Pre hroziacu povodeň museli v Devíne už utorok nainštalovať na viacerých miestach bariéry. V dôsledku výdatných zrážok v Rakúsku a Nemecku sa tam zdvihla hladina Dunaja a atakovala hranicu 700 centimetrov. V úseku pod hradným bralom dokonca došlo k vybreženiu rieky a chodník na Slovanskom nábreží, ktorým sa turisti mohli dostať priamo k hradnej bráne, zaliala voda.
Devínčania si veľmi dobre pamätajú škody, ktoré voda narobila počas masívnych záplav v roku 2013. Aj preto mali obavy, či Dunaj opätovne zaleje Devínsku cestu, ktorá spája obec so zvyškom mesta, a či povodňová situácia neovplyvni prevádzku mestskej hromadnej dopravy. Komunikáciu na Devínskej ceste, ktorá spája Devín s Karlovou Vsou a je zároveň najdlhšou ulicou v Bratislave, však dunajská voda neohrozila. Škody spôsobila priamo majiteľom rodinných domov, ktorí na brehu rieky bývajú. Viacerým podľa slov starostky zaplavilo záhrady aj pivnice.
Vyhrážky si nevie vysvetliť
Vo štvrtok sa k starostiam s vodou pridali aj obavy z výbuchu v Dome kultúry Devín, ktorý museli evakuovať. Odkaz pripojený k obálke s bielym práškom podľa informácií samosprávy odkazoval priamo na obecný kultúrny stánok. Pôvodne mala polícia evakuovať aj bratislavský magistrát, kam hrozbu doručili.
Ako polícia neskôr informovala, po preverení miesta napokon k evakuácii budovy na Primaciálnom námestí nedošlo. „Na miesto boli privolané viaceré hliadky Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave a Hasičského a záchranného zboru, pričom na mieste bola zaistená aj obálka s obsahom podozrivého prášku, ako aj s výhražným textom, ktorá bola zaslaná na expertízne skúmanie,“ uviedla polícia.
Ako uviedla pre Pravdu vo štvrtok starostka mestskej časti Jana Jakubkovič, výbušnina sa nepotvrdila ani v Devíne. V čase hrozby sa v kultúrnom dome nekonalo žiadne podujatie. Bežne sa priestor využíva na krúžky alebo na športové podujatia, okrem toho sa tam nachádza aj miestna knižnica, iné prevádzky v budove nie sú. Bombovú hrozbu si starostka vysvetliť nevie. „Prišlo mi to veľmi zvláštne, že práve Devín. Sme malá obec. Neviem si to absolútne s ničím u nás v Devíne spojiť. Nerozumiem tomu,“ skonštatovala.
Ako priblížila, vyliata voda, ktorá znepriechodnila chodník pod hradným bralom, pomaly začína klesať, no protipovodňová hrádza sa na mieste nachádza stále. Život v Devíne sa napriek zlepšujúcej sa situácia do normálu ešte nevracia.
„To by som vôbec nepovedala, pretože na Devínskej ceste sú stále nehnuteľnosti pod vodou. Jedna vec je, čo je pod hradným bralom, druhá vec je, čo je na Devínskej ceste,“ podotkla Jakubkovič. „Obyvatelia sú stále dotknutí tou situáciou a to najťažšie ich bude čakať, až keď Dunaj klesne pod určitú hranicu, aby mohli začať odčerpávať vodu hasiči a vlastníci nehnuteľností. To najhoršie z tohto pohľadu ich iba čaká,“ dodala.
Vydali výstrahy
Po dlhej kulminácii sa hladina Dunaja v hornej časti vo štvrtok už ustálila. Predpoludním dosiahol v Devíne vodný stav 697 centimetrov a v Bratislave 750 centimetrov, čím prekročil druhý stupeň povodňovej aktivity. Prvý stupeň povodňovej aktivity však voda prekročila na troch ďalších miestach.
„Na strednom a dolnom úseku je mierny vzostup až vzostup vodnej hladiny, v Medveďove pri vodnom stave 715 cm (tu aktuálne kulminuje), v Komárne 609 cm a v Štúrove 517 cm,“ informoval vo štvrtok predpoludním Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
Hladina stúpla na rieke Morava, kde došlo k zaujímavému javu, ktorý bolo možné pozorovať voľným okom. Rieka sa takzvane spätne vzdula a tiekla do smeru, z ktorého bežne prichádza. Na dolnom úseku Moravy v Devínskej Novej Vsi preto hladina dosiahla 575 centimetrov a prekročila druhý stupeň povodňovej aktivity. Kulminácia rieky, teda vrchol hladiny, nastala v stredu v Devíne o 20.30 – 714 centimetrov a v Bratislave o 22.30 – 765 centimetrov.
„Podľa očakávaného vývoja situácie očakávame v hornej časti slovenského úseku Dunaja pozvoľný mierny pokles, v dolnej časti ešte mierny vzostup až vzostup z dotekania s kulmináciou v Medveďove a Komárne v dnešných (štvrtkových, poz. red.) poludňajších až podvečerných hodinách. Na Morave predpokladáme mierny pokles až pokles vodnej hladiny,“ dodal SHMÚ.
Podľa predpovede SHMÚ sa na celom Slovensku očakávajú v piatok 7. júna skoro ráno búrky. Na východnom Slovensku predbežne vydali od 10.00 h aj výstrahy druhého stupňa. Výstrahy pred povodňami naďalej platia v povodí Dunaja, konkrétne v okresoch Bratislava, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky.
Čo je príčinou opakujúcich sa povodní?
Hydrológ Michal Kravčík: Tento jav nie je prirodzený, spôsobil ho človek. Bežne hovoríme o tom, že to je dôsledok klimatickej zmeny. Dlhodobo, minimálne od čias priemyselnej revolúcie, sme spriemyselňovali krajinu a vysušovali ju. Mení sa teplotný režim krajiny a s tým súvisiaca zvyšujúca sa produkcia tepla do atmosféry. Výsledkom je neuveriteľná koncentrácia zrážok, vertikálnych mrakov na menších plochách, a z toho vyplývajúce takzvané dažďové bomby a katastrofálne povodne. Sledoval som, ako sa pohyboval tento mrak nad bavorsko-švajčiarskom pomedzím aj kvôli tomu, že v poslednom období dosť intenzívne komunikujeme s ľuďmi, ktorí sa venujú riešeniu klímy v Bavorsku. Je tam veľmi nebezpečný trend, ktorý sa môže opakovať. Keď vychádzame zo štatistiky, storočné zrážky sa môžu opakovať už pomaly každý rok. My sme tiež toto zažili, prvýkrát sme si to uvedomili už v roku 1997.
V Jeseníkoch na moravsko-poľských hraniciach spadlo za štyri dni 600 milimetrov zrážok v epicentre. Keď sa pozrieme do štruktúry krajiny okolo Jeseníkov, na severe máme rozsiahlu priemyselnú a urbanizovanú aglomeráciu. Od Katovíc smerom až po Krakov je rozsiahla zurbanizovaná krajina. Celé to územie bolo pretvorené, zapečatené a odkanalizované. Na východ od Jeseníkov je Ostravsko a na juhu Moravy máme zase rozsiahlu spriemyselnenú poľnohospodársku krajinu. Sucho a prehriatie týchto oblastí robia extrémy, ktoré spôsobujú nebývalú koncentráciu zrážok v atmosfére.
Foto: SITA/Ivan Fleischer
Čítajte viac Dunaj mal kulminovať o polnoci. V Devíne už narobil škody, obec má plán aj pre evakuáciu