Podľa štátneho tajomníka ministerstva Mareka Harbuľáka žijú poskytovatelia služieb z letných mesiacov. Pričom za roky 2021 až takmer 45 percent z celkového počtu návštevníkov dovolenkuje na Slovensku v lete. Podotkol, že kým z leta vie ťažiť každý región, tak zimná sezóna viazaná na regióny a strediská.
Zdá sa, že hlavnou politickou témou slovenských lesov je, okrem ich výrubu, aj ich bezpečnosť vzhľadom na šelmy. Máte pocit, že téma premnožených medveďov rezonuje u turistov?
Podľa mňa je to skôr domáca téma ako zahraničná. No turisti z Česka sa, prirodzene, o to začali zaujímať. Je to predsa susedná krajina a mediálny presah tu je. Pýtajú sa na to, ale nejde o nejaký zásadný problém. Medvede sme tu mali, sú tu, aj budú. Sú aj v iných krajinách a v nich nie sú tieto príbehy medializované. V zásade platí, že pokiaľ dodržiavam pravidlá národných parkov, odporúčania na trasách a pohybujem sa tam, kde mám, a spôsobom, ktorým výrazne eliminujem akýkoľvek konflikt, či už s medveďom alebo s inou divokou šelmou, tak sa niet čoho obávať. Treba povedať, že to sú plaché zvieratá. Prioritne nevyhľadávajú turistov alebo ľudí, aby na nich zaútočili.
Chodia sem zástupcovia aj zo zahraničných cestovných agentúr. Čo ich na Slovensku láka alebo ich, naopak, odrádza? Čo si všímam, aj v turistických lokalitách, je, že skoro nikde nie sú viacjazyčné nápisy či výstrahy.
Sú to práve takéto drobnosti. Myslím si, že naša ponuka je porovnateľná s inými krajinami, ale potrebujeme ešte vylepšovať kvalitu služby ako takej. Musíme mať jazykové mutácie, dobudovať doplnkovú infraštruktúru ako je napríklad navigácia, prípadne čokoľvek iné. Poďme sa sústrediť v nasledujúcich rokoch na tieto drobnosti, ktoré chceme rozvíjať a zlepšiť. Ale nie je to len úlohou ministerstva cestovného ruchu, my to musíme prenášať do regiónov, na krajské organizácie, prípadne na iných. Je to často buď ich práca, alebo je to v ich záujme, aby tieto veci zmenili.
Ako sa dá zlepšiť imidž Slovenska ako turistického lídra? Hitom zimnej sezóny bol Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní, kde nešťastne spadla Petra Vlhová. Ako môžeme mať viac takýchto atrakcií?
V zmysle Svetového pohára sa nám potvrdilo, že máme potenciál, infraštruktúru a vieme služby robiť kvalitne. Toto by sme mali vedieť predávať, ale neplatí to len v takom veľkom meradle. Platí to pri každom jednom pobyte bez ohľadu na to, či niekto ide za lyžovačkou alebo za turistikou. Keď odtiaľto odíde spokojný, to znamená, že to, za čím sem prišiel, naplnilo jeho očakávania. To je to najlepšia značka pre Slovensko. Ak niekto odíde a povie áno, bol som tam a naozaj sú tie hrady nádherné, naozaj je tá príroda úžasná. Toto je asi to najdôležitejšie.
Zaujímajú turistov nejaké politické turbulencie alebo oni idú čisto za oddychom?
Nie. To, čo turistov zaujíma, ak teda prichádzajú zo vzdialenejších krajín, je pocit bezpečnosti. Môžem povedať, že Slovensko je určite bezpečnou krajinou. Zažívali sme turbulentné obdobie v čase, keď vypukla ukrajinská kríza, hlavne zo zámoria. Slovensko bolo v bezprostrednej blízkosti vojnovej línie. Dnes je to povedomie iné, Slovensko je bezpečnou destináciou, a to je dôležité pre návštevníkov. Druhá dôležitá vec je spôsob dopravy, teda to, ako sa sem dá dostať. Dostupnosť je pre nás trošku hendikep, hlavne čo sa týka priamych leteckých spojení. Práve preto sa chceme do budúcna orientovať aj na to, aby sme našli nejaké podporné nástroje, ako rozlietať naše medzinárodné letiská. Ale iba z tých krajín alebo z tých destinácií, kde my vidíme ten potenciál.
Spomínali ste, že na Slovensku sú tri medzinárodné letiská, ale ja som si myslel, že sa lieta aj z Piešťan.
Áno, ale nie je tam pravidelná doprava. My sa chceme zamerať na pravidelné letecké linky. Letecké spoločnosti si vyhodnocujú potenciál danej destinácie pre nich. Pozerajú sa nato ekonomicky, no a my do toho vstupujeme ako krajina, ktorá má záujem sa trošku viacej rozlietať. Ak sa to stretne so záujmom od prepravcu, že mu to dáva ekonomický zmysel, tak my mu vieme s niektorými vecami pomôcť. Napríklad ministerstvo dopravy pripravuje takú schému pomoci, ktorou chce refundovať časť leteckých poplatkov.
Ako sú na tom naše vodné plochy? Kúpaliská zažívali za socializmu svoje najväčšie chvíle. Potom sa to rozpadlo a až dnes sa jazerá postupne revitalizujú. Majú zahraniční turisti záujem napríklad o Zemplínsku šíravu?
Zemplín bol skôr destináciou bývalých krajín východného bloku. Na to, aby sme prilákali iné krajiny, tak tam nás čaká ešte kus roboty, ale zase aj taká Šírava môže byť zaujímavá napríklad pre Holanďanov alebo pre niektoré iné krajiny. Len my musíme vedieť, čo je ten náš produkt. Možno to bude kemping pre karavany, ktorý dokáže na Šíravu prilákať ľudí. Momentálne to sú tie dáta, s ktorými musíme pracovať. Musíme zistiť, kde ten potenciál je a potom dobudovať potrebnú infraštruktúru.
Máte nejaký časový rámec, dokedy nájdete odpovede z tých dát?
Je to priebežný proces. Najprv musíme zmapovať takzvané body záujmu. Napríklad existuje register národných kultúrnych pamiatok, ale aj rôznych historických pamiatok, no tie vedie ministerstvo kultúry a na ich evidenciu má iné dôvody, ako potrebujeme my.
Je náš turistický trh lacnejší ako trhy okolitých štátov?
Nepovedal by som, že lacnejší, ale povedal by som, že my máme štruktúru služieb naozaj takú, že u nás si nájde ten svoj produkt každý. Aj ten, kto vyhľadáva ekonomickú kategóriu alebo chce lacnejšie služby. Nemáme len veľké akvaparky, ale máme aj menšie termálne kúpaliská.
Čím sa môžeme inšpirovať v Česku? Spomínali ste, že sa budete snažiť stiahnuť k nám turistov z Maďarska, Česka, Poľska. Čo im vieme ponúknuť, je nejaká možnosť spolupráce v rámci V4?
Spolupráca V4 už funguje, ale funguje hlavne na tých vzdialenejších trhoch. No návštevníci zo vzdialenejších krajín nevnímajú drobné regionálne rozdiely medzi Českom, Slovensko či Maďarskom. Oni nás vnímajú ako Európu. Teda historické stredisko či kultúrne centrum. To sú dôvody, kvôli ktorým prichádzajú. Im môže byť jedno, či sú v Budapešti, následne v Bratislave a potom v Prahe. Oni chcú vidieť tú kultúru, tú históriu a sú ochotní kvôli tomu sem prísť na týždeň či na dva a a pohybovať sa medzi týmito destináciami.
Veríte tomu, že slovenský turizmus porastie? Čo chcete spraviť preto, aby ste nezaspali dobu?
Určite tomu verím a dnes sa snažíme naučiť sa trendy zo zahraničia, motivovať sa tam vecami, ktoré fungujú. Potenciál máme a hovoria to aj návštevníci. Máme tu kultúru, históriu, proste tradície. Predpoklady tu máme, teraz potrebujeme tie dáta, aby sme ich vedeli zhmotniť do správnych produktov a vedieť ich turistovi v správnom čase a na správnom mieste ponúknuť.
Ktorá lokalita Slovenska má podľa vás nevyužitý potenciál?
Celé Slovensko má potenciál pre rozvoj cestovného ruchu, niektoré miesto alebo región viac, niektoré menej. Sú tu aj územia, ktoré čelili ekologickej katastrofe alebo sú poškodené priemyselnou činnosťou. No aj tieto sú vhodné pre takéto formy turizmu. Ľudia radi sledujú aj tie negatívne dosahy na krajinu. Aj na to sa dá lákať návštevníkov a turistov, ale ak sa pozrieme len na to prírodné bohatstvo, kultúrne bohatstvo, tak povedzme si, že prevažná časť Slovenska potenciál má.
Čo ohrozuje slovenský turistický ruch?
Vysoká konkurencia v okolitých krajinách. My nesmieme zaspať na vavrínoch a konkurencia je tvrdá. Musíme sa pozerať na to očami zámorského turistu. On neprichádza na Slovensko, pretože chce vidieť Bratislavu, on sem prichádza za históriou, za európskym príbehom. A tu si musíme nájsť naše miesto, ktoré si musíme vybojovať. Konkurencia je naozaj veľká a záleží len na nás, či ľudí dokážeme prilákať, aby po trase z Budapešti do Prahy alebo opačne cez Viedeň navštívili aj Slovensko. Musíme byť viditeľní.
Čaká nás nejaký nový slogan? Zatiaľ máme Slovakia, good idea.
Ak to bude nevyhnutné, ak odborníci povedia, že je to dôležité, tak do toho pôjdeme.