Eurokampaň očami marketérov: Krvavá vlajka, strašenie vojakmi a atentát, ktorý strany skúšali využiť

Voliči členských štátov Európskej únie (EÚ) si už tento týždeň zvolia do Európskeho parlamentu nových zástupcov. Záujem o miesto v Bruseli s vyše 7 800-eurovým mesačným platom majú kandidáti až z 24 slovenských politických strán a hnutí. Dostanú ho však len pätnásti vyvolení, ktorí oslovili voličov najviac. Aké finty vytiahli v kampani?

Kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku budú konať v sobotu 8. júna, sa končí v stredu o polnoci. Na to, ako si kandidáti a politické strany počínali týždne pred voľbami, sa Pravda pozrela s odborníkmi na reklamu a marketing Simonou Bubánovou a Róbertom Slovákom.

Eurovolebné bilbordy strán

Fotogaléria 18 fotiek

+15

Po vystúpení Veľkej Británie z EÚ pribudlo Slovensku jedno kreslo. Zaujať sa pokúšali staronové tváre, mená známe z domácej politickej scény, no aj úplní nováčikovia. Paleta kandidátov je pestrá. Zo súčasných štrnástich europoslancov chce obhájiť mandát jedenásť z nich, o miesto v Bruseli bojujú aj bývalí premiéri, ministri aj poslanci Národnej rady, z ktorých už viacerí avizovali, že si mandát neuplatnia.

Prerušená kampaň a nové témy

Eurokampaň nepriniesla podľa Slováka prekvapivé momenty, pretože strany a kandidáti si vybrali témy a tón komunikácie, ktoré sú im blízke a sú v nich doma. „Sulík ekonomiku, Uhríkovci strašenie Bruselom a jeho „nezmyslami“, Hojsík zelené témy a KDH hovorí o konzistentnosti doma a v EÚ. Nič nečakané,“ zhrnul marketér.

Zo zabehnutých koľají nevybočovala ani atmosféra v spoločnosti. Rovnaká ako pri jesenných parlamentných a jarných prezidentských voľbách bola aj teraz a nechýbali ani protivládne protesty. Strany „ubrali plyn“ až po atentáte na premiéra Roberta Fica a dočasne prerušili kampane a stretnutia s ľuďmi v teréne. Viac ako volebné heslá sa ozývali požiadavky na zmiernenie v spoločnosti a utlmenie vášní. Na chvíľu to dokonca vyzeralo tak, že sa pri jednom stole stretnú odvekí nepriatelia. Keď sa stav šéfa Smeru zlepšil, do úzadia šli výzvy na zmier a zostalo len pri výčitkách a prehadzovaní zodpovednosti.

Veľa nového nepriniesli v eurokampani ani tematicky. Podľa Slováka rozvíjali témy, ktorým nevenovali zásadný dôraz v predčasných voľbách. „Na rozdiel od Slovenska sa v EÚ nerieši priškrcovanie polície, justície či médií. Preto museli byť v niečom inom konkrétnejší, prípadne sa len vyhraniť,“ myslí si.

Podľa Bubánovej strany témy oprášili a pokúsili sa priniesť aj nové, čo je podľa nej aj „trochu na škodu“. „Ľudia predsa budú voliť strany, takže pre tie subjekty, ktoré uspeli v parlamentných voľbách, by malo byt logické pokračovať v predošlej komunikácii a budovať tak poznateľnosť svojej značky a pozicioningu aj v eurovoľbách,“ uviedla. Niektoré subjekty podľa nej míňali veľa peňazí na takzvané vlny komunikácie a na bilbordoch rozvíjali „malé literárne seriály“. „Pritom je celkom zreteľné, že ľudia (nie jednotlivci, ale ako masy) si vôbec nepamätajú, čo bolo v prvej vlne bilbordov, dokonca niektoré kampane sú celkovo nezapamätateľné,“ hovorí.

Do kampane vstúpila podľa marketéra aj téma slobody médií. Za novinku považuje Slovák stopnutie špeciálnych vydaní relácie Markízy Na telo, ktoré sa mali venovať eurovoľbám, čím podľa neho pripravila státisíce ľudí o možnosť lepšie spoznať kandidátov.

Krvavá vlajka a atentát v kampani

Hoci sú voľby do europarlamentu pre našincov najmenej zaujímavé, po atentáte sa zrejme stanú najpamätnejšími. Časť koaličných strán – Smer a Hlas – dokonca dostali streľbu aj na bilbordy.

Europoslankyni a jednotke kandidátky Smeru Monike Beňovej prelepili slogan „Za mier v Európe“ na „Za mier, Za Roberta Fica“ a Hlas zavesila v novej várke bilbordy s „krvavou“ stopou na slovenskej vlajke. Téme sa kandidáti nevyhli ani počas osobných stretnutí s voličmi. Smer dokonca pomenoval výjazdy poslancov Blahu a Erika Kaliňáka do regiónov „Za Roberta Fica, Za Slovensko“.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

eurovoľby, bilbord, bilboard, KDH, Demokrati, Smer, KDH, SaS, SNS, Hlas,

Slovák považuje v tejto súvislosti za nešťastnú komunikáciu poslanca Smeru Ľuboša Blahu na mítingu s voličmi, kde konšpiroval o zapletení mocností do atentátu. „Považujem za pokrytecké vyzývať k zmiereniu a zároveň zneužívať atentát na svojho straníckeho šéfa na získavanie bodov v kampani,“ priblížil odborník.

Celkovo však bola kampaň podľa Slováka vlažná a reštart nevýrazný. Na konci kampane sa to tak však už nejavilo. Pokoj zbraniam nenastal ani tesne pred moratóriom, kedy Blaha zverejnil video, v ktorom postoj Ľudovíta Ódora na kampaňovom bilborde prirovnal k póze nacistov.

Blahov prejav k voličom si všimla aj najväčšia konkurencia z Progresívneho Slovenska, ktorá Smeru vytkla, že atentát zneužíva a mobilizuje svojich voličov na účasť v eurovoľbách. Tú by podľa špekulácií mohlo ovplyvniť aj prípadné posolstvo Fica prvý raz od atentátu. Či už pred, alebo po atentáte, cieľ zostal pre koaličný Smer rovnaký, a to poraziť PS aj v tretích voľbách.

Bubánová je presvedčená, že atentát nemal byť za žiadnych okolností ani pred, ani po témou kampaní. Zneužívanie tragédie považuje za mimoriadne nešťastné a nezodpovedné. „Je to hlboká jazva na demokratickej spoločnosti. Očakávala som, že sa vytvorí medzinárodná komisia na vyšetrenie tohto strašného incidentu tak, aby sa do toho nemiešali vnútropolitické záujmy. Keď taká komisia mohla vzniknúť pri vražde novinára a jeho snúbenice, atentát na premiéra by si to zaslúžil tiež,“ myslí si.

Čítajte viac Eurovoľby sú za rohom. Aké sú top priority strán? PS a Smer znova bojujú. Programy sú skôr o Slovensku, než EÚ

Dva tábory, tri postoje k EÚ

Strany sa snažili od seba odlíšiť v postoji k členstvu a samotnej Európskej únii. Kým niektoré kampane kritizovali kroky únie, iné strašili, že sa môžeme ocitnúť mimo zoskupenia. Treťou kategóriou, ktorú si Bubánová všimla, boli zase kampane, ktoré strašili, že v EÚ zostaneme, i keď neprichádzali so žiadnymi návodmi, ako by sa Slovensko mohlo ekonomicky osamostatniť. „Celkovo rezonovali témy, ktoré sú spojené s postojom buď pozitívnym, alebo kritickým k pôsobeniu Slovenska v EÚ,“ zhrnula.

Čarovným slovíčkom sa opäť stal ‚Brusel‘, ktorým politické strany zjednodušene prezývajú celú Európsku úniu. „Niektoré strašili a vykresľovali EÚ ako nepriateľa, proti ktorému sa musíme brániť a bojovať s ním – pričom sme jej súčasťou. Na opačnom spektre sme počúvali, v čom je EÚ osožná. Myslím, že v tejto kampani išli niektoré strany viac do hĺbky ako v minulej,“ všimol si Slovák.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

eurovoľby, bilbord, bilboard, KDH, Demokrati, Smer, KDH, SaS, SNS, Hlas,

Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majerský

Ľudovít Ódor, Martin Hojsík, PS, billboard, bilbord, eurovoľby 2024

Ukážkové príklady rozdielneho postoja k EÚ bolo vidno napríklad aj na bilbordoch hnutia Republika Milana Uhríka, ktoré používalo spojenie nadvláda Bruselu. Temnú grafiku v súvislosti s EÚ zvolila aj Slovenská národná strana (SNS) Andreja Danka. V rámci druhej vlny bilbordov prišla s viacerými verziami bilbordov, ktoré heslom ‚Nie sme nárazníkové pásmo pre Brusel‘ s vojakmi so zbraňami v rukách v pozadí či ‚Nenecháme sa ovládať‘ s marionetami a postavou, ktorá ich ovláda. Na strane druhej, o téme zotrvania hovorilo počas uplynulých týždňov PS, ktorého kandidáti sa u voličov prihovárali za udržanie Slovenska v EÚ so symbolickými európskymi hviezdičkami.

Čo Slovákovi „pritiahlo“ v kampani oči, bola práve komunikácia jednotky progresívnej kandidátky Ódora. „Trochu ma vyrušovala jeho umelo pôsobiaca „štátnická“ póza a celkovo sa mi zdá, že uveril tomu, že je vtipný, čo nie je podľa mňa atribút, kvôli ktorému by ho mali ľudia voliť, avšak v mnohých výstupoch na tom staval,“ skonštatoval.

Rozdielne geopolitické názory sa v kampani prejavili aj v téme vojny u nášho východného suseda. Kým predstavitelia Smeru volali z bilbordov po mieri v Európe, kandidáti hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) sa vybrali priamo na Ukrajinu za ľuďmi, ktorí čelia vojne každý deň.

Aký obraz o EÚ teda vytvárali strany v kampani? „Myslím, že paradoxne aj väčšou mierou kritiky a hlavne nasadením je táto eurokampaň výraznejšia. Ono sa to dá vycítiť aj z toho, že kandidujú významní ľudia z predsedníctva strán. Veď sú tam predsedovia ministri a aj bývalý premiér. Už len tento fakt ľuďom nahovára, že ide o asi o niečo dôležitejšie ako minule,“ podotkla marketérka.

TikTok verzus bilbordy

Strany vsadili podľa Slováka na outdoorové nosiče a silnú kampaň pozoroval aj na sociálnych médiách. Najväčším doručovateľom posolstiev v kampani bola podľa Bubánovej sieť TikTok. „Je to rýchle médium zacielené na nízku pozornosť, tak tam sa mi zdá, že to bolo najintenzívnejšie,“ skonštatovala. Bilbordy však podľa nej zohrávajú stále veľmi dôležitú úlohu.

„Pôsobia ako mnemotechnické pomôcky zvyšujú zapamätateľnosť značiek, a tak sú vlastne jedným z najdôležitejších kanálov kampani,“ pokračovala expertka. Slováka prekvapila séria bilbordov hnutia Republika Milana Uhríka, ktoré boli umiestnené vedľa seba. „Mali na seba nadväzovať, ale boli tak vizuálne odlišné, že človek musel vynaložiť veľkú dávku energie na to, aby si uvedomil, že spolu súvisia,“ zhodnotil Slovák.

Všetky aktivity kandidujúcich strán sa neniesli len v duchu vyhraňovania sa. Strana Richarda Sulíka Sloboda a Solidarita merala voličom cukor v krvi, PS organizovalo výmenu kníh. V eurokampani sa objavil aj Ivan Korčok a na odplatu podporil strany, ktoré sa za neho postavili pred prezidentskými voľbami. Okrem neho vstúpili do kampane aj expremiérka Iveta Radičová, emeritný biskup Róbert Bezák, osobnosť Novembra 1989 Milan Kňažko či exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer.