tomu sa nedá vyhnúť, teraz v slovenskej politike nenastane raj na zemi, ale aspoň niektorí politici sa budú správať korektnejšie a zmiernia ich politickú komunikáciu,“ hovorí prešovský politológ. Aj malý krok vpred môže byť začiatkom správnej cesty. V podobnom duchu sa na margo uznesenia vyjadril aj Kaliňák. „Uznesenie je malý krok, ale rozhodne viditeľný a poďme na ňom stavať základy,“ uviedol pre Pravdu.
Sme krajina hrubých čiar
Tŕňom v oku viacerých politikov je Hnutie Slovensko Igora Matovič. Ten sa od volieb dostal do politickej izolácie. Je však jeho prejav útočnejší, než prejavy zvyšných emotívnejších poslancov koalície či opozície? „Odhliadnuc od takých faktorov ako pôsobenie sociálnych sietí, nervozitu spoločnosti z viacerých okolností, ktoré nás sprevádzali na Slovensku ostatných šesť rokov, objektívne môžeme povedať, že zodpovednosť za politické napätie nesú tak politici opozície, ako aj vládnej koalície,“ hodnotí Řádek.
Čítajte viac Žiga v Ide o pravdu: Atentát nemôže zastaviť fungovanie štátu. Parlament našiel kompromis, ukázal, že tu nie sú dve Slovenská
„Nie je žiadnym tajomstvom, že obe strany až vypäto siahajú po demagógii a navzájom na seba útočia spôsobom, ktoré zdravému človeku zhoršuje duševnú pohodu. To všetko je ale paradoxne akceptovateľné, ak sú rozhodujúci politici konštruktívni,“ myslí si politológ z Trenčianskej univerzity. „Igor Matovič je z tohto pohľadu mimoriadne nešťastný politický aktér, pretože prvé vulgárne protesty so šibenicami a podobnými symbolmi, sa objavili na tých, ktoré organizoval on. Výzva na odstúpenie ministra vnútra nebola vhodná. Ak mala prísť, malo to byť po relevantných záveroch vyšetrovania celej veci,“ dodal na margo výzvy poslancov bývalého OĽaNO.
Podľa Cirnera však politikov komunikujúcich ako Matovič nájdeme aj na druhej strane politického spektra. „Ukazovať prstom len na chyby politických oponentov a nevidieť vlastné, to je v tejto situácii veľmi krátkozraké, no nevhodné je dnes vracať sa k tomu čo bolo, sme krajina hrubých čiar, možno to nie je spravodlivé a férové, ale bolo by dobré urobiť hrubú čiaru a odpustiť si navzájom,“ hovorí politológ. „Len s čistým štítom by to mohlo ísť ďalej lepšie, ale v tomto som skeptik. Naši politici nie sú nastavení pri útoku nastaviť to pomyselné druhé líce, ale na útok a osočovanie odpovedajú rovnako,“ hovorí.
V parlamente prešlo viacero kontroverzných zákonov, vrátane zákona o Fonde na podporu umenia (FPU) a v prvom čítaní prešiel aj zákon, ktorým sa fakticky ruší RTVS a zavádza sa nová verejnoprávna inštitúcia Slovenská televízia a rozhlas (STVR). Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka uviedol, že atentát neznamená bianko šek pre koalíciu na potláčanie nezávislosti médií či opozície alebo práv na zhromažďovanie. Líder SNS Andrej Danko už avizoval ďalšie zmeny v mediálnych zákonoch, zatiaľ sa to týka prevažne sociálnych sietí, no spomína aj zriadenie akéhosi nového mediálneho úradu, ale aj o zvolaní okrúhleho stola, kde by si sadli predstavitelia vlády a médií.
„Zmeny legislatívy pri FPU a RTVS boli pôvodné vládny návrhy, ktorými chce vláda meniť kultúru a mediálne prostredie podľa svojich predstáv. Zmenila sa len atmosféra pri ich súčasnom prerokúvaní, ktorá je teraz o niečo konštruktívnejšia,“ hovorí Řádek. Podľa Cirnera vládnej koalícii čas plynie a je to pragmatický postoj. „Čas sa nezastaví a musia pokračovať aj v situácii aká je. Že využijú situáciu v ich prospech sa dá očakávať, ale myslím si, že opozícia je dosť asertívna, aby vedela reagovať,“ uviedol na margo situácie v parlamente.
Čo sa týka informačného embarga na prípad, pričom ministri pravidelne informujú o vybraných informáciách z vyšetrovania, politológ Řádek to nepovažuje za celkom štandardný postup. „Hoci podobných precedensov nie je veľa. Vládni politici si v súčasnosti komunikáciu nastavili tak, aby z nej získali čo najviac politických bodov,“ povedal. V ich vyjadreniach podľa neho vidieť, že majú veľmi podrobný prehľad o celkovom mediálnom obraze situácie. „To perspektívne môže viesť k špekuláciám o objektívnosti vyšetrovania celého prípadu opozíciou. Čím viac budú vládni politici v pokušení mať na vec „mediálny monopol“, o to viac to bude vyvolávať otázky opozície,“ hovorí.
Podľa Cirnera to nalepšie vystihuje naše demokraciu karpatského typu. „Otvorenosť a transparentnosť sa u nás veľmi nenosí, ale potom zvyčajne do médií všetko unikne. Toto je náš modus vivendi, nebudeme mať informácie oficiálne, ale neoficiálne sa všetko dozvieme napríklad na sociálnych sieťach alebo v médiách,“ dodal.
