Strana Andreja Danka predložila do Národnej rady návrh novely zákona o publikáciách, ktorým plánuje znemožniť ľuďom anonymne komentovať články na spravodajských portáloch. Poslanci to odôvodnili tým, že je potrebné poznať údaje diskutéra, ak ten napríklad spácha svojimi príspevkami trestný čin alebo budú tieto údaje potrebné z dôvodu iného verejného záujmu. Ten poslanci bližšie nespresnili. O spôsobe overenia osobných údajov by mal rozhodovať sám portál, napríklad by mohol od diskutérov žiadať kópiu dokladu totožnosti či pasu. Osobnými údajmi na tento účel sú meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, adresa pobytu, štátna príslušnosť a telefónne číslo. Novela by mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, teda ihneď po publikácii v Zbierke zákonov SR. Pre spravodajské weby to znamená, že majú iba veľmi krátky časový priestor na to, aby sa na prípadnú zmenu pripravili. Alternatívou je vypnutie diskusií pod článkami.
Približujeme sa Číne
Pravdou oslovení odborníci v oblasti mediálneho práva a informačných technológií (IT) sa zhodujú, že návrh zákona je nepremyslený a ukrýva v sebe viaceré riziká. „Predkladatelia nás svojím návrhom približujú realite totalitnej Číny, kde je každý používateľ internetu povinne identifikovaný,” reaguje na návrh občianske združenie Slovensko.Digital, ktoré sa venuje skvalitneniu elektronických služieb štátu. Upozorňujú na to, že rozsah zbieraných osobných údajov je veľmi široký a absolútne neadekvátny. „Na umožnenie vyšetrovania trestných činov nie je potrebné zbierať údaje o bydlisku či telefónnom čísle. Pri takomto veľkom rozsahu zbieraných údajov sa vytvára vysoké riziko ich zneužitia,” zhodnotili v stanovisku.
„Vzhľadom na rozsah údajov a ich overovanie by sa výrazne zvýšila kontrola diskutujúcich a zmenšila voľnosť diskusie,“ konštatuje odborník na mediálne právo Igor Chovan. Z tohto pohľadu je návrh SNS vysokoefektívny, priznáva. „Diskusie sa určite stanú menej ohnivé a útočné. Na druhej strane viac vecné. Vytratí sa pravdepodobne aj väčšina tzv. profesionálnych diskutujúcich,” hodnotí Chovan.
Slovensko.Digital ďalej poukazuje, že novela zákona sa netýka podstaty problému, ktorý chce SNS vyriešiť. Ak by zákon bol schválený, nové pravidlá by platili iba pre webové stránky slovenských médií. „Podstatná časť diskusií v priestore internetu sa však odohráva inde, najmä v aplikáciách sociálnych sietí, ako napríklad Facebook. Diskusie v týchto iných aplikáciách nie sú novelou zákona nijako riešené, nebudú v nich teda zavedené žiadne opatrenia, a teda v týchto diskusiách nie je možné očakávať ani žiadne zníženie agresivity,” konštatuje Slovensko.Digital.
Nie je známy jednoduchý a súčasne spoľahlivý spôsob overovania identity v prostredí internetu, poukazujú na ďalší problém návrhu. Autori novely totiž navrhujú preukazovanie totožnosti fotografiou dokladu, prevádzkovatelia webových stránok však nemajú možnosť ani právomoc overiť pravdivosť poskytnutých údajov. Takúto možnosť majú niektoré štátne inštitúcie, ktoré majú prístup k databáze slovenských dokladov totožnosti. Diskutéri však môžu pochádzať aj zo zahraničia a potvrdiť pravdivosť poskytnutých údajov je v tomto prípade ešte náročnejšie. Tí, ktorí pre možnosť napísať komentár poskytnú svoje údaje webom, by tiež mali rátať s tým, že ich prevádzkovatelia nebudú mať dostatočný časový priestor na to, aby sa na zbieranie, uloženie a ochranu citlivých dát riadne pripravili. Tieto kroky si vyžadujú investície do softvéru, hardvéru, ale aj školení zamestnancov, upozorňuje právnik Chovan.
„Ak by som mal poskytnúť všetky navrhované údaje do viacerých médií, asi by som to obmedzil na jedno, dve seriózne médiá alebo možno aj prestal s diskusiami. Rodné číslo je naozaj dôležitý osobný údaj, rovnako citlivé je aj miesto trvalého bydliska. A uviesť ich na množstve diskusií by zvýšilo aj počet osôb, ktoré k nim majú prístup,” hovorí odborník. Aj podľa Slovensko.Digital je návrh zákona nedopracovaný a predkladatelia nemajú ani presnú predstavu, ako má byť vykonávaný a čo ním chcú dosiahnuť. „Navrhnutá účinnosť zmien dňom vyhlásenia by prakticky znamenala nutnosť vypnúť väčšinu diskusií na spravodajských webových portáloch na Slovensku,” uzavreli.
Debaty už sčasti stopli
Podľa informácií denníka Sme SNS predložila novelu do Národnej rady bez toho, aby ju vopred prekonzultovala s koaličnými partnermi. Otázna je tak podpora návrhu počas júnovej schôdze parlamentu, na ktorej by národniari chceli zákon prerokovať. Koaličná strana Hlas sa k otázke o tom, či podporí návrh SNS v Národnej rade, nevyjadrila. „Treba vytvoriť podmienky na to, aby za adresami na sociálnych sieťach boli konkrétni ľudia. Dlhodobo o tejto téme hovoril Peter Pellegrini a dnes je to vysoko aktuálna otázka, ktorá presahuje rámec Slovenska a musí sa o nej diskutovať na európskej úrovni,” odpísala strana v stanovisku. Tlačové oddelenie strany Smer na otázky nereagovalo.
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) poukazuje na to, že časť médií aj bez návrhu zákona moderuje diskusie pod článkami a odstraňuje z nich nenávistné prejavy. „Debatu o regulácii diskusií a identít v online priestore považujeme za dôležitú, takáto legislatíva by však mala byť premyslená a prediskutovaná, a nie sa prijímať poslaneckými návrhmi bez medzirezortného pripomienkového konania,” uviedlo hnutie pre Pravdu. Ostatné parlamentné strany a hnutia na otázky Pravdy nereagovali.
Polícia i politici po atentáte na premiéra požiadali médiá o to, aby pri správach o útoku vypínali debaty. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tiež pripomenul, že polícia monitoruje sociálne siete na predmet nenávistných prejavov či schvaľovania útoku na predsedu vlády. Národné protiteroristické centrum zachytilo viac ako 153 informácií či podnetov súvisiacich so schvaľovaním pokusu o vraždu premiéra alebo nenávistnými prejavmi. Minister vnútra Šutaj Eštok informoval, že 55 podnetov už spracovali a zaoberá sa nimi NAKA. Policajný prezident Ľubomír Solák zdôraznil, že za schvaľovanie trestného činu hrozí v prípade dokázania viny ročné väzenie.