Štát zlyhal pri riadení pandémie, tvrdia kontrolóri: vakcín bolo priveľa, rúška drahé. Čo na to WHO?

Mysleli si to mnohí, no nakoniec prišiel začiatkom mája Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) so súhrnnou správou o manažmente pandémie koronavírusu. Štát podľa nich nakupoval draho zdravotné pomôcky a častokrát aj zbytočne pričom najviac peňazí minul štát na nákup vakcín.

29.05.2024 06:00
debata (91)
Na tento telefonát budeš spomínať s úsmevom alebo so slzami, oznámil Naďovi Matovič (2021)
Video

Z výsledkov kontroly NKÚ vyplýva, že štát nemal nastavený vhodný systém krízového riadenia. "Ak by nebolo veľké množstvo dobrovoľníkov, armády, ale aj hygienikov, lekárov či predstaviteľov miestnej samosprávy, tak Slovensko by malo ešte väčšie negatívne dôsledky spôsobené pandémiou, ako v skutočnosti dnes identifikujeme,“ priblížil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Predseda dodáva, že kým pred pandémiou stálo jedno rúško sedem centov, počas nej sa nakupovalo za 56 centov, teda s osemnásobným predražením. Podľa kontrolného úradu minul štát najviac peňazí na nákup vakcín proti covidu. „Minulý rok nám cez dobu exspirácie prešlo viac ako 3,5 milióna vakcín. Ďalších šesť miliónov sme mali na skladoch, ktoré sme nevedeli použiť. A ďalších viac ako päť miliónov sme darovali do krajín Afriky,“ priblížil Andrassy.

Ursula von der Leyenová Čítajte viac Pfizergate začal vyšetrovať hlavný európsky žalobca. Otrasie aféra postavením von der Leyenovej?

Pandemická zmluva

Obdobným pochybeniam vlád jednotlivých štátov pri manažovaní pandémie by ale mohla predchádzať jednotná koordinácia. Tú by mala zastrešovať Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a aktuálne sa rokuje o ich návrhu pandemickej zmluvy. Hoci zmluva, ktorá by mala predchádzať chaosu znie ako dobrý nápad, z radov kritikov sa ozývajú hlasy, ktoré hovoria o farmakologickej lobby a strate suverenity. Začiatok roka 2020 sprevádzala nevedomosť. WHO vtedy monitorovala situáciu v čínskej provincii Wuhan.

Čínsky režim potvrdil prvé úmrtie na koronavírus v strohej správe z 11. januára 2020. Peking informoval o úmrtí 61-ročného muža, ktorý podľahol novému, vtedy ešte neznámemu vírusu. Zakrátko sa nákaza rozšírila naprieč planétou. Ochorenie spôsobené týmto vírusom dostalo názov covid-19. Kým sa dostal koronavírus do sveta mala WHO podľa kritikov dostatok času na to, aby vyhlásila ohrozenie v podobe globálnej pandémie. Nestalo sa tak, a podľa databázy Our world in data zomrelo globálne zhruba sedem miliónov ľudí.

Čo by nasledovalo keby WHO, vystupujúca ako koordinačné centrum v medzinárodnom verejnom zdraví, upozornila na šírenie sa vysokoinfečného ochorenia a zareagovala skôr, sa dnes už nedozvieme. Tá istá organizácia ale dnes žiada, aby 194 z jej členských krajín pristúpilo na pandemickú zmluvu. V nej by sa posilnila pozícia WHO a organizácia by získala väčšiu zodpovednosť za manažovanie budúcich globálnych pandémií.

Po pandémii covid-19 bola WHO požiadaná, aby napísala dohodu o tom, ako reagovať, pokiaľ by sa situácia zopakovala. Cieľom je, aby sa krajiny vyhli prešľapom a nezrovnalostiam z covidových rokov. V týchto dňoch sa vo švajčiarskej Ženeve dolaďuje znenie textu, no nie všetky štáty majú dôveru vo WHO a ich nadnárodné medicínske postupy. Podľa oficiálnych zdrojov mala plánovaná pandemická zmluva “zabrániť celosvetovému chaosu, aký spôsobila pandémia koronavírusu, a zabezpečiť, aby všetky krajiny boli včas zásobené všetkým potrebným ochranným materiálom, liekmi a vakcínami".

Nezhody pri podpise zmluvy však panujú najmä v otázkach prevencie pandémie alebo financovania, sporné je aj to, do akej miery by mali byť lieky a vakcíny dostupné zadarmo alebo za výhodné ceny pre chudobnejšie krajiny. Podpísanie zmluvy v minulosti odmietal aj premiér Robert Fico (Smer), ktorý už od začiatku svojho vládnutia tvrdil, že pandemickú zmluvu nepodporí. Začiatkom mája sa ozvalo aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré podotklo, že návrh sa ešte vyvíja, avšak nepodporí žiadne dokumenty oslabujúce pozíciu Slovenska ako suverénneho štátu. „Slovensko vďaka poslancovi za SNS Petrovi Koltárovi zarezalo pandemickú zmluvu na úrovni WHO,“ ozrejmila strana na sociálnej sieti a rokovanie o pandemickej zmluve tak podľa nich skrachovalo.

„Žiadne vyhlasovanie lockdownov, porušovanie ľudských práv a povinné zdieľanie vakcín. Vďaka SNS sa nepodpísala nezmyselná diktátorská zmluva,“ zdôraznila SNS pričom sa neboja ostro vystúpiť, „keď vedia, kde je pravda“. Napriek tomu rokovania aj naďalej prebiehajú a generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus je presvedčený, že napriek neúspechu nedávnych rokovaní sa globálnu pandemickú zmluvu napokon podarí dosiahnuť. Ministerstvo zdravotníctva na otázky k pandmickej zmluve neodpovedá a Slovensko zastupuje splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covidu, poslanec za SNS Peter Kotlár. Ten na novinárske otázky odpovedať nechce.

Kde sa zasekla dohoda o pandemickej zmluve?

Hlboké nezhody nateraz podkopávajú akúkoľvek nádej na kompromis, najmä pokiaľ ide o spravodlivý prístup k lekárskym protiopatreniam, ktoré sa majú prijať v prípade pandémie. Zablokované sú aj diskusie o prístupe k patogénom na účely vedeckého výskumu a o spravodlivej distribúcii liečby, vakcín a testov. Krajinám tretieho sveta údajne prekáža, že by mali zdielať dáta o infikovaných na výrobu vakcín, no k očkovacím látkam by sa následne nedostali. V predbežnom variante dohody sa navrhovalo garantovať pre WHO 10 percent produkcie liekov, vakcín a testov spojených s pandémiou vo forme darov a ďalších 10 percent vyhradiť za dostupné ceny najchudobnejším krajinám.

Čaputová: Testovanie sa môže ešte stopnúť
Video

Nezávislé oči NKÚ

Riadenie pandémie na Slovensku malo podľa NKÚ viaceré nedostatky, vrátane predražených zdravotníckych pomôcok a zbytočných nákupov vakcín. Kontrolný úrad tiež upozornil na nedostatočnú pripravenosť štátnych hmotných rezerv na pandémiu, pričom to bola kombinácia nedostatočnej pripravenosti, chýb v komunikácii, ekonomických a sociálnych dopadov, problémy s vakcinačným procesom, mutácie vírusu a nedostatok medzinárodnej koordinácie, ktoré spoločne prispeli k tomu, že pandémia covid mala také rozsiahle a ničivé následky.

Podobné kontroly sa uskutočňujú aj v ostatných členských štátoch. V spolupráci s vládami a Európskou prokuratúrou chcú prinútiť Európsku komisiu, aby odtajnila zmluvy na nákup vakcín za viac ako 70 miliárd eur.

„Aj keď Slovensko v roku 2022 skutočne nepotrebovalo nakúpiť ani jednu dávku vakcíny, reálne mu bolo dodaných ďalších 5,8 milióna dávok,“ uvádza sa v správe kontrolného úradu. „Na obstaranie týchto nepotrebných vakcín pre rok 2022 bolo z verejných zdrojov vynaložených 151 miliónov eur.“

Podľa úradu výsledkom bolo, že ku koncu roka 2022 malo Slovensko na sklade viac ako 6,1 milióna dávok vakcín. Ministerstvo zdravotníctva v reakcii na správu NKÚ uviedlo: „Pripomíname, že objem dodaných vakcín bol zazmluvnený ešte v roku 2021.“ Zlé manažovanie boja s pandémiou spôsobilo podľa správy NKÚ, že obyvateľom Slovenska a Bulharska sa najviac zo všetkých krajín EÚ skrátila očakávaná dĺžka života pri narodení. Na Slovensku bola stredná dĺžka dožitia od roku 2014 až do začiatku pandémie v roku 2020 pre ženy vyše 80 rokov a pre mužov okolo 73 rokov. Priemerný vek dožitia pre obe pohlavia bol 77 rokov.

V dôsledku pandémie sa však očakávaný priemerný vek dožitia obyvateľov Slovenska skrátil o 2,2 roka. Napríklad v Česku to bol pokles menej než jeden rok (0,9).

Obyvatelia Slovenska nadmerne a zbytočne zomierali. NKÚ uvádza štatistiku Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), podľa ktorej na každú skupinu stotisíc obyvateľov zomrelo o 345 ľudí viac ako pred pandémiou. V tomto parametri bolo Slovensko piate najhoršie v Únii pred dvoma pobaltskými krajinami, Rumunskom a Bulharskom. Česko nás predbehlo o päť priečok s nadúmrtnosťou 220 ľudí na stotisíc obyvateľov. Počas pandémie zomrelo v súvislosti s covidom 21-tisíc obyvateľov Slovenska. Za jeden z hlavných nedostatkov riadenia pandémie považuje NKÚ spôsob, akým sa nakupovali zdravotnícke pomôcky. Nákupy Správy štátnych hmotných rezerv, niektorých žúp a miest „indikovali neprimerané predraženie viacerých zdravotníckych pomôcok – najmä chirurgických rúšok/masiek, návlekov na obuv, čiastočne ochranných oblekov, rukavíc a okuliarov“, píše sa v správe.

Mobilné odberové miesta

Niektorí si na kritike krokov vlády počas pandémie aj spravili politickú kariéru. Jedným z nich je aj novopečený kontrolór Kotlár. Ten sa potom, ako chcel študovať zloženie vakcín zameral na šafárenie s financiami pri prevádzke mobilných odberových jednotiek (MOM).

„Po tejto kontrole sa aktuálne rozbieha aj nová kontrola v spolupráci so splnomocnencom vlády pre prešetrenie pandémie. Súkromné MOM prepojené v niektorých prípadoch až k vládnym politikom na tom zarábali obrovské peniaze,“ tvrdí poslanec Erik Kaliňák (Smer). Splomocnenec vlády pre kontrolu manažmentu covidu Kotlár, však pri vyšetrovaní aj naďalej mlčí.

Poslanec SNS Kotlár sa stal vládnym splnomocnencom pre covid v januári. Predtým vo svojom internetovom vyhlásení presvedčene rozprával o tom, ako mu budú stačiť dva mesiace na to, aby pandémiu prešetril.

© Autorské práva vyhradené

91 debata chyba
Viac na túto tému: #Covid-19