Informácie o aktuálnych politických postojoch predsedu vlády sú podľa neho limitované a k verejnosti sa dostávajú iba sprostredkovane, prostredníctvom ľudí, s ktorými hovoril. Podľa Hrabka je Fico ako štvornásobný premiér jedným z najskúsenejších slovenských politikov, je však veľmi ťažké predpokladať, ako ho pokus o atentát poznačil. „Ja som, našťastie, nikdy postrelený nebol a nebol som ani premiérom. Ale rozhodne to na ňom nejakú stopu zanechá,“ konštatoval Hrabko.
Uznesenie Národnej rady SR, ktorým prítomní poslanci jednohlasne odsúdili násilie, podľa Hrabka netreba preceňovať. „Je to uznesenie prijaté preto, aby vôbec bolo,“ tvrdí. Spôsob politickej komunikácie na Slovensku má podľa neho svoju zotrvačnosť a mnohí politici sa budú postupne vracať do starých koľají.
Podľa Hrabka je škoda, že sa k incidentu dokumentom na oficiálnej úrovni nevyjadrila aj vláda a prezidentský palác, hoci úradujúca prezidentka Zuzana Čaputová spolu so zvoleným prezidentom Petrom Pellegrinim pôvodne takúto iniciatívu mala. „Musí nás zaujímať, ako sa k takejto zlomovej udalosti postavia inštitúcie. Hlavné inštitúcie sú tri, prezidentský palác, parlament a vláda,“ pripomenul.
Na poznámku, že hoci to takto neformulovala žiadna politická strana, mítingov s občanmi mohlo dočasne ubudnúť aj z bezpečnostných dôvodov, Hrabko reagoval, že do istej miery je nebezpečné akékoľvek verejné zhromaždenie, ktoré organizátori nemajú pevne v rukách. „Je tam množstvo emócií, a to, aby neprekročili hranicu slušnosti a korektného správania usporiadatelia nemôžu ovplyvniť inak, len tak, že z pódia povedia, že si to neželajú,“ poznamenal Hrabko.
Pripomenul demonštrácie z roku 1989, ktoré prebiehali pod heslom odmietania násilia. „Toto dnes na demonštráciách chýba. Je ťažké dav udržať, ale keď sa prekračujú akceptovateľné hranice, usporiadatelia by mali zasiahnuť,“ uzavrel Hrabko.