Most pri obci Breziny rekonštruovali z eurofondov a do nehody bol prejazdný v jednom profile s nosnosťou obmedzenou na 7,5 tony. V utorok sa po ňom vybral vodič kamiónu s návesom plným hliny a prejazd sa mu stal takmer osudným. Z nehody síce vyviazol bez zranenia, no zvyšky mosta sa pod ním zlomili na polovicu a pracovné vozidlo zostalo zakliesnené v troskách. Porušením predpisov neohrozil len seba, no aj motocyklistov za ním. Jeden z nich pri nehode spadol pod kamión.
Opravu mosta mali dokončiť v septembri, no po incidente sa spustenie plnej prevádzky pravdepodobne oddiali. Kým úsek cesty do obce Breziny z hlavnej cesty Zvolen – Krupina opäť nesprejazdnia, vodiči musia jazdiť dvadsaťkilometrovou obchádzku cez Ostrú Lúku.
Po prelomení kamiónom sa zrejme predraží aj oprava mosta. Ako uviedla pre Pravdu hovorkyňa Banskobystrickej regionálnej správy ciest Martina Straková, vypracovať musia nový projekt na stavbu. „Následne po stanovení škôd, budeme vedieť sumu, o ktorú bude oprava mosta navýšená, respektíve či sa vôbec navýši. V tomto čase teda vyčísliť škodu ani opravu nevieme,“ spresnila.
Straková priblížila, že na stretnutí zástupcov obce, kraja, regionálnej správy ciest a ďalších dotknutých strán pripravili dočasné riešenia. „Na poslednom kontrolnom dni za účasti všetkých dotknutých strán sa dohodlo, že okrem pracovnej lávky bude zriadená provizórna bezpečná lávka pre peších, aby mohli prechádzať na autobusovú zastávku na ceste I/66 a späť. Pre dopravu je plánovaná obchádzka, ktorá je aktuálne v riešení,“ dodala.
Dostihol nás roky ignorovaný problém
Mosty sa na základe stavebno-technického stavu zaraďujú do siedmich kategórií. Čím je stupeň vyšší, tým je stav mosta horší. Ich vlastníctvo je rozdelené medzi štát a osem krajov. Mosty na diaľniciach a rýchlostných cestách spravuje Národná diaľničná spoločnosť, mosty na cestách prvej triedy spadajú pod Slovenskú správu ciest. Zvyšné na cestách druhej a tretej triedy spravujú na svojom území jednotlivé kraje.
Stavebno-technický stav mostov v správe regionálnych správ ciest
Kraj | I. st. | II. st. | III. st. | IV. st. | V. st. | VI. st. | VII. st. | N | Celkom | Celkom V.-VII. |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
BB | 12 | 10 | 169 | 615 | 158 | 66 | 2 | 0 | 1032 | 226 |
BA | 1 | 0 | 15 | 62 | 23 | 27 | 0 | 0 | 128 | 50 |
KE | 14 | 9 | 32 | 192 | 228 | 172 | 9 | 0 | 656 | 409 |
NR | 1 | 12 | 93 | 287 | 106 | 31 | 1 | 2 | 533 | 138 |
PR | 16 | 27 | 113 | 489 | 468 | 113 | 4 | 0 | 1230 | 585 |
TN | 28 | 8 | 109 | 256 | 170 | 69 | 2 | 0 | 642 | 241 |
TT | 9 | 15 | 29 | 151 | 124 | 43 | 10 | 0 | 381 | 177 |
ZA | 41 | 57 | 256 | 298 | 99 | 47 | 1 | 0 | 799 | 147 |
Pozn. N – neznámy stav, st. = stupeň
Najviac mostov je podľa dát zverejnených na webe SSC na cestách III. triedy – 3978, druhý najvyšší počet sa nachádza na cestách I. triedy – 1929. Na cestách II. triedy je ich 1476. Najmenej je ich na diaľniciach (557) a rýchlostných cestách (359).
Na chátranie slovenských mostov poukazuje každoročná štatistika Slovenskej správy ciest. Kým v roku 2018 ich bolo v bezchybnom stave 532, podľa vlaňajších dát ich bolo v tejto kategórii už len 361. Za päť rokov sa teda do horších kategórií prepadlo až 171 mostov. Pokles je evidentný v druhej aj tretej kategórii.
Naopak počet mostov, ktoré sú v uspokojivom až havarijnom stave medziročne v roku 2023 narástol. Pred piatimi rokmi bolo v uspokojivom stave 2828 mostov, minulý rok to bolo už 3008. Obrovský rozdiel nastal v piatom stupni, kedy je stav mosta označovaný ako zlý. Kým v roku 2018 bol počet takto klasifikovaných mostov 782, vlani to bolo už 1918. Vysoký nárast je možné pozorovať aj v kategórii veľmi zlý stav mosta, kde z 353 mostov v roku 2018 stúpol ich počet na 885. V havarijnom stave bolo vlani takmer 60 mostov.
V najhoršom stave sú mosty v Prešovskom kraji, kde ich je v uspokojivom až havarijnom stave vyše tisíc, druhý najhorší stav mostov má Banskobystrický kraj a tretí Košický kraj. Najlepšie zo štatistík SSC vyšli mosty v bratislavskej župe.
Pod zlý stav mostov na Slovensku sa podľa hovorkyne Slovenskej správy ciest Jany Lukáčovej podpisuje viacero faktorov. „Cesty I. triedy v podmienkach SR predstavujú kľúčový prvok pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti územia, ktorý však vplyvom vysokých intenzít nad rámec projektovaného rozsahu a vysokým podielom ťažkej nákladnej dopravy trpí zvýšenou degradáciou kvalitatívnej úrovne a kontinuálne sa zhoršujúcim technickým stavom,“ uviedla pre Pravdu.
Mosty v rekonštrukcii
- I/13 Most cez odvodňovací kanál Čalovo – Medveďov ev.č. 13–003
- I/13 Medveďov – most ev.č. 13–004
- I/51 Ladzany most ev.č. 51 – 158
- I/59 Staré Hory – most ev. č. 59–022
- I/59 Staré Hory – most ev.č. 59–020
- I/71 Holiša – most cez železničnú trať ev. č. 71 – 002
- I/16 Tornaľa – most ev.č, 16 – 255
- I/72 Čertovica – Lajštrok – rekonštrukcia mosta ev. č. 72–065
- I/66–083 Podspády most
- I/21 – 015 Šarišský Štiavnik most
- I/18 – 389A Poprad most
- I/68 – 042 Sabinov most
- I/77–035 Lenartov most M485
- I/18 – 383 Lučivná most
- I/66 – 057 Veľká Lomnica most
- I/77 – 012 Podolínec most
- I/15–013 Breznica most M6548
- I/66–073 Spišská Belá most
- I/15–011a Miňovce most M251
- I/15–012 Breznica most M2950
- I/78 Oravská Jasenica – most 017
- I/59 Liptovská Osada – most 052 – preradiť do pred realizáciou
- I/10 Makov – Trojačka most 238
Zdroj: SSC pre Pravdu
Aktuálne je podľa nej mimo prevádzky len jeden most, ktorý je v správe SSC, a to cestný most Sereď M2437. Lukáčová spresnila, že v súčasnosti prebieha rekonštrukcia 23 mostných objektov.
Národná diaľničná spoločnosť má v správe 850 mostov a tento rok plánuje opraviť sedem z nich za vyše 20 miliónov eur. V roku 2024 plánuje obnoviť dva mosty v úseku diaľnice D1 Trnava – Horná Streda, jeden v okolí Trnavy na R1, jeden na D1 na Liptove, dva v okolí Zvolena a jeden pri Galante. Komplexná oprava mostov bude spočívať vo výmene mostného zvršku. Obnoví sa vozovka, dôjde k výmene mostných záverov, opravia sa rímsy, zvodidlá, zábradlia či odvodňovacie systémy. Súčasťou opráv bude tiež sanácia podhľadu nosnej konštrukcie a spodnej stavby.
Mosty by mohli opraviť Číňania
Na alarmujúci stav upozorňoval už predchádzajúci minister dopravy z úradníckej vlády Pavol Lančarič. Varoval, že bez potrebných investícií budú v roku 2031 nevyhovujúce všetky mosty. Ambície mal v tomto smere aj jeho predchodca Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Radikálne chce zlepšiť situáciu aktuálne vedenie ministerstva dopravy, ktoré nastúpilo po septembrových parlamentných voľbách. Tvrdí, že rekonštrukcia mostov je preň prioritou, čo deklarovala štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) aj vo svojom programovom vyhlásení vlády.
„Dve tretiny mostov na cestách I. triedy sú v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave. Ak do nich nebudeme investovať, v budúcnosti sa situácia bude radikálne zhoršovať. Investície do mostov a ich rekonštrukcie sú pre ministerstvo dopravy absolútne kľúčové,“ vyhlásil súčasný šéf rezortu Jozef Ráž.
Na čom doterajšie ambície ministrov stroskotali? Dopravný analytik Jozef Drahovský si myslí, že snahy o zlepšenie stavu mostov doteraz vždy zlyhali na peniazoch. „Pred 12–15 rokmi Slovenská správa ciest vyhodnotila plán opráv mostov na ďalší rok a suma bola si 100 miliónov ročne, ktoré mali ísť z rozpočtu Slovenskej republiky. Potom sa rozhodlo šetriť a namiesto 100 miliónov dostali len tridsať. Prvý rok šetrenia financií s mostmi neurobilo nič, no odsúvalo sa to desať rokov. Tým pádom sa dostali naše mosty do zlého technického stavu, v ktorom sú dnes,“ priblížil.
Premiér Fico spomínal ešte v apríli ako možného investora Čínu, kam sa chystal spolu s biznis delegáciou v júni na návštevu. „Chceme čínskym partnerom dať na stôl niekoľko myšlienok alebo ideí, kde by PPP projekty (z angl. public–private partnership, v preklade verejno-súkromné partnerstvá, poz. red.) mohli byť,“ vyjadril sa. Formou PPP projektu bola v minulosti vystavaná napríklad aj rýchlostná cesta R1 Via Pribina.
Prvým PPP projektom, ktorý chcel Fico ponúknuť Číne je druhá koľaj na železničnej trase Bratislava – Komárno, druhým má byť práve oprava mostov na štátnych diaľniciach, rýchlostných komunikáciách a na cestách I. triedy. „Toto považujem za veľmi dôležité, aby sme partnerov hľadali aj mimo Európskej únie pokiaľ ide o zdroje, ktoré by sme mohli na tento účel využiť,“ pokračoval.
Kroky k oprave, výstavbe a prevádzke vybraných mostov na cestách I. triedy cez PPP projekty Ráž už začal a vyhlásil verejné obstarávanie na poradenské služby za takmer 7,8 milión eur bez DPH. „Cieľom štúdie je odpovedať na to, koľko mostov a akým spôsobom sa zrekonštruuje, a určí potrebný finančný rozsah PPP projektu. Poradca potom následne pripraví verejné obstarávanie na budúceho koncesionára,“ priblížilo ministerstvo.
Na samotné opravy si však ešte počkáme. V prvej fáze konzultant spracuje štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá posúdi výhodnosť plošnej obnovy mostov na cestách I. triedy formou PPP. Zanalyzovať má viac ako 1100 mostov. Rezort predkladá, že náklady na plošnú opravu mostov môžu presiahnuť až pol miliardy eur.
Treba dať do poriadku legislatívu
Podľa Drahovského spôsob opráv, ktorý prezentuje vláda, nemusí taký jednoduchý. „Mosty jednoznačne treba opraviť, lebo nám začnú padať a už nám aj padajú,“ podotkol. Ich vlastníctvo je však rozdelené medzi štát a osem žúp.
Otázka podľa odborníka je, čo sa v tejto súvislosti rozumie pod pojmom PPP projekt. Ako vysvetlil, štandardný PPP projekt je taký, kde dodávateľ dodá celé dielo, istý počet rokov ho prevádzkuje a potom ho odovzdá štátu, čo sa osvedčilo pri nových stavbách. „Klasické PPP si však neviem predstaviť fungovať na majetku niekoho iného. Tie mosty už vlastní štát, čiže Slovenská správa ciest, alebo vyššie územné celky. V tomto prípade by teda mohol nastať problém pri vlastníctve mostov a musel by sa vymyslieť nejaký nový štandard PPP projektu, aby to vôbec po právnej stránke mohlo byť možné,“ skonštatoval analytik.
Medzi firmami z Číny, ktoré sa venujú mostom a cestám, Drahovský vidí rozdiel. Sú podľa neho medzi nimi veľmi kvalitné spoločnosti, ale aj veľmi problematické. „Tie problematické sa prejavili v Poľsku, ktoré si nedalo záležať na tom, aby skontrolovalo alebo zverifikovalo ich kvalitu a finančné zázemie,“ pripomenul.
Opravy čakajú Vrakuňu aj Malacky
Na stav mostov doplácajú občania naprieč celým Slovenskom. Trpezlivosť motoristov v najbližšom období otestuje oprava mosta v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa, kde už začali s prípravnými prácami a takisto obmedzili dopravu vozidiel do 7,5 tony. Mostom nad Malým Dunaji denne prejde 20-tisíc áut.
Jeho zlý stav potvrdil Pravde aj hovorca hlavného mesta Peter Bubla. „Most na Hradskej nie je v dobrom stave – bol vybudovaný ešte v roku 1962 a viac než polstoročie jeho využívania, ako aj neskoršie dodatočné zásahy, si vybrali svoju daň. Ak má byť toto dopravné prepojenie Vrakune so zvyškom mesta do budúcna zachované a bezpečné, komplexnej modernizácii sa už jednoducho nedá vyhnúť,“ vysvetlil.
Pri výstavbe mostov je podľa analytika dôležité, aké je na začiatku zadanie. Ak sa vysúťaží most za najnižšiu cenu, je podľa neho reálne, že jeho životnosť bude kratšia. Ak má vydržať dlho, je potrebné, aby to bolo priamo v zadaní a nehľadelo sa na cenu, myslí si.
„Sú mosty, ktoré držia a fungujú niekoľko storočí a pri ich kontrole sa nanajvýš vymení vozovka. Naopak, sú aj mosty, ktoré boli postavené lacno, ale ich životnosť je otázna, respektíve, je garantovaná len na zadaný čas,“ uviedol Drahovský.
Na možné lokálne zdržanie sa musia motoristi pripraviť nasledujúcich osem mesiacov na moste cez potok medzi Malackami a Pernekom, ktorý začína župný správca komunikácií ciest II. a III. triedy rekonštruovať. „Práce budú zamerané na výmenu celej nosnej konštrukcie. Búracie práce sa budú realizovať v polovičnom profile. Súčasťou je aj výmena mostných záverov, vozovky, zvodidiel a zábradlia,“ informovala hovorkyňa Bratislavského kraja Lucia Forman. Obchádzková trasa nebude podľa jej slov nutná.
Drahovský na otázku, po ktorom moste na Slovensku by sa neprešiel, uviedol, že úsudku SSC verí. „Neviem o žiadnom takom moste, ktorý by sa používal na základe toho, že by bol už v havarijnej kategórii so zákazom vjazdu,“ vyjadril sa a pripomenul prípad nákladiaku a prelomeného mosta z utorka. „Áno, máme mosty, vo veľmi zlom stave, vieme o tom, máme na nich zníženú nosnosť s vodiči to musia rešpektovať. Ak nie, most spadne,“ dodal.