Strany po týždňovom útlme obnovili kampaň, aj keď v oveľa jemnejšom duchu. Napriek tomu, že aj v týchto eurovoľbách ide znova o podobu Európskej únie (EÚ) v čase nárastu odporcov EÚ, ale aj sympatizantov krajnej pravice, je kampaň pomerne nevýrazná a program sa stráca vo frázach.
Kampaň bola utlmená týždeň
Bezprostredne po atentáte sa vytvorilo dynamické duo – minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Obaja uviedli, že ich strany utlmia svoje aktivity v rámci eurokampane. „Určite príde k prehodnoteniu intenzity kampane, ale nemyslím si, že by sme zmenili politiku, ktorú sme presadzovali a ktorá je založená na priamej diskusii s občanmi,“ informoval po atentáte Kaliňák.
Čítajte viac Prvý prieskum po atentáte na premiéra: Parlamentné aj eurovoľby by vyhral Smer
Šutaj Eštok dodal, že aj v Hlase na čas prerušia kampaňové aktivity a aj ostatné strany vyzval, aby s kampaňou aj s konfrontovaním takisto na chvíľu prestali. Jedným z dôvodov bolo aj to, že líder kandidátky Hlasu, poslanec a nitriansky župan Branislav Becík, bol obeťou vyhrážok. V rovnakom duchu sa vyjadrili aj opozičné strany Progresívne Slovensko (PS), SaS, KDH a hnutie Slovensko. Na niekoľko dní tak bola kampaň v úzadí. Politici chceli za všetkým urobiť „hrubú čiaru“, vydržalo im to však len do jednohlasne prijatého uznesenia.
Útoky pod rúškom „prepáčte, ale“ však postupne pokračovali. Vládna koalícia si našla svojho vinníka a opozícii jasne odkázala, že sa „nenechá zastrašiť“. Svoju pozornosť postupne presunula aj na médiá a pomerne jasné predstavy o ich fungovaní formuluje Smer v slovných prestrelkách na tlačových konferenciách či sociálnych sieťach a SNS už v konkrétnych návrhoch na zmeny v mediálnych zákonoch. Odborníci sa pritom zhodujú, že nejde o konštruktívne, a v niektorých prípadoch ani uskutočniteľné, návrhy, ale o snahu zničiť kritickú žurnalistiku.
Strany vládnej koalície však zásahy do médií odmietajú, prekáža im vraj len prehnaný „politický aktivizmus“ niektorých novinárov. Opozícia hovorí o atmosfére cenzúry a obviňuje koalíciu z toho, že atentát zneužíva na vytĺkanie politického kapitálu, čo však koaličníci odmietajú. Dnes stojí Slovensko poznačené atentátom s mimoriadne polarizovanou spoločnosťou pred tretími voľbami, v ktorých je to opäť o boji dvoch táborov – koalície a opozície, Smeru a PS.
Rastie populizmus aj sympatie ku krajnej pravici – EP sa zmení
Eurovoľby sú bez pochyby v tieni handlovského atentátu na Fica a sú ovplyvnené udalosťami, ktoré sa stali po ňom. „Nebyť bilbordov a informácií od serióznych médií, väčšina Slovenska by tieto voľby možno ani nezaregistrovala,“ uviedol pre Pravdu politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. Podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka predstavoval atentát pre kampaň nový impulz.
Podľa odborníčky na reklamu a marketing Simony Bubánovej sa ukázalo, že prerušenie kampane nebolo správne rozhodnutie. „V spoločenskom diskurze zohralo toto prerušenie skôr negatívnu rolu,“ hodnotí. V komunikácii sa tak vytvorila „diera“. „Zaplnili ju všetci tí, ktorí komunikovali rôzne druhy obvinení na svojich politických konkurentov,“ uviedla Bubánová.
Odborník na komunikáciu Robert Slovák hodnotí kampaň ako nenápadnú a tichú. „Strany deklarovali snahu utlmiť aktivity po atentáte, nie všetky, samozrejme, ale už nevnímam žiadne obmedzenia,“ uviedol na margo rozdielu kampane pred atentátom a po ňom. Hovorca Európskeho parlamentu (EP) Jaume Duch pred týždňom uviedol, že tohtoročné voľby budú viac ako kedykoľvek doteraz o budúcnosti EÚ.
Marušiak si myslí, že väčší dôraz sa na eurovoľby kladie tentokrát aj preto, lebo sa prvý raz do popredia dostávajú nielen otázky vnútornej politiky, ale aj vzťahov s EÚ. „Novou témou politického zápasu sa stávajú otázky interpretácie pojmu suverenita, pojem „Brusel“ sa používa ako termín politického vymedzovania. Novou témou je vojna na Ukrajine, ale aj otázka zelenej obnovy EÚ. To môže pomôcť euroskeptickým aktérom, akými sú Smer a Republika,“ uviedol.
Podľa politológa Štefančíka však ide o klišé. „Každé voľby rozhodovali o ďalšej politickej či ekonomickej integrácii. Pritom sa len málo diskutuje napríklad o obrannej politike EÚ,“ hovorí. Ak niektoré strany tvrdia, že chcú mier, mohli by podľa Štefančíka predložiť aj predstavy, ako ho zabezpečiť. Politológ dodáva, že euroskepticizmus a tendencie sympatizovať s myšlienkami krajnej pravice, ktorá je voči Bruselu tradične kriticky naladená. „Takže áno, aj tieto voľby rozhodnú o budúcnosti európskeho spoločenstva, ale nie len tieto,“ dodal Štefančík.
Práve silná vlna pravicového až radikálne pravicového populizmu vo všetkých štátoch EÚ je v týchto eurovoľbách podľa Marušiaka zmenou. „Čo môže znamenať doposiaľ nevídanú zmenu politickej mapy celej Európy, a teda aj spôsob fungovania inštitúcií EÚ,“ uviedol politológ, podľa ktorého bude EP vyzerať inak ako doteraz. V eurovoľbách 2019 sa politické diskusie niesli v kontexte brexitu. Päť rokov predtým dominovali diskusie o vnútornom trhu EÚ po vážnej hospodárskej a finančnej kríze. Podľa Štefančíka ak sa týmto voľbám venuje väčšia pozornosť, je to kvôli zvučnejším menám kandidátov.
Ako vnímajú kampaň hlavní rivali?
Eurovoľbám dominujú tri témy. „Jednou je jasná orientácia Slovenska na západ a to, že patríme do Európy ako deklaruje Progresívne Slovensko, druhou je pravý opak toho a strašenie Bruselom, a niekde medzi sa nachádza SaS, ktorá je europozitívna, ale snaží sa viac tlačiť na záujmy Slovenska avšak oveľa kultivovanejšou formou,“ zhodnotil.
Odborníčka na marketing vníma dva druhy kampaní. „Pozitívnu – poďte voliť, lebo Európa sme aj my Slováci a zabezpečí nám ekonomickú prosperitu, alebo negatívnu – Európa je zlá, zvoľte nás, my to tam zrušíme,“ uviedla s tým, že druhá téza nehovorí o zabezpečení ekonomickej prosperity či o tom, ako budeme financovať život na Slovensku. „Je to vlastne len antisystémový výkrik,“ konštatuje Bubánová. Prieskumy verejnej mienky zatiaľ favorizujú Smer, za ktorým so stratou necelých dvoch percent nasleduje PS. Eurokandidáti za Smer natočili po atentáte video, v ktorom sa každý jeden postupne vyjadruje k polarizácii v spoločnosti, boji Smeru a PS a pokračujú v rétorike mieru vs. vojny, ale aj v obviňovaní opozície.
Smer v reakcii pre Pravdu uviedol, že svoju aktívnu kampaň po atentáte zastavil. „Máme klasickú kampaň vonkajšiu a robíme menšie stretnutia s voličmi, kde diskutujeme o našich prioritách a budúcnosti EÚ aj Slovenska. Kampaň sme zmenili v princípe celú,“ uviedla strana. „Nebudeme sa predsa zabávať, keď predseda bojuje o život a zdravie. Je teda len technická, vonkajšia reklama, sociálne siete a stretnutia s voličmi v menšom formáte. A tak to ostane až do volieb, respektíve do uzdravenia sa predsedu vlády Roberta Fica,“ dodala strana.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
V podobnom duchu sa nesie aj kampaň Hlasu, ktorú atentát takisto zásadne ovplyvnil. „Popri európskych témach vyvstala jasná otázka, ako sa naša spoločnosť posunie ďalej, ako dokáže spolu komunikovať a nastoľovať témy, ktorými dokáže reagovať na európske výzvy,“ ozrejmila hovorkyňa Hlasu Karolína Ducká. Strana preto zmenila aj svoje bilbordy. „Vyzývajú k zmiereniu a upozorňujú na stav zraneného Slovenska,“ dodala. Podľa politológa Marušiaka môžu tieto bilbordy paradoxne pomôcť skôr Smeru, keďže súvisia s atentátom. „Nehovoria nič o agende Hlasu,“ uviedol.
Progresívci sústredia kampaň okolo lídra kandidátky Ľudovíta Ódora, bývalého premiéra úradníckej vlády, a hlavnou líniou je zabrániť prevahe tých, ktorí „ťahajú Slovensko preč z EÚ“. „Dnes vidíme, že koalícia pokračuje v útokoch a burcovaní vášní proti opozícii a médiám. My našu kampaň chceme viesť pozitívne,“ uviedlo PS pre Pravdu a pripomenulo výzvu na sto dní pokoja od politických útokov a krokov polarizujúcich spoločnosť.
„Chceme voličom a voličkám ukázať, prečo je dôležité, kto ich reprezentuje na pôde EÚ. Či to budú ľudia, ktorí nás z európskeho spoločenstva vyťahajú von, alebo tí, ktorí chcú proeurópske a úspešné Slovensko,“ reagovala strana. „Aby sme Slovensko dokázali udržať v Európskej únii a mali tam dôstojnú reprezentáciu,“ konštatuje PS. Posledné dni kampane budú tráviť medzi ľuďmi, organizujú celodenné podujatia, „Ľudové krčmy“ s Ódorom či edukatívne divadlá pre najmenších.
Vyčnievajú SNS a bývalé OĽaNO
V kampani tak okrem hlavných rivalov vyčnievajú ešte dva subjekty – SNS a hnutie Slovensko. Národniari vytasili okrem hesla „Slovensko v Bruseli nezradíme“ aj bilbord, na ktorom sú ozbrojení vojaci v tmavom lese s heslom, že Slovensko nebude nárazníkovou zónou Bruselu. „Je to veľmi agresívna komunikácia. Navyše, ak si volič predstaví, že vlastne má odovzdať hlas tejto strane, aby v Bruseli poberali vysoký plat, mali sa dobre a pôsobili deštruktívne, tak je to aj veľmi nelogická komunikácia,“ uviedla Bubánová.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Podľa Slováka sa strany ako SNS alebo hnutie Republika snažia využívať motívy strachu na to, aby získali politické body. „Vidia, že sa to osvedčilo aj víťazovi prezidentských volieb, tak sa takto pokúšajú osloviť voliča aj v eurovoľbách,“ uviedol. SNS dlhodobo bojuje o rovnakého voliča s Republikou, aj preto je ich rétorika podobná.
SNS považuje atentát za tragický a šokujúci incident, ktorý zásadne ovplyvnil politickú atmosféru pred eurovoľbami. „Tento útok zdôraznil potrebu zvýšenej bezpečnosti a stability v našom štáte. Pre našu kampaň to znamenalo, že sme sa museli okamžite prispôsobiť novým realitám a posilniť bezpečnostné opatrenia na všetkých našich podujatiach a stretnutiach s voličmi,“ uviedla strana pre Pravdu.
Kampaň strany preto aktuálne kladie ešte väčší dôraz na témy súvisiace s ochranou právneho štátu a bezpečnosťou občanov. Komunikujeme dôležitosť posilnenia bezpečnostných opatrení, aby sme zabránili opakovaniu takýchto tragických udalostí v budúcnosti,“ ozrejmila s tým, že tieto kroky sú nevyhnutné pre bezpečnosť politikov, ale aj pre ochranu demokratických procesov. „Naša reakcia na tento incident je dôkazom nášho odhodlania zabezpečiť, aby Slovensko zostalo bezpečnou a stabilnou republikou, kde sa každý občan môže cítiť chránený a slobodný,“ hovorí SNS na margo kampane.
Líder hnutia Slovensko Igor Matovič využil čas eurokampane na cestu na Ukrajinu. V Kyjeve na viacerých miestach roztiahli 42-metrový banner s posolstvom, že sa má EÚ zobudiť a pomôcť Ukrajine brániť sa pred Ruskom, inak zaplatíme za obranu našich životov výrazne viac. Hnutie pre Pravdu uviedlo, že eurokampaň utlmilo na týždeň. „Pokračujeme v nastavenej kampani – stretnutia s občanmi na diskusiách, v uliciach, mestách a obciach, na sociálnych sieťach,“ uviedlo. „Igor Matovič si tým napĺňa iba svoju potrebu pozornosti, no nemyslím si, že to bude mať nejaký zásadný vplyv na úspech jeho hnutia v eurovoľbách,“ skonštatoval Slovák.
Čo sa týka kampane posledných dvoch parlamentných strán – SaS a KDH – aj predstavitelia týchto dvoch opozičných subjektov po pár dňoch a po zlepšení zdravotného stavu premiéra kampaňové aktivity obnovili. „Naša kampaň pozostáva z diskusií v slovenských mestách,“ uviedli liberáli. „Cieľom predvolebných diskusií je stretávať sa s ľuďmi naprieč Slovenskom a podrobne im vysvetľovať naše postoje, potenciálne plány v EP, ako aj body z nášho programu,“ dodala SaS.
KDH sa odvoláva na konštantne konštruktívnu a slušnú komunikáciu a aj preto nemuseli tón kampane meniť, no po atentáte ju pozastavili. „Predseda KDH Milan Majerský spolu s líderkou našej kandidátky Miriam Lexmann uverejnili posolstvo kresťanských demokratov s výzvou na upokojenie náročnej spoločenskej situácie a obnovu kultivovaného dialógu. Rovnako sa zúčastnili bohoslužieb na tento úmysel,“ uviedlo hnutie.
Hlas odmieta volavky na kandidátkach
Kľúčová téma eurovolieb však chýba a skôr než obsah sa komunikujú posolstvá. „O obsahu európskej politiky sa takmer nediskutuje, každá strana prichádza so svojimi tézami, proti ktorým neexistujú protitézy iných strán. Kampane sa na Slovensku skutočne menia, od diskusie ako jednej z charakteristických prejavov demokracie sa vraciame k jednorozmernému plynutiu informácií, podobne ako pred rokom 1989,“ skonštatoval Štefančík s tým, že práve táto doba vyvracia hypotézu z 90. rokov, že nástup internetu do verejného života sa prejaví vyššou mierou demokracie.
V posledných dňoch kampane plánuje SNS „intenzívnu kampaň zameranú na mobilizáciu národného voliča“. „Zameriame sa na to, aby sme voličov presvedčili o dôležitosti ich účasti na voľbách a o tom, prečo je naša agenda pre budúcnosť Slovenska v Európe kľúčová,“ dodala strana. Mobilizovať budú aj ostatné strany. Prieskumy zatiaľ nasvedčujú tomu, že sa koalícii podarí aj do tretice zavŕšiť víťazné volebné ťaženie.
Čítajte viac Posledná volebná bitka. Koaliční kandidáti Brusel osočujú, no chcú niekoľkotisícové platy z EÚ: Smer a PS čaká finálny boj
„Už aj preto, že väčšina spoločnosti obviňuje opozíciu a kriticky orientované médiá zo zodpovednosti za atentát,“ uviedol Marušiak. „Sám som zvedavý, či predseda Smeru bude schopný natočiť niekoľko dní pred voľbami nejaké motivačné video. Ale práve pre atentát sa venuje voľbám menšia pozornosť,“ hovorí Štefančík. Na jednej strane podľa neho stojí udalosť s potenciálom mobilizovať voličov vládnych strán, na strane druhej informácie o zdravotnom stave predsedu vlády prehlušujú súvislosti spojené s eurovoľbami. „V konečnom dôsledku netreba zabúdať, že ignorovaním televíznych diskusií zo strany koaličných kandidátov sa rovnako znižuje význam volieb,“ dodal.
No a otázne je, či si všetci kandidáti, ktorí sa uchádzajú o priazeň voličov, svoj euromandát aj uplatnia. V Smere, Hlase, PS, SaS aj KDH sú pripravení uplatniť mandát všetci. „Sme už predbežne dohodnutí aj na výboroch, v ktorých by mali záujem pracovať. Našou top prioritou je mier v Európe, nakoľko od mieru sa aj všetko ďalšie odvíja,“ uviedla strana Smer. „Vážime si každý jeden hlas, ktorým do Bruselu naši voliči vysielajú práve nominovaných kandidátov,“ hovorí KDH. „Všetci naši kandidáti a kandidátky sú od prvej chvíle pripravení pracovať pre úspešné Slovensko v úspešnej Európe,“ reagovalo PS.
Čítajte viac Prvýkrát bez Britov, Slovensko získa historicky najviac mandátov. Ako fungujú eurovoľby?
Hnutie Slovensko jednoznačne neodpovedalo. „Veríme, že obhájime mandát,“ reagovalo. Aktuálne majú v europarlamente jedného zástupcu – Petra Polláka, ktorý kandiduje aj v týchto voľbách. Hlas zdôraznil, že na rozdiel od kandidačných listín niektorých iných subjektov, ich kandidátka „nie je žiadnym podvodom na voličoch“. „Ak navrhnutí kandidáti dostanú dôveru od ľudí, skutočne sa ujmú svojich mandátov v Európskom parlamente. Hlas odmieta klamanie voličov nasadzovaním mediálne známych tvárí, ktoré neraz samy priznávajú, že slúžia len ako volavky, a v skutočnosti sa do europarlamentu v prípade svojho zvolenia vôbec nechystajú a mandát prenechajú niekomu inému,“ reagovala pre Pravdu strana.
Najväčším otáznikom v prebratí mandátov je strana SNS. Na kandidátke kandiduje deväť poslancov vrátane lídra SNS Andreja Danka, dvaja ministri – Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová, dvaja štátni tajomníci – Štefan a Filip Kuffovci a kandidátku dopĺňa Zdenko Čambal a Romana Tabák. Práve Taraba v polovici apríla priznal, že v prípade úspechu v eurovoľbách neplánuje nastúpiť do EP a zostane vo vláde. Svojou kandidatúrou chce mobilizovať národných, a aj kresťanských voličov. „Môj cieľ je dokončiť veci na Slovensku,“ uviedol v ta3.
SNS v reakcii na otázku, či si uplatnia mandát všetci zvolení kandidáti, takisto neodpovedala priamo, voľba kandidátov bola podľa nich starostlivo premyslená. „Aby sme zabezpečili, že každý kandidát má odborné znalosti a skúsenosti potrebné na efektívne zastupovanie našich voličov. Všetci kandidáti sú odhodlaní aktívne prispievať k práci v EP a obhajovať záujmy našej republiky na európskej úrovni. Naším cieľom je vyslať do Bruselu najlepších možných zástupcov, ktorí budú neúnavne pracovať na presadzovaní našich politických priorít a hodnôt,“ reagovala SNS s tým, že chcú pre svojich voličov zabezpečiť silný hlas. „Naši kandidáti sú pripravení čeliť výzvam a pracovať na zlepšovaní životných podmienok pre našich občanov,“ dodala strana.