Nič podobné sa po rozbití Československej republiky už nezopakovalo. Uletieť na odcudzenom stroji do zahraničia potom už nikto iný nedokázal. Siedmeho júna 1939 to so štyrmi lietadlami zvládli ôsmi príslušníci slovenského letectva. Odvážni muži sa volali Jozef Rehák, Jozef Hrala ,Karel Valach, Imrich Gablech, Ján Lazar, Jozef Kaňa, František Knotek a Ľudevít Ivanič. „Títo všetci ôsmi príslušníci leteckého pluku slovenských vzdušných síl odleteli s úmyslom zapojiť sa do vznikajúceho československého odboja," pripomína webová stránka Vojenského historického ústavu.
Vhodná chvíľa
Gablech, svojho času posledný žijúci z ôsmich statočných, v rozhovore pre Pravdu v roku 2009 objasnil motív a okolnosti emigrácie: „Nezmieril som sa s rozbitím republiky, lebo ma vychovávali v masarykovskom duchu a ako vojak som prisahal vernosť Československu." Mimochodom, tento rodák z obce Hrachovište v okresne Nové Mesto nad Váhom bol jediný Slovák, ktorému udelili až štyri najvyššie štátne vyznamenania (britské, české, poľské, slovenské).
Čítajte viac Chcel bojovať proti Nemcom, ako pes lízal vodu v ruskom zajatí
Letci by najradšej uleteli hneď po vzniku slovenského štátu (14. marca 1939), ale nemohli. „Spočiatku sme nesmeli lietať, potom síce áno, ale palivo nám plnili tak, aby sme sa nedostali za hranice," ozrejmil Gablech pred pätnástimi rokmi pre Pravdu (zomrel v decembri 2016 vo veku 101 rokov). Hlavný mechanik im však potajme dopĺňal nádrže a tak jedného dňa prišla vhodná chvíľa pre emigráciu s kradnutými lietadlami.
Rachot motorov nemohol ujsť pozornosti. Gablech rozprával, že k jeho lietadlu sa z hangáru vyrútili muži, ktorí sa učili za pilotov. Oblapili mu krídla, ale naberal takú rýchlosť, že všetci popadali na zem. Úspešne vzlietli všetky štyri lietadlá a po prelete cez slovenský vzdušný priestor bezpečne pristáli v Poľsku.
Foto: Vojenské historické múzeum Piešťany
Keď vojenský súd v Bratislave nad nimi vyniesol verdikt v ich neprítomnosti, každého potrestal odňatím slobody na doživotie. „Odsudzujú sa k trestu ťažkého žalára, so samoväzbou na konci každého roku po dobu jedného mesiaca a celodenným zatvorením osamote v temnici dňa 7. júna každého roku," bolo napísané v rozsudku. „Obžalovaní po predchádzajúcej dohode, využijúc neprítomnosť rotmajstrov, ktorí mali v tom čase schôdzku, v úmysle navždy sa vyhnúť svojej služobnej povinnosti, utiekli na štyroch lietadlách," poukázal sudca vo verdikte.
Na akých strojoch odleteli? „Tri lietadlá typu Letov Š-328 i žandárske lietadlo typu Ab-101 aj s výzbrojou sú nepochybne predmetmi, ktoré v záujme štátu musia zostať utajené," konkretizoval sudca. Pokračoval, že krádež všetkých štyroch strojov aj s vecami, ktoré k nim patrili, predstavujú veľkú materiálnu škodu. V tejto súvislosti sudca dospel k presvedčeniu, že osem mužov spáchalo nielen trestný čin zbehnutia, ale aj vyzvedačstva tým, že Poliakom umožnili dostať sa k štyrom lietadlám.
Čítajte viac Neznámy príbeh Slováka, ktorý v Normandii ako americký výsadkár padol v boji proti Hitlerovi
Hrdinovia boli všetci
Webová stránka Vojenského historického ústavu smutne podotýka, že dvaja z ôsmich letcov položili svoj život v boji za slobodu. Boli nimi Valach a Hrala (obaja ako príslušníci britského Kráľovského vojenského letectva). „Valach zahynul v Holandsku v skorých ranných hodinách 23. júna 1941 ako člen posádky bombardéra. Stroj bol zostrelený nemeckým nočným stíhačom. Hrala zomrel 13. októbra 1942 pri leteckej havárii bombardéra v Anglicku."
Gablech patril jednému z najznámejších spomedzi ôsmich statočných. Hrdinovia boli všetci, no zvlášť za zmienku stojí napríklad aj Káňa: bol jedným iba z dvoch Slovákov, ktorí sa zúčastnili Bitky o Britániu v poľskej stíhacej peruti. Tá sa udiala o niekoľko mesiacov po vypuknutí druhej svetovej vojny. Trvala od júla do októbra 1940. Bola to séria leteckých bitiek proti útočiacim Nemcom v britskom vzdušnom priestore. Odohrávala sa hlavne nad južným Anglickom a nad Lamanšským prielivom.