Rukami lekárky Adely Penesovej z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied prešli desiatky pacientov s nadváhou a obezitou. Najťažšie dieťa, o ktoré sa starala, malo deväť rokov a vážilo 95 kíl. „Bolo mi až do plaču, bolo mi ho ľúto. Mamička povedala, že veď to pribrala posledný rok 20 kíl a že z toho vyrastie,“ spomína si lekárka. V starostlivosti mala aj 19-ročného chlapca s hmotnosťou 240 kilogramov či 220-kilovú pacientku, ktorá denne vypila šesť litrov kolového nápoja.
Nepriaznivé výsledky ukázali dáta z HBSC štúdie, ktoré zozbierali v rokoch 2021 až 2022 od viac 10-tisícov školákov vo veku 11 až 15 rokov z celého Slovenska. „Predtým sme sa tešili, že výskyt nadváhy a obezity u detí bol stabilizovaný, teraz nám počet detí s nadváhou a obezitou opäť narastá,“ hovorí lekárka. Situáciu neuľahčila podľa nej ani pandémia covidu, pretože deti sa nedokázali hneď navrátiť k starému režimu.
Čítajte viac Kto zvráti národnú tragédiu? Chýbajú učitelia fyziky aj informatiky, niektoré školy neodbornosť zamlčiavajúVyššia hmotnosť trápi podľa výsledkov štúdie každého štvrtého tínedžera, ktorý sa chystá na strednú školu. „Vo vekovej kategórii 15-ročných máme jednu štvrtinu detí, ktoré majú nadváhu a obezitu. Prekvapivým momentom bolo, že u 11-ročných chlapcov až 40 percent malo zvýšené množstvo telesného tuku. Je to pomerne veľké číslo,“ priblížila lekárka. U chlapcov nastáva neskôr takzvaný rastový špurt, vyrastú a vzostup obezity nie je markantný. U dievčat je to iné, u nich rastú nadváha a obezita kontinuálne s vekom.
Najhoršie na tom s obezitou boli v roku 2022 podľa dát zverejnených Národným centrom zdravotníckych informácií deti vo veku šesť- až 14 rokov v dvoch krajoch východného Slovenska. V Prešovskom išlo o 78-tisíc a v Košickom kraji o viac ako 71-tisíc detí s nadváhou alebo obezitou. Ružové to nie je ani u dospelej populácie. Podľa dát OECD získaných v roku 2019 priamo od respondentov má nadváhu a obezitu 57 percent a obezitu 25 percent dospelej populácie na Slovensku.
Realita však môže byť podľa Penesovej ďaleko horšia. Za skreslenými dátami vidí dve príčiny. Prvou je, že všeobecní lekári nezadávajú do záznamov o diagnózach kód obezity (E66), ale len akútnu diagnózu, a druhou, že pri preventívnych prehliadkach nepreveria hmotnosť pacientov a zapíšu len tú, ktorú im spamäti nadiktujú. Lekárka podotkla, že smerodajné a objektívne nie sú ani dáta z poisťovní. Ak by sa orientovali len podľa nich, Slovensko by bolo krajinou s najmenším počtom obéznych ľudí. Oveľa pedantnejší sú z jej pohľadu pediatri.
„Aj špecialisti neraz píšu len údaje od pacienta, niekedy údaj o hmotnosti úplne chýba, čo ma fascinuje, ak si vezmem, že u onkologického pacienta sa množstvo chemoterapie počíta podľa plochy tela, a tá sa počíta na základe hmotnosti a výšky,“ uviedla zarazene.
Problém na celý život
Obezita sa v rôznom veku života prejavuje v tele odlišne. Kým v dospelom organizme sa tukové bunky len zväčšujú a dokážu sa zmenšiť, v detskom tele je to komplikovanejšie. Ak dieťa ochorie na obezitu ešte v predpubertálnom veku, bunky sa zmnožujú a už sa ich nezbaví.
U 16–17-ročných chlapcov sa to môže neskôr prejaviť väčším obvodom bokov až o sedem centimetrov. „V tuku sa im premieňa testosterón na estrogén, to vplýva aj na šírku panvy. Ďalšia vec je, že majú menej ochlpenia, menší penis, dokonca až mikropenis. Vo veku, keď tínedžeri začínajú sexuálne experimentovať, zistia, že majú erektilnú dysfunkciu a že keď sa porovnávajú s kamarátmi, nie je to isté,“ ozrejmila. Penesová si spomína na príklad z praxe, kedy „zdedila“ po detskej endokrinologickej ambulancii 240-kilogramového pacienta. Devätnásťročný chlapec mal najnižší testosterón aký dovtedy vo výsledkoch testov videla.
So stupňujúcou sa váhou pribúdajú problémy s vysokým krvným tlakom, poruchou funkcie inzulínu aj kĺbmi. „Rastúce telo má ďaleko väčšie nároky, deformujú sa kĺby, kolená, chrbtica. Dieťa by malo schudnúť a viac sa hýbať, ale bolia ho kolená. Kĺby nechcú zoperovať ortopédi, lebo dieťa musí schudnúť. Vzniká začarovaný kruh,“ upozornila. U detí s kilami navyše vzniká aj psychická ujma, často sa totiž stávajú terčom šikany.
Čítajte viac Slováci našli liek na vysoké ceny zubárov: Za lacnejšími zákrokmi jazdia do Srbska. Koľko ich stojí implantát či strojček?Boľavé zuby liečime, nadváhu nie
Ak nás bolí zub, zájdeme k stomatológovi, ak máme problémy s vysokým krvným cukrom, vyhľadáme zase diabetológa. Pri obezite to však podľa predsedu Ligy proti obezite Ivana Majerčáka neplatí. Nie je totiž vnímaná ako choroba, ktorá má svoju diagnostiku a liečbu, ale skôr ako estetický problém. Viac ako na liečbu od odborníkov spoliehame na diéty či dobré rady od známych.
„Ak žije pacient s obezitou, tak má predstavu, že mu pomôže recept od kaderníčky, susedy alebo herečky. U nás sa polovica mesta stravuje podľa nejakej pani, ktorá napísala knihu o svojom spôsobe stravovania. Neviem, či je vzdelaním krajčírka alebo sústružníčka, ale s medicínou nemá vôbec nič spoločné,“ kritizuje otvorene.
Majerčák vníma medzi rodičmi dva prístupy k riešeniu problému. Buď obezitu dieťaťa neriešia vôbec, alebo, ak zájdu k lekárovi očakávajú zázraky na počkanie. Lekári však v rámci liečby idú do hĺbky a pátrajú po príčinách – ako a kedy pacient myslí na jedlo, či zajedá smútok, samotu alebo nudu. Kým jeden sa prejedá, pretože je v strese, druhý sa zase stravou odmeňuje.
Ak pacient schudne, dôležité je podľa Majerčáka si hmotnosť udržať. „Obezita je doživotné ochorenie. Vezmite si alkoholika, ktorý bude 30 rokov abstinovať. Síce 30 rokov abstinuje, ale stále je alkoholik. Môžem mať pacienta, ktorý ide na chirurgickú liečbu obezity, zredukuje 30–40 kilogramov hmotnosti, ale ak sa vráti k svojmu pôvodnému spôsobu života, skôr či neskôr sa mu to vráti späť,“ vysvetlil. „Veľmi zjednodušene povedané, stravou a pohybom dokážem zredukovať váhu, ale udržať ju viem psychoterapiou. Je to o zmene životného štýlu,“ doplnil.
Všetku zodpovednosť za nadváhu a obezitu detí by nepripisoval len rodičom. Upozorniť na ňu a diagnostikovať ju majú lekári. „Hovoríme o chorobe. Rodič môže byť doktor filozofie alebo špičkový vedec, fyzik, ale nie je lekár. Tak ako rodič nedokáže urobiť preventívnu prehliadku zubov a identifikovať zubný kaz, tak nevie diagnostikovať obezitu,“ podotkol.
Nadváha alebo obezita sa merajú indexom telesnej hmotnosti (BMI). Hmotnosť človeka v kilogramoch sa vydelí druhou mocninou jeho telesnej výšky v metroch. U detí sa BMI dosádza do percentilového grafu, ktorý dáva do súvislosti detské BMI a vek.
Penesová priznáva, že domácu úlohu by si mali ako odborníci dotiahnuť aj vo vlastných radoch. Obéznym ľuďom by k skoršiemu riešeniu pomohli mapy relevantných odborníkov alebo trénerov v regiónoch. Obrátiť sa už teraz môžu na telefonickú linku obezity, ktorá zatiaľ funguje v utorky od 17.00 do 20.00 hodiny. Užitočná je podľa nej aj webstránka stob.cz so slovenskou odnožou.
Jedným z vychýrených zariadení na liečbu nadváhy a obezity bol kedysi kaštieľ v obci Abrahám, ktorý dnes zíva prázdnotou. Ako pre Pravdu priblížila bývalá zamestnankyňa a zdravotná sestra Daniela spomedzi ozdravovní dosahovala najlepšie výsledky. Školopovinné deti s obezitou sa tam liečili šesť až osem týždňov, viackrát za deň cvičili, plávali alebo chodili na turistiku.
Hoci už dnes v zdravotníctve nepracuje, aj ona si zmeny u detí všíma. „Všímam si, že obéznejších detí je viac ako kedysi. Sedia doma za počítačom, menej sa hýbu a k zdraviu im neprospievajú ani fastfoody,“ myslí si. Penesová však liečenie obezity hospitalizáciou nepovažuje za optimálne. „Táto cesta nie je ideálna, pretože deti vytiahnete z bežného prostredia,“ myslí si.
Čo hovoria dáta z poisťovní
Liečba obezity nie je jednoduchá ani lacná. V roku 2022 sa na ňu liečilo 3491 poistencov Unionu, ktorých náklady na liečbu sa vyšplhali na 197-tisíc eur. V roku 2023 dosahovali náklady pri 4679 poistencoch sumu 412-tisíc eur. Najviac pacientov – 952 – bolo vlani vo vekovej skupine 40 až 49 rokov, druhý najvyšší počet tvorili deti a tínedžeri od desať do 19 rokov.
Veková skupina | URČ 2022 | URČ 2023 |
---|---|---|
0–9r. | 224 | 208 |
10–19r. | 891 | 922 |
20–29r. | 342 | 384 |
30–39r. | 479 | 649 |
40–49r. | 589 | 951 |
50–59r. | 487 | 795 |
60–69r. | 367 | 556 |
70–79r. | 92 | 179 |
80–89r. | 18 | 33 |
90r. + | 2 | 4 |
Zdroj: Union (pozn. URČ = unikátne rodné číslo)
Počet poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorým akceptovali zdravotnú starostlivosť na diagnózy súvisiace s obezitou a nadmernou výživou bol vlani 26 989. Rok predtým ich bolo takmer o desaťtisíc menej, konkrétne 16 947. „Presný počet poistencov s nadváhou či obezitou však neevidujeme, nie každý napríklad navštívi za týmto účelom lekára, prípadne mnohí sa liečia nie priamo na diagnózy súvisiace s obezitou a nadmernou výživou, ale rieši následky nadváhy a obezity, ako je napríklad na vysoký krvný tlak,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa poisťovne Ivana Linetová.
Problém s relevantnými dátami priznáva aj Dôvera. Za rok 2022 evidovali len osemtisíc poistencov s obezitou, v roku 2023 11 870, čo však stále nezodpovedá realite.
Poisťovňa pripomína, že obezita môže byť rozbuškou rozvoja až 236 iných ochorení. Náklady súvisiace s čerpaním zdravotnej starostlivosti na obezitu treba preto rozrátavať. V prípade priamych nákladov sa berie do úvahy, že obézny človek navštevuje lekára častejšie a vyžaduje si nákladnejšiu starostlivosť. „U pacienta s BMI nad 40 kg/m2 sú dvakrát vyššie v porovnaní so zdravým dospelým (54–69 rokov),“ spresnil hovorca poisťovne Matej Štepiansky. Nepriame náklady súvisia zase s tým, že obézny človek nechodí kvôli obezite do práce a nemá rovnaký výkon ako keby bol zdravý.
Vinníci obezitogénnej doby
„Žijeme v obezitogénnom prostredí, ktoré sme my osobne nevytvorili. Ak by sme mali hľadať hlavných vinníkov, tak to budú vysokospracované potraviny, sladené nápoje a nedostatok ovocia a zeleniny. V strave Slovákov a Sloveniek vo všeobecnosti chýba denná porcia ovocia a zeleniny,“ pripomenul Majerčák.
Spoluvinníkov detskej obezity možno hľadať aj inde. Sociologická štúdia z Poľska o ovplyvňovaní stravovania detí podľa obezitológa poukázala, že „vina“ môže byť tiež na strane starých rodičov. „V rebríčku vyhrali starkí, lebo chodili po deti do školy. Starí rodičia neodoprú dieťaťu sladké,“ upozornil. Obrovský problém vníma aj v reklamách na nezdravé potraviny pred detskými programami, ako napríklad spot na čokoládu plnú mlieka.
Jedným z dôvodov, pre ktoré dnes deti priberajú sú podľa Penesovej energetické a sladené nápoje v kombinácii s nedostatkom pohybu, časom stráveným pred elektronikou a nesprávnou stravou. „Čo sa týka stravy, pred dvoma týždňami som videla dievčatko, ktoré v nedeľu zjedlo namiesto raňajok celý balík čipsov a pritom už bolo obézne. Nie je to dobré,“ vystríhala lekárka.
Pri spotrebe nezdravých tekutín by výčitky smerovala k rodičom, no i k školám. Sladené nápoje sú často dostupné v školských bufetoch a automatoch. Na pitný režim pritom stačí čistá voda a nechutené čaje, preháňať to netreba ani so šťavami z ovocia.
Lekárka sa domnieva, že pri predaji energetických nápojov by pomohlo, ak by sa predávali len ľuďom starším ako 18 rokov. Hoci sa vyrábajú aj bez cukru s umelými sladidlami, obsahujú kofeín a niektoré aj vysoký obsah draslíka. „Toto všetko negatívne vplýva na srdcovú funkciu, dokonca sme mali už deti akútne prijaté na centrálny príjem nemocnice kvôli poruchám srdcového rytmu. Vždy sa pýtam ľudí, prečo to potrebujú piť. Potrebujete sa nabudiť? Urobte si zelený čaj,“ vyzvala.
Za neresti v podobe sladených nápojov by si ich milovníci mali priplatiť od budúceho roka. Vládny kabinet schválil novú spotrebnú daň za balené sladené nápoje, sirupy aj energetické nápoje. Či sa vyššia cena odrazí na dopyte, je otázne. Penesová hovorí, že podobný návrh žiadala schváliť odborná verejnosť už pred rokmi, no bez úspechu. Ako neefektívne sa obdobné opatrenie ukázalo v Nórsku, kde si nákup drahších sladených nápojov mohli spotrebitelia dovoliť a nakupovali ich ďalej. „Ten zákon je len maličký kúsok mozaiky z toho, čo by sa malo urobiť pre riešenie obezity na Slovensku,“ zvýraznila.
Prevencia obezity by sa podľa predsedu ligy mala riešiť už v čase, kedy páry pomýšľajú nad dieťaťom. Možnú obezitu v dospelosti ovplyvňuje už hmotnosť matky počas tehotenstva, spôsob pôrodu aj strava v prvých rokoch života. „Máme tu pandémiu obezity. Je to choroba, ktorá nám najčastejšie skracuje život, spôsobuje 236 ďalších ochorení, polovicu typov rakoviny, na ktoré zomierame, je to najčastejšia príčina predčasnej smrti. Je to ťažká choroba, ktorá nie je považovaná za chorobu. Nemôžeme chcieť len od rodičov, aby to riešili, prevencia je aj v rukách štátu,“ dodal.
Súvisí nadváha a obezita so vzdelaním?
Ivan Majerčák: Sú to sociologické štúdie, na to presne neviem odpovedať. Vo všeobecnosti, má vzdelanejší človek väčšiu šancu, že sa dopracuje k informácii, že obezita je choroba. Má väčší záujem sa venovať zdravému životnému štýlu. Takáto závislosť tam môže byť. Ak si vezmeme, sociálne slabšie, marginalizované komunity, veľa štíhlych ľudí tam nenájdete. Sú krajiny, kde to funguje naopak. Obmedzením pôrodnosti v Číne sa dieťa stalo malým bôžikom, ktorý mohol všetko. Jedno obdobie mali problém s detskou obezitou práve kvôli tomu, že nebolo deti nijak obmedzované.
V štúdii zo Slovenska, ktorá sa zameriavala na liečbu vysokého krvného tlaku, mala ekonomicky silnejšia a vzdelanejšia populácia väčší záujem o svoj zdravotný stav. Pre tých ľudí je to ekonomická hodnota. Ak sú zdraví, môžu ďalej pracovať. V marginalizovanej komunite nie je zdravie ekonomická entita. Štúdia ukázala, že častejšie sa o zdravý životný štýl zaujímal niekto z mesta ako človek žijúci na vidieku. Existuje dnes aj niečo ako spoločenská túžba po štíhlosti. Je to kultúrno-sociálny fenomén, kde sa za „zdravého a pekného“ považuje štíhly človek.
Adela Penesová: V USA som si to všimla prvýkrát. Tým, že vzdelaní ľudia mali vedomosti, museli vedome pracovať s vonkajšími podnetmi, pretože je tam neskutočne veľa fast foodov. Každá druhá reklama v televízii bola na jedlo. Tlak bol obrovský. Tí ľudia sa snažili kupovať si zdravšie potraviny, menej fast foodu, viac športovali. Na Slovensku za posledných 30 rokov priniesla zmena lepšiu socioekonomickú situáciu pre mnohých ľudí. Mám pacientov, ktorí sú vzdelaní, sú bohatší a v štyridsiatke nemusia pracovať, lebo sú za vodou – a majú 170 kíl. Pre nich sú tie peniaze na škodu. Majú na to, tak si doprajú. Poznala som jedného ítečkára, ktorý pracoval v Prahe, a pod kanceláriou mal McDonald. Platieval tam kreditnou kartou. Za dva roky vo fast foode prejedol 13-tisíc eur. Peniaze si do tej tukovej banky naozaj veľmi zle uložil. Nedá sa to paušalizovať, no stretávam aj vzdelaných ľudí, ktorí majú s obezitou problém.