SNS v reakcii uviedla, že Hlas by nemal zabúdať na politický dlh voči nej a voči Smeru. Líder SNS nakoniec Pellegriniho podporil a označil ho za „voľbu z rozumu“. Keďže v prvom kole podporili národniari Štefana Harabina, veľká časť voličov bývalého sudcu prešla práve k Pellegrinimu.
Politológovia predpokladajú, že koaličný spor sa bude naťahovať a zrejmé je, že Smer uprednostňuje ako koaličného partnera SNS. Nakoniec však bude musieť dôjsť k dohode. Je však otázne, či Hlas ustúpi zo svojho stabilného postoja, alebo niektorý z partnerov obetuje ministerstvo či inú funkciu.
Veta, ktorá sa nedá ignorovať
Minister obrany Robert Kaliňák v utorok znova rozbúril vody potom, čo v rozhovore pre Rádio Slovensko zopakoval stanovisko Smeru, že Danko by bol dobrým predsedom parlamentu. „Myslím si, že pre stabilitu a vyváženosť koalície je to dobrý návrh. Podporuje ho aj tak Robert Fico, aj ja,“ povedal. Nový šéf Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa vyjadril, že trvá na tom, že post predsedu NR SR, na ktorý strana nominovala ministra investícií Richarda Rašiho, patrí Hlasu.
Čítajte viac Nebude to boj, ale permanentné napätie. Hlas a SNS sú znova na nože: Fico je ticho, aby koalícia prežila
„Nemáme ambíciu otvárať koaličnú zmluvu. Zatiaľ som nepočul ani od ministra Kaliňáka, že chce otvárať koaličnú zmluvu, a že chce ponúkať napríklad rezort obrany Hlasu. Keď takáto vôľa zo strany koaličných partnerov bude, potom sme ochotní sa baviť,“ povedal. Kaliňákov názor vníma ako zbytočné handrkovanie, ktoré ho mrzí. SNS v stredu poslala stanovisko, podľa ktorého by strana Hlas „nemala opomínať svoj politický dlh, ktorý má voči stranám Smer a SNS“. „Bez jasnej podpory strán Smer a SNS by strana Hlas nezískala post prezidenta. Veríme, že sa v pondelok všetky predmetné témy prerokujú k spokojnosti všetkých koaličných strán,“ uviedla hovorkyňa strany Zuzana Škopcová s tým, že SNS vníma podporu Smeru.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) po rokovaní vlády zdôraznil, že nie je straník, no súhlasí s tým, že SNS má podiel na víťazstve Pellegriniho. „Myslíme si, že nebyť výrazného angažovania sa aj nás, tak pán Pellegrini, aby sme neboli fatalisti, by to mal oveľa ťažšie na ceste stať sa prezidentom,“ uviedol. „To, čo sa udialo po vyjadrení pána Kaliňáka, ktorý aj v mene pána premiéra Fica povedal, že z toho, čo je na stole, je pre nich dobré alebo lepšie riešenie v záujme koalície, aby bol pán Danko predsedom Národnej rady SR, to je veta, ktorá sa nedá ignorovať,“ povedal.
Čítajte viac Politológovia týždeň po atentáte: Raj v politike nenastane, boj je prirodzený. Politici sú „advokátmi“ rôznych názorov
„Má svoju relevanciu, keď to povie najsilnejšia strana vládnej koalície, ale zhodli sme sa, že to je téma pre predsedov strán a patrí na koaličnú radu. Držím im palce, aby to vyriešili. Absolútne to netraumatizuje fungovanie vlády,“ zdôraznil. Šutaj Eštok zopakoval, aj keď za prítomnosti koaličných partnerov menej ráznym tónom, že jeho postoj je konzistentný a na margo politického dlhu, na ktorý nemá Hlas podľa SNS zabúdať, uviedol, že stranám sa niekoľkokrát za podporu poďakoval.
Prvá skúška pre Šutaja Eštoka. Ustúpi Hlas znova?
Kaliňák síce hovoril, že o novom šéfovi NR SR by sa mohlo debatovať či rozhodnúť po eurovoľbách alebo až po inaugurácii, no Danko v tom má jasno. SNS stanovila termín, kedy by sa malo o novom šéfovi NR SR rozhodnúť a určiť postup na jeho voľbe na schôdzi, ktorá sa začína 11. júna. Dohoda by mala padnúť na pondelkovej koaličnej rade.
Čítajte viac Aké sú šance strán v eurovoľbách? Smeru pomáha atentát, PS prichádza o výhodu. Hlas bude bojovať s Republikou
Okrem toho je podľa neho dôležité, aby Pellegrini skladal prezidentský sľub do rúk nového predsedu NR SR. Ústavný právnik z Katedry ústavného práva Marek Domin to však nepovažuje z hľadiska ústavy za problém. „Vo vzťahu k skladaniu sľubu novozvoleného prezidenta, teda tzv. inaugurácii, je podstatné to, že podľa Ústavy SR sa sľub skladá do rúk predsedu Ústavného súdu SR pred NR SR. Nie je preto nevyhnutné, aby bol na sľube priamo prítomný aj predseda NR SR. Navyše, predseda NR SR je podľa ústavy plne zastupiteľný podpredsedami,“ uviedol pre Pravdu.
Podľa ministra obrany sa koalícia neháda a diskusie o novom šéfovi NR SR by nenazýval sporom. Pružná reakcia na situácie, ktoré sa v bežnom politickom živote dejú napriek koaličnej zmluve, je však podľa neho dôležitá. „Jednoducho úspechom koaličného kandidáta a bývalého predsedu Hlasu Petra Pellegriniho, ktorý sa stane prezidentom, sa, samozrejme, mocenské pomery v slovenskej politike zmenili. To je nepochybné a zmenili sa aj v rámci nášho koaličného trojlístku,“ uviedol.
Pre Šutaja Eštoka bude nájdenie kompromisu prvou vážnou skúškou v pozícii šéfa Hlasu po odchode Pellegriniho. „Tu sa ukáže, či sa dokáže Hlas v tejto koalícii vôbec vzoprieť Smeru a SNS, doteraz ostalo iba pri rečiach a v zásade vždy Smeru a predovšetkým SNS ustúpil,“ konštatuje politológ z prešovskej univerzity Michal Cirner. Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík si myslí, že Hlas si „nechá skákať po hlave“ tak či tak a pripomína nedávnu iniciatívu Pellegriniho už ako nastupujúceho prezidenta.
„SNS a Smer mu ukázali chrbát, odignorovali jeho aktivitu. A to budú robiť až do skončenia svojho funkčného obdobia. Ale to nebolo prvýkrát. SNS ignoruje Petra Pellegriniho od začiatku vytvorenia vlády. A ak bude na čele parlamentu, bude ho ignorovať ešte viac, pretože mu vo funkcii narastú svaly,“ uviedol. Minister obrany poukázal aj na to, že novou situáciou je v podstate aj zmena na poste šéfa Hlasu, čo sa bežne vo vládnej koalícii nestáva. „Novú situáciu v Hlase budú koaliční partneri zneužívať, budú hľadať ich slabé miesta a dobiedzať, predsa len aj voliči Hlasu sú pre Smer a SNS zaujímaví a boli by radšej, ak by volili ich a nie Hlas,“ konštatuje Cirner.
Podľa Marušiaka hádže Smer podobné „politické udičky“ aj preto, lebo Smer uprednostňuje ako koaličného partnera SNS. „Azda aj preto, že od vnútornej stability jej klubu závisí osud koalície. Zjavne nepredpokladajú ani hypoteticky možnosť vnútornej vzbury v Hlase, ani z hľadiska nespokojnosti s obsahom politiky vládnej koalície, ani z hľadiska mocenského postavenia strany. Možno to chápať aj ako testovanie Hlasu po odchode Pellegriniho z čela strany,“ zhodnotil.
Scenárov je aktuálne viacero
1. Smer alebo SNS dajú post Hlasu, SNS dostane post šéfa NR SR
Keďže sú všetky tri strany naklonené kompromisu, vylučujú spor a zdôrazňujú otvorenú diskusiu a dobré vzťahy, je najpravdepodobnejším scenárom, že sa nakoniec dohodnú. Na čom, tomu ešte budú predchádzať debaty. Podľa Štefančíka je Šutaj Eštok ako šéf Hlasu ráznejší a aj jemu bude vyhovovať stabilná koalícia a to, že sa z Danka nestane „neriadená strela“. „Ak by za pozíciu predsedu NR SR vyjednal nejaké ministerstvo navyše, vyšiel by z tohto súboja ako dobrý obchodník,“ uviedol.
Kaliňák zdôraznil, že aktuálnu situáciu za spor nepovažuje. „Nastala zmena situácie, o ktorej diskutujeme a budeme o nej diskutovať dovtedy, kým sa nenájde finálne riešenie,“ uviedol. Súčasťou dohody by mohla byť výmena. Hlas by mohol potenciálne dostať niektorý z rezortov, prípadne iný post, na ktorom by sa dohodli.
Ak by došlo k výmene na postoch, formálne by zrejme išlo o rekonštrukciu vlády, minister obrany to nateraz komentovať nechcel. „Nechcem nič vylučovať ani potvrdzovať, nikam by sme sa nedostali. Budeme o tom intenzívne diskutovať a keď uzavrieme nejakú dohodu alebo návrh, akým spôsobom chceme situáciu po prezidentských voľbách riešiť, tak ju tak vyriešime,“ uviedol na margo výmeny rezortov.
Politológovia to považujú za pravdepodobný scenár. „Šutaj Eštok síce hovoril o obrane, ale vymieňať sa bude za to, čo má v ponuke SNS. Tá môže ponúknuť kultúru, životné prostredie alebo cestovný ruch. Tipoval by som to na kultúru,“ myslí si Štefančík. Kaliňák sa svojho rezortu nebude chcieť vzdať ani podľa Marušiaka. „V každom prípade bude robiť všetko preto, aby si za akýchkoľvek okolností udržal vplyv na rezort, takže zástupca Hlasu by bol šéfom na obrane iba nominálne,“ myslí si. „Fantázii sa medze nekladú, ide hlavne o spokojnosť Andreja Danka,“ dodáva Cirner.
Myslíte si, že ak by Smer alebo SNS ponúkli ministerstvo Hlasu výmenou za post šéfa NR SR, že na to Šutaj Eštok pristúpi? Bola by to adekvátna výmena?
- Radoslav Štefančík: Áno, bola. Andrejovi Dankovi ide o tento postoj pre jeho osobné ambície, nič iné v tom nevidím. SNS s predsedom parlamentu nebude silnejšia ako doteraz. Naopak, môže vyjsť ako oslabená, ak straní jedno ministerstvo.
- Juraj Marušiak: Bude závisieť od charakteru ponuky a od toho, aké sú vlastne priority Hlasu po tak zásadnej zmene, ako bolo zvolenie Pellegriniho za prezidenta. Šutaj-Eštok sa zatiaľ javí ako človek, lojálny Smeru.
- Michal Cirner: Všetko je možné, je možné vymyslieť a zriadiť nové posty aj nové ministerstvá, všetko to závisí od koalície a ich spoločnej dohody. Uspokojiť SNS nie je až také zložité, Smer to vníma racionálne, aby udržal koalíciu, problém to vždy bude pre Hlas, ktorý mal oveľa lepší volebný výsledok a je druhou najsilnejšou stranou koalície, nemôže sa nechať oberať o pozície možno už ani nie 5 percent SNS.
2. Hlas odmietne pustiť post šéfa NR SR, SNS sa „nahnevá“
Ak by Hlas odmietol pustiť post šéfa NR SR, je pravdepodobné, že SNS sa znova postaví na zadné. Od vzniku Ficovej štvrtej vlády bola verejnosť už niekoľkokrát svedkom toho, že si Danko vie dupnúť a povedať svoje. Koaličné šarvátky by tak pokračovali a post predsedu NR SR by bol dlhodobo neobsadený, kým by v koalícii našli schodnú alternatívu, alebo kým by sa koalícia v rámci „prekresľovania politickej mapy“ nerozpadla. Podľa Štefančíka však lídri koaličných strán túto možnosť nepripustia. „Sú to pragmatici, technokrati moci, nejaký kompromis určite nájdu,“ uviedol.
„Navyše, mnoho osôb je ešte obvinených, niektorí ešte stále sedia vo väzení. A týmto ľuďom chcú predsa pomôcť, inak by nedali toľko energie do zmien v trestnej legislatíve. Ak by sa rozpadli, čo by mali z toho obvinení oligarchovia?“ ozrejmil. Politológ Marušiak predpokladá skôr pokračovanie sporov, než rozpad koalície, ktorý si neželá ani jeden z trojice partnerov. „Ani predčasné voľby by nepriniesli inú konfiguráciu. Jedinou potenciálnou zmenou by bolo nahradenie SNS stranou Republika, čo si neželá ani Smer, ani Hlas,“ skonštatoval. Cirner súhlasí s naťahovaním času. „Nervozita SNS by sa stupňovala pri neúspechu strany v eurovoľbách. Kým budú rozpory pretrvávať, je možné, že predseda parlamentu ešte zvolený nebude,“ uviedol.
3. Hlas odmietne pustiť post šéfa NR SR, SNS to akceptuje
Podľa Štefančíka tento scenár nemožno vylúčiť. „Hlas bude trvať na koaličnej zmluve a SNS to musí akceptovať. Lenže nastanú problémy, SNS má v pláne robiť inú politiku ako Hlas, takže trenice medzi nimi zosilnejú,“ hovorí. SNS si bude časom nastoľovať iné požiadavky aj podľa Marušiaka, no nie na úkor existencie koalície. „Hlas sa nevzdá ľahko, ale pripúšťam, že nakoniec post šéfa parlamentu môže získať SNS. Je to otvorená politická hra s nejasným koncom,“ hovorí Cirner.
4. Danko odíde do EP, SNS prestane tlačiť
Jednou z možností je aj to, že ak by si Danko po eurovoľbách uplatnil mandát europoslanca, problém by zanikol a SNS by prestala pretláčať svoju požiadavku. Podľa Štefančíka (aj Marušiaka) je to však najmenej pravdepodobný scenár. „Nepredpokladám, že SNS sa dostane do europarlamentu. Po kauze semafor je Andrej Danko politik, ktorý si strihá meter do politického dôchodku,“ zhodnotil. „Pravdepodobnosť ešte menšia ako to, že sa SNS vôbec do EP dostane,“ dodáva Marušiak.
Cirner to pripúšťa, no aj podľa neho je nepravdepodobné, že SNS bude v EP. „Ak by si mal pán Danko vybrať medzi europoslancom a postom predsedu NR SR, určite by si zvolil post predsedu NR SR,“ zhodnotil.
5. Hlas pristúpi na dohodu, pustí post šéfa NR SR pre SNS bez náhrady
Zo všetkých možných scenárov ide o najmenej pravdepodobnú možnosť. Prepúšťanie postov sa v politických obchodoch nedeje zadarmo. „To by bolo veľmi ťažko stráviteľné pre stranícke špičky, podstatne ľahšie pre voličov tejto strany,“ myslí si Marušiak. „Ak na to Hlas pristúpi, bude to niečo za niečo,“ uviedol Cirner.
„Prečo by to Hlas robil? Ak pustí silovú pozíciu, bude chcieť mať ďalšiu. A Danko veľmi rád pustí napríklad kultúru, kde je – predpokladám – najmenej peňazí zo všetkých ministerstiev pod správou SNS. Napokon, jeho osobné ambície sú mu prednejšie ako ministerka, ktorá aj tak nie je z jeho strany,“ uviedol Štefančík.
Otázne je, či by sa Hlas s rezortom kultúry uspokojil, aj keď má vo svojich radoch bývalú ministerku Ľubicu Laššákovú, ale aj poslanca Romana Malatinca. Obaja boli napríklad proti schváleniu zákona o Fonde na podporu umenia (FPU), aj preto sa rokovania natiahli na viac ako tri týždne. Jeho schválenie urýchlil atentát na premiéra Roberta Fica. Predtým však poslanci Hlasu formulovali pomerne jasné výhrady.
Koaličný „zdrap papiera“?
Nie je to prvýkrát, čo Smer túto tému nadhodil. O Dankovi ako najvhodnejšom šéfovi NR SR hovoril ešte Fico krátko po prezidentských voľbách. „S Andrejom Dankom to je ako s malým dieťaťom, ktoré túži po hračke. Ak mu ju nedáte, bude kričať, hádzať sa o zem, život s ním bude neznesiteľný. Ak sa však podvolíte a hračku mu dáte do ruky, prestane,“ hovorí Štefančík. „Takže, ak Andrejovi Dankovi dajú koaličné strany hračku, na chvíľu bude pokoj v koalícii. Lenže to bude fakt iba na chvíľu. Potom príde ďalšia túžba Andreja Danka a od volieb sme videli, že ich má požehnane,“ skonštatoval.
Cirner dodáva, že bez SNS koalícia vládnuť nedokáže a predseda SNS robí koalícii priek, ktoré ich obťažujú a súhlasí, že Smer mu chce pre „pokoj v rodine“ dopriať politickú hračku – post šéfa NR SR. „Chcú sa skrátka zbaviť otravného šéfa SNS, ktorý vymýšľa všakovaké prekážky, prečo nemôže podporiť to či ono a stavia sa na zadné. Neostáva im nič iné, len ľudovo povedané vykopnúť ho vyššie,“ okomentoval.
Aj Pellegrini ešte pred prezidentskými voľbami a po Ficových slovách aj po nich jasne zdôraznil, že sa koaličná zmluva nebude otvárať ani na žiadosť SNS, ani nikoho iného, pretože prezidentské voľby nemajú na výsledky tých parlamentných a ani na znenie koaličnej zmluvy žiadny vplyv. „Koaličná zmluva môže a nemusí byť otvorená. Dohoda je nad samotné písmo,“ hovoril Kaliňák. Šutaj Eštok po rokovaní vlády uviedol, že Hlas chce byť garantom stability vládnej koalície. „Pre nás je stabilita aj o rešpektovaní zmlúv, ktoré sú podpísané, jednou z nich je koaličná zmluva,“ uviedol.
Politológ Štefančík na margo koaličnej zmluvy skonštatoval, že je zbytočná, pokiaľ sa nedodržiava, no to automaticky neznamená, že koalícia fungovať nebude. „V každom prípade ale platí, že ak sa zmluva poruší raz, poruší sa znovu. A to vládnutiu prospievať nebude,“ myslí si. Podľa Marušiaka by mohlo byť práve takáto dohoda mimo zmluvy by mohla byť istým precedensom.
„V tom prípade samozrejme bude relevancia koaličnej zmluvy spochybnená. Je to gesto značnej sebaistoty najsilnejšej koaličnej strany a jej momentálneho vnútrokoaličného spojenca. Do budúcnosti to bude signál, že pravidlá v koalícii sa určujú neformálne a Hlasu nezostáva nič iné, iba sa s tým zmieriť,“ skonštatoval. Cirner hovorí, že nedodržiavaním koaličnej zmluvy sa z nej stáva len „zdrap papiera“. „Vždy je dôležitejšie v politickom procese, teda počas volebného obdobia aké dohody príjme koaličná rada, to sú nepísané ad hoc dohody, ktoré sa menia a platia v čase, bez ohľadu na koaličnú zmluvu,“ konštatuje.