Ani jedna strana si nechce nechať skákať po hlave. Koalícia ukazuje prstom na médiá a opozíciu. Lídri opozície zas kritizujú, že vláda využije atentát na to, aby im prešli kontroverzné zákony.
Zatiaľ len jeden krok k zmiereniu
Atentátnik Juraj Cintula pred sudcom pre prípravné konanie v sobotu 18. mája odmietol vypovedať, no svoj čin oľutoval. Niekoľkokrát zopakoval, že chcel Ficovi len „poškodiť zdravie“ a nechcel ho zabiť. Premiér Fico však leží vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, kde sa zotavuje zo strelných poranení. Cintula ho zasiahol štyrmi strelami z celkovo piatich. Jeho stav bol vážny, no v posledných dňoch sa postupne zlepšuje. Poslanec Erik Kaliňák (Smer) na mítingu v Kysuckom Novom Meste uviedol, že mal prestrelené tenké črevo na piatich miestach. Je to prvýkrát, čo niekto z koalície priblížil Ficove zranenia.
Čítajte viac Politológovia týždeň po atentáte: Raj v politike nenastane, boj je prirodzený. Politici sú „advokátmi“ rôznych názorov
Sudca Roman Púchovský poslal atentátnika do väzby a keďže voči rozsudku v zákonom stanovenej lehote nepodal sťažnosť, rozhodnutie je právoplatné. Prvé dni otriasli verejnosťou i politikmi. Pomyselným lídrom koalície sa nateraz stal minister obrany Robert Kaliňák (Smer), ktorý vedie rokovania vlády a po Ficovi prebral aj jeho pravidelné videá, v ktorých predtým premiér informoval o tom, „čo sa nezmestilo na tlačovku“. Kaliňák sa v nich vyjadruje najmä k aktuálnym témam. Od šéfa Smeru totiž ešte v prvých dňoch po atentáte podľa jeho slov dostal inštrukcie, aby pokračovali „v tempe a smere“, ktoré im určil premiér.
Slovo „zmierenie“ sa v posledných dvoch týždňoch stalo jedným z najfrekventovanejších slov vo verejnom priestore. Prvé dni vládni predstavitelia aj opoziční politici hovorili o potrebe politického zmierenia a zastavení polarizácie a nenávisti v spoločnosti. V ďalších dňoch však vzájomné osočovanie, aj keď v jemnejšej forme, pokračovalo. Za každým „prepáčte“ prišlo „ale“ a ukazovanie prstom. Olej do ohňa priliala aj výzva lídra hnutia Slovensko Igora Matoviča na odstúpenie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) a výzva na stiahnutie kontroverzných návrhov.
Šéfa vnútra to pobúrilo a uviedol, že Matovič ponúkol pokračovanie rozvratu. Nádej na začiatok zlepšovania politickej kultúry svitla v utorok ráno 21. mája na pôde Národnej rady SR (NR SR). Viacerí poslanci sa síce vracali po niekoľkodňovej pauze do parlamentu so zmiešanými emóciami, no vývoj hodnotili pozitívne. Rovnako ako jednohlasne prijaté uznesenie odsudzujúce atentát, za ktoré hlasovalo všetkých 130 prítomných poslancov.
Koalícia akceptovala aj opozičné pripomienky, čo potvrdilo Progresívne Slovensko (PS) aj SaS, ale aj ďalší opoziční poslanci. Dva týždne po atentáte sa však zdá, že uznesenie bolo zatiaľ jediným signálom zmierenia. „Ideálne by bolo, ak by to bol prvý krok a nie jediný krok. Je smutné, že si nedokázali sadnúť za jeden stôl ani na pozvanie pána Pellegriniho a pani Čaputovej,“ uviedol odborník na komunikácia a reklamu Róbert Slovák.
Čítajte viac Tenké črevo mal prestrelené na piatich miestach. Podľa Kaliňáka Fico po dlhých dňoch prijíma stravu
Politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč uviedol, že ak by bolo uznesenie výsledkom kompromisu a nie „z väčšej časti naoktrojované vládnou koalíciou“ a jeho garantmi by boli prezidentka Zuzana Čaputová a jej nástupca Peter Pellegrini, „možno by malo väčšiu váhu a nebolo by len akousi povinnou jazdou“. „Udialo sa aspoň niečo symbolické,“ skonštatoval politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner.
Miroslav Řádek, politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, považuje uznesenie NR SR za základné minimum slušnosti, no väčšieho gesta ústretovosti však podľa neho politici schopní nie sú. „Som skeptický v akomkoľvek ponaučení sa z tejto hroznej udalosti, hoci by ich malo byť hneď niekoľko,“ myslí si.
Návrat do starých koľají?
Šéf agentúry Focus a sociológ Martin Slosiarik vníma, že politici trocha spomalili a po počiatočných emočných vyjadreniach sa snažia prezentovať miernejšie. „To však určite neznamená, že našli nejaký „modus vivendi“ (podmienky spolunažívania, dočasná zhoda dvoch strán, pozn. red.). Je to len začiatok cesty a dnes neviem odhadnúť, či po nej bude Slovensko ďalej kráčať, alebo túto príležitosť premrhá,“ uviedol pre Pravdu.
Čítajte viac Na sociálnych sieťach sa šíri nebezpečná koláž. Zobrazuje novinárov, ktorí majú byť "odstavení"
Sociológ dodáva, že v tomto prípade nejde o typické zmierenie, keďže pre politiku je názorový konflikt či súťaženie typické. „Ide však o to, akým spôsobom sa táto súťaž deje, aké argumenty sa používajú v diskusii, či sa napr. na politického súpera útočí „ad hominem“, teda útočí sa na samotného nositeľa názoru a diskusia sa nevedie o samotnom názore,“ povedal.
Snaha o zmierenie tu teda aktuálne je, o čom svedčia vyjadrenia viacerých politikov, aj iniciatíva zo strany súčasnej prezidentky Zuzany Čaputovej a jej nástupcu Petra Pellegriniho. Koaliční aj opoziční politici sa spočiatku vyjadrovali rôzne – miestami emotívne, inde konštruktívne, ofenzívne aj ústretovo. „Bol to špecifický mix rôznych reakcií a nálad. Neskôr niektoré strany politického spektra a ich aktéri začali s atentátom politicky kalkulovať – samozrejme, vo svoj prospech, a to buď formou útoku na svojich oponentov, alebo snahou o obranu,“ hovorí Řádek.
„V spoločenskom diskurze sa opäť ozývajú aj tí, ktorí parazitujú na rozdelenej spoločnosti (Danko, Blaha, Matovič a pod.) a ich komunikácia je rovnaká ako pred útokom na Roberta Fica. A vo všeobecnosti, žiaľ, prehlušia akékoľvek snahy o skutočné zmierenie,“ myslí si Lenč. „Najhoršie je na tom opozícia, ktorá je akoby bezzubá, lebo ju nepriamo koalícia obviňuje za atentát. Zmenou komunikácie myslí to, aby vládu nekritizovala či neorganizovala protesty,“ hovorí politológ Cirner. S metaforou návratu do „starých koľají“ sa tak nateraz dá podľa politológov súhlasiť. „Presne vystihuje stav slovenskej politickej reprezentácie,“ uviedol Řádek.
Čítajte viac Do diskusie len s občianskym. SNS chce regulovať pravidlá na internete, zaviesť poplatky za informácie a pokuty
Podľa odborníka na politickú komunikáciu Gabriela Tótha celková situácia určite zmierlivejšia nie je, o čom svedčí aj rapídny nárast nenávistných komentárov. Podiel toxicity v on-line prostredí sa podľa startupu Elvai, ktorý sa špecializuje na moderovanie obsahu diskusií, deň po atentáte zvýšil až o 60 percent. „Časť politikov využilo udalosť, aby ešte prilievali olej do ohňa. Zároveň sa premrhala príležitosť, aby sa politická elita po tomto čine zjednotila aspoň symbolicky napr. cez okrúhly stôl a vyslala silný signál o odmietnutí eskalácie polarizácie v spoločnosti,“ uviedol pre Pravdu.
No a práve okrúhly stôl môže byť podľa Slosiarika jedným zo signálov, že politici z rôznych táborov dokážu medzi sebou vecne hovoriť. „Ale situácia sa nezmení vďaka jednému okrúhlemu stolu. Politika by nemala byť len pragmatická a cynická, ale potrebuje dnes aby bola aj idealistická,“ zhodnotil. Okrúhly stôl lídrov politických strán sa zatiaľ konať nebude. Smer a SNS čakajú na premiéra Roberta Fica. Paradoxne práve kvôli nemu iniciatíva vznikla. Pellegrini sa krátko na to vzhľadom na vyjadrenie jeho stále koaličných partnerov vyjadril, že na okrúhly stôl „ešte nedozrel čas“. Podľa odborníkov bude jeho konanie prospešné. „Čaká sa na Roberta Fica. Bol by to silný moment, ak by s tým uzdravený premiér súhlasil a podal oponentom ruku na takomto fóre,“ hovorí Cirner.
Je však otázne, kedy sa Fico zotaví do tej miery, aby bol schopný stretnutie absolvovať. „Za ten čas sa ešte môže odohrať toľko politických konfliktov a „vojen“, že čas na zmier nenastane, resp. nebude oň ani záujem,“ konštatuje Lenč s tým, že aj preto by sa mal konať čím skôr. „Čím viac času od atentátu uplynie, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa uskutoční,“ hovorí Řádek s tým, že s novými udalosťami postupne vyprchá aj emócia z atentátu.
Pellegrini plánuje opäť iniciovať okrúhly stôl po inaugurácii. „Úlohou nového prezidenta bude obrusovať hrany a snažiť sa o depolarizáciu v spoločnosti a v politike,“ myslí si Cirner. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) v ta3 uviedla, že Pellegrini bude po nástupe do Prezidentského paláca robiť všetko pre to, aby sa politický súboj dostal do obdobia pred rokom 2010. Práve v tento rok bol vo voľbách prvýkrát ešte na kandidátke SaS zvolený Matovič.
Koalícia upriamila pozornosť na médiá
Po prijatí uznesenia prešlo v parlamente expresne viacero zákonov vrátane kritizovaného zákona o Fonde na podporu umenia (FPU), ktorý prezidentka Zuzana Čaputová vetovala, zákona o medveďoch, za čo kritizovali hnutie KDH, ktoré zákon pre koalíciu pripravilo, a prvým čítaním aj zákon, ktorým sa ruší RTVS a vzniká nová verejnoprávna inštitúcia STVR.
Pozornosť sa tak zo snahy o politické zmierenie rýchlo obrátila na médiá. Po odchode moderátorov politických diskusných relácií či ich zrušení a po nedeľnom vyhlásení moderátora Na telo Michala Kovačiča o prežívaní boja o orbanizáciu médií otvorila aj otázky ich cenzúry. Vládna koalícia po atentáte ukázala práve na médiá a okrem zmien v RTVS plánuje SNS aj ďalšie. Líder národniarov Andrej Danko cez víkend po atentáte avizoval nové pravidlá aj mediálny úrad.
Svoje myšlienky a nápady pretavil spolu s ďalšími poslancami za SNS Adamom Lučanským, Milanom Garajom, Rudolfom Huliakom a Romanom Michelkom do zatiaľ neschválenej praxe. Výsledkom sú novely dvoch zákonov – o prístupe k informáciám a o publikáciách, ktoré predložili na ďalšiu schôdzu. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám využívajú mimovládne organizácie, obyčajní ľudia, ale najmä novinári. SNS navrhuje, že pokiaľ pôjde o „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií“ , ktoré výrazne zaťaží administratívne kapacity, povinné osoby budú môcť požadovať úhradu nákladov. Zatiaľ nie je jasné, čo mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie znamená.
Foto: SITA, Milan Illík
V zákone o publikáciách zas opätovne zavádzajú inštitút práva na odpoveď v prípade, ak boli o niekom publikované nepravdivé alebo neúplné informácie. Pokiaľ médiá opravu nezverejnia, dané osoby sa môžu opravy dožadovať na súde, pričom im hrozí pokuta vo výške až do 15-tisíc eur. „Potrebujeme nové mediálne zákony, nové pravidlá fungovania tak, aby ak zverejňujete informácie, aby ste mali svoje zdroje. Ak sú pravdivé, stojte si za nimi, ale ak vám dokážeme, že ste klamali, tak musíme mať možnosť sa aj my na tej druhej strane vedieť brániť,“ vysvetľoval pred desiatimi dňami novinárom Danko s tým, že pokiaľ médiá na nejakej kauze, ktorá politika poškodila, zarobili, mal by „nejaký ten peniaz“ dostať aj politik.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) kritizoval vyhlásenia Kovačiča s tým, že si niektorí novinári nenastavili zrkadlo a pokračujú v príbehu o „zlých politikoch a svätých médiách“. Politici vládnej koalície sa sťažujú na nevyváženosť názorov v diskusiách či novinárskych výstupoch, no sami prestali niektorým médiám odpovedať či chodiť do diskusií. Radšej využívali nekritický priestor, ktorí im poskytovali a poskytujú alternatívne médiá. Po rokovaní vlády sa Kaliňák voči kritike týchto médií ohradil. „Kto hovorí, že kto hovorí pravdu. V tom je tá sloboda prejavu. Ja môžem nesúhlasiť, môžem to vyvracať, ale sloboda názoru, že poviem toto je nesprávne, a personálny útok na konkrétneho človeka, ktorý názor reprezentuje, to sú dve rozdielne veci,“ uviedol. Do relácie Na telo prestali politici Smeru podľa ministra chodiť preto, lebo Kovačič klamal a pomáhal PS, bližšie detaily však nevysvetlil.
Kým Danko hovoril o okrúhlom stole medzi vládnou koalíciou a zástupcami médií, Kaliňák novinárov vyzval, aby si všetci spoločne sadli a dohodli sa. „Sami príďte s návrhom opatrení, ktoré budú jasne smerovať ku skvalitneniu novinárskej práce na Slovensku, pretože tváriť sa, že u vás doma je všetok v poriadku, je tým najväčším nepochopením atentátu na Roberta Fica. My ako politici už na svojej domácej úlohe pracujeme,“ uviedol.
Čítajte viac Koniec Kovačiča rieši aj Česko: Výzva majiteľke Markízy. Moderátor tvrdí, že v televízii nemajú preňho prácu
„Koalícia má moc a ak to myslí vážne, tak bude prizývať zástupcov médií k rokovaniam o zmenách v médiách,“ myslí si politológ Cirner. Materiály však už boli doručené do Národnej rady SR (NR SR). Podľa odborníka na komunikáciu Slováka by pomohla štandardizácia vzťahu medzi politikmi a médiami, normálna komunikácia a chodenie do diskusií. „Médiá sú hlasom ľudí, voličov, robia prácu za nás občanov tým, že zisťujú, preverujú informácie a konfrontujú politikov aj s ich chybami – na to my ostatní nemáme kapacitu,“ uviedol.
„Vyzerá to tak, že mnohí politici nerozumejú tomu, akú silu majú médiá a miesto toho, aby sa snažili vychádzať dobre tak sa ich snažia zničiť,“ uviedol odborník s tým, že je to krátkozraké a z dlhodobého hľadiska neúspešné. „Naša občianska spoločnosť je živá, aktívna, nie je otupená ako v Maďarsku či nemohúca ako v Rusku, a preto orbanizácia médií sa tu tak ľahko nepodarí,“ myslí si Slovák.
Čítajte viac Trafil by aj slepý, povedal atentátnik na Fica. Detaily rozhodnutia o väzbe: Cintula svoj čin plánoval, pripravené mal dva zásobníky
Líder PS Michal Šimečka po prijatí uznesenie hovoril, že atentát sa nesmie stať bianko šekom pre koalíciu. Po zverejnenom návrhu SNS hovoril o útokoch na médiá. „Vzniká atmosféra cenzúry,“ uviedol. Už predtým sa z opozičných radov ozývali varovania, že koalícia bude po atentáte využívať situáciu na to, aby kontroverzné zákony prechádzali takmer bez povšimnutia a bez kritiky, preto požadovali ich stiahnutie. Koaliční predstavitelia to odmietajú.
„Vidíme to na komunikácie niektorých politikov a političiek Smeru, že sa snažia situáciu využiť v prospech svojej interpretácie reality a tiež aj na legislatívnych návrhoch z dielne SNS. Zdá sa, že obe tieto politické strany sa rozhodli „kuť železo za horúca“,“ konštatuje Lenč. Najkontroverznejšie návrhy vychádzajú podľa Cirnera práve z dielne SNS. Podľa Řádeka môžu o podobe mediálneho prostredia na niekoľko nasledujúcich rokov rozhodnúť najbližšie týždne.
„Niektoré predstavy vládnej koalície ako napríklad návrh SNS na obmedzenie možnosti vyjadrovať sa na internete predložením občianskeho preukazu sú pitoreskné a nerealizovateľné. Časť z nich bude možno obmedzovať nástroje verejnosti na kontrolu politikov pri výkone moci,“ myslí si. Podľa Cirnera sú to zatiaľ len formálne „oťukávačky“. „V realite vidíme rušenie politických diskusných relácií v súkromných médiách a podobne. Teraz sa rozhodne či budú médiá „priškrtené“, alebo ostanú slobodné,“ uviedol.
Efekt covidu
Spoločnosť je tak po atentáte stále rozdelená. „Na tých, ktorí sa snažia o zmierenie, a tých, ktorí sa viac radikalizovali. Čiže oba tábory sa ešte viac vyhranili,“ myslí si Slovák. „Pokiaľ sme pred streľbou na predsedu vlády v Handlovej hovorili o našej spoločnosti ako o hlboko rozdelenej, po streľbe by som povedal, že je rozdelená priam hermeticky,“ hovorí Řádek. „Útok na Roberta Fica sa stal len novým silným argumentom pre pokračovanie zákopovej vojny slovenskej politiky,“ myslí si politológ z trenčianskej univerzity.
Čítajte viac Prvý silný signál z NR SR: Zmení sa politická kultúra? Názory sú rôzne, krajina len jedna. Ficov prvý prejav bude kľúčový
Situáciu by sme mohli prirovnať aj k situácii v spoločnosti zo začiatku pandémie covidu. Spoločnosť bola prvé mesiace zomknutá, no po prvej vlne sa to v ľuďoch začalo lámať. Pocítili to aj lekári, ktorým sme spočiatku tlieskali a neskôr sa od časti ľudí dočkali osočovania a urážok. V prípade atentátu sa podobný scenár odohral v priebehu niekoľkých dní a obdobie spolupráce vydržalo prakticky len do prijatia uznesenia. Dá sa teda povedať, že sa aktuálne prejavuje tzv. efekt covidu. „Áno, je to dobrá paralela. Po čase sa určite vrátime minimálne k tomu, čo bolo pred atentátom a ostáva nám len veriť, že to nebude ešte horšie,“ skonštatoval Slovák.
Covid rozdelil slovenskú verejnosť špecificky, myslí si politológ Řádek. „Medzi podporovateľmi politických strán nájdeme v skutočnosti ľudí s rôznymi názormi na jeho vznik, postojmi k očkovaniu, mieru akceptácie osobných slobôd a podobne. Handlovský atentát doterajšie politické postoje ľudí na Slovensku nezmení,“ uviedol.
Aj podľa politológa Lenča sa nálada v spoločnosti postupne vracia do stavu pred atentátom. „Samozrejme netvrdím, že to bude úplne rovnaké, vidíme, že spoločenské vnímanie osoby Roberta Fica sa zmenilo, no ostatné politické postoje v spoločnosti sa postupne vracajú do podoby spred dvoch týždňov,“ zhodnotil. „Prvotný šok opadol a ide sa ďalej a veľakrát sa ide ďalej po starom bez hlbšej reflexie a zmeny v konaní,“ dodáva Cirner. Atentát môže podľa Řádeka pôsobiť skôr ako mobilizačný moment pre sympatizantov vládnej koalície. „To vo svojom dôsledku môže zase ovplyvniť na mobilizáciu opozičného tábora. Teda v konečnom dôsledku budeme možno vidieť predovšetkým vyššiu volebnú účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu,“ dodáva.
