Podľa zistení Pravdy z prostredia európskych inštitúcií voľby do EP vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 27,8 percenta. Druhý najvyšší počet hlasov získal vládny Smer s 24,8 percenta a za ním tretie skončilo s 12,5 percenta mimoparlamentné hnutie Republika.
Mandáty získali zhodne so ziskom 7,2 percenta aj strany Hlas a KDH. SaS, Demokrati, Maďarská Aliancia, hnutie Slovensko a SNS sa podľa neoficiálnych informácií kreslo v europarlamente nezískali.
Pozrite si v galérii, kto sú noví europoslanci
Podľa našich zdrojov by si pätnásť kresiel, teda o jedno viac ako po voľbách v roku 2019, mali strany rozdeliť nasledovne – PS bude mať šiestich europoslancov, Smer má dostať päť kresiel, Republika dva mandáty, Hlas a KDH po jednom.
Obhájiť mandát sa podarilo len šiestim zo 14 dosluhujúcich europoslancov. Do Bruselu by malo nastúpiť deväť nováčikov. Európske voľby na Slovensku si pripísali aj dva rekordy – historickú účasť a doteraz najvyšší počet Sloveniek v EP.
Foto: Pravda
Politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pre Pravdu zhodnotil, že PS aj Smer investovali – personálne aj finančne – do kampane toľko, že bolo zrejmé, že jedna z nich voľby vyhrá. Poukazovali na to dlhodobo aj preferencie v prieskumoch verejnej mienky.
„Dalo by sa povedať, že kampaň bola o týchto dvoch stranách. Veď nakoniec získali viac než polovicu všetkých odovzdaných hlasov. Kým Smer chcel osloviť euroskeptickú časť spoločnosti, PS stavilo na tých, ktorí chcú proeurópske Slovensko. Smer mohol vyhrať iba v prípade, že by oslovil či motivoval k účasti túto časť spoločnosti,“ zhodnotil politológ. V prípade voličov Smeru je podľa neho povedomie o EÚ nižšie, čo znamená aj nižšiu motiváciu ísť voliť. Vládna strana mala v prípade eurovolieb podľa neho súčasne aj silnú konkurenciu v podobe Republiky.
Historicky najvyššia účasť
Predseda PS Michal Šimečka v prvej reakcii na výsledky uviedol, že „neoficiálne správy pôsobia nádejne“. „Zdá sa, že voliči, ktorým záleží na proeurópskom Slovensku, zodpovedne prišli voliť,“ skonštatoval. PS získalo v eurovoľbách takmer 28 percent hlasov, čo Pravde potvrdili zdroje aj z prostredia európskych inštitúcií.
Poslanec Smeru Tibor Gašpar si interpretuje výsledky eurovolieb tak, že Slovensko povedalo Bruselu, že chce zmenu v politikách Európskej únie. „Zvíťazili z môjho pohľadu národno-konzervatívne sily. Smer si významne polepšil oproti posledným voľbám a budeme presadzovať rozhodne, tak ako to hovoríme, národno-štátne záujmy Slovenska a budeme chcieť trošku utlmiť niektoré extrémne rozhodnutia, ktoré boli v oblasti klimatických zmien, Green Dealu, a v oblasti toho, ako sa vyvíjajú názory na to, čo ďalej s vojnou na Ukrajine,“ reagoval. Víťazstvo PS Gašpar príliš komentoval nechcel, čaká na oficiálne výsledky. Ak prvenstvo PS potvrdia dáta, hnutiu pogratuluje.
Stále kritické hlasy voči Bruselu dostali podľa Gašpara vo voľbách zelenú. Pokiaľ dôjde aj v iných členských štátoch k podobným zmenám, myslí si, že sa zmení aj samotná politika europarlamentu a ovplyvní to aj nominácie na najvyššie posty európskych inštitúcií, vrátane eurokomisárov.
V prípade volebnej účasti Slovensko doteraz obsadzovalo najnižšie priečky spomedzi členských štátov. Tentoraz by to však malo byť inak. Je možné, že po prvý raz na chvoste nebude. Podľa neoficiálnych výsledkov dosiahla volebná účasť až 34,38 percenta, čo je približne 1,5 milióna voličov a zároveň teda aj najviac v histórii eurovolieb na Slovensku. V roku 2019 prišlo voliť europoslancov len 22,74 percenta ľudí.
Zvýšená účasť v eurovoľbách podľa Gašpara hovorí o tom, že Slováci začínajú vnímať dôležitosť aj týchto volieb. Výsledok Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá zrejme nedosiahla ani dve percentá, Gašpar komentoval nechcel. Je však podľa neho na zamyslenie, či výsledok zodpovedá ich politickej práci. „Určite narušilo predvolebnú kampaň do EP to, čo sa stalo v Handlovej,“ myslí si. Dobrou správou je vyššia účasť aj podľa poslanca PS Martina Dubéciho. Zlou, že sa Smer hlási do jedného tábora s Republikou.
„Pri pohľade na rozdelené kreslá si ale musíme uvedomiť, že PS síce voľby vyhralo, ale navrch má Smer v spolupráci s Hlasom a Republikou. Tieto voľby by mali byť varovaním pre PS ako aj opozičných voličov, že ak bude vysávanie voličov z iných strán pokračovať, PS síce môže vyhrať tie nasledujúce parlamentné voľby, ale takýmto spôsobom nebudú mať partnera na ďalšie vládnutie,“ zhodnotil pre Pravdu politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Myslí si, že eurovoľby 2024 by mali byť výzvou pre opozičné strany, aby sa zamysleli nad tým, čo majú urobiť, aby sa stali alternatívou k vládnej koalícii. „A prečo nevyhral Smer? Pretože sa pred časom rozdelil. Ak by Hlas nevznikol, nemožno vylúčiť, že Smer by v týchto voľbách valcoval,“ vyzdvihol.
Nováčikovia aj stálice
Z pôvodnej 14-člennej zostavy obhájili podľa neoficiálnych výsledkov svoj mandát europoslanci Martin Hojsík, Michal Wiezik, Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová, Milan Uhrík a Miriam Lexmann. Späť sa už nevrátia Vladimír Bilčík (predtým Demokrati), Lucia Ďuriš Nicholsonová (predtým SaS, potom Jablko), Robert Hajšel (Smer), ktorí nekandidovali, no ani Eugen Jurzyca (Sas), Jozef Mihál (nominant Demokrati), Peter Pollák (OĽaNO), Miroslav Radačovský (Patriot, predtým kandidát ĽSNS), Ivan Štefanec (KDH).
Dubéci povedal po relácii v ta3, že je rád, že PS bude mať v europarlamente troch poslancov a tri poslankyne. Najvyšší počet hlasov údajne získali expremiér úradníckej vlády a jednotka kandidátky PS Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Lucia Yar, Ľubica Karvašová a Hojsík s Wiezikom. Dubéci hovorí, že do Bruselu posielajú šiestich veľmi kvalifikovaných a pripravených europoslancov, ktorí majú už teraz kontakty na celoeurópskej úrovni. „Som si istý, že od prvého dňa budú zastupovať slovenské národné záujmy a budú súčasťou jadra rozhodnutí,“ vyjadril sa. Obáva sa, že europoslanci z „národno-konzervatívneho tábora“ budú síce tvoriť výborné videá, ale o tom práca v EP nie je.
Opakovaný úspech v eurovoľbách a nižšie výsledky v národných si vysvetľuje mobilizáciou voličov z obidvoch táborov. „Našim voličom veľmi záleží na európskej téme a k voľbám chodia,“ skonštatoval s tým, že v Bruseli sa rozhoduje o otázkach, ktoré sú životne dôležité pre Slovensko.
Medzi prvými zverejnila neoficiálne informácie a mená nových europoslancov jednotka kandidátky Smeru a stálica EP Monika Beňová. Europoslankyňou je kontinuálne od roku 2004. Vládna strana podľa nej pravdepodobne získala v sobotu o dva mandáty viac ako v eurovoľbách 2019. „Sme tam všetci 5,“ napísala Beňová.
Smerácke mená potvrdil v nedeľu po relácii v ta3 aj Gašpar. „Myslím, že ako osobnosti sú dostatočnou zárukou, aby presadzovali presne tú politiku Smeru, ktorú deklarujeme, a to najmä v rovine obhajoby národno-štátnych záujmov,“ skonštatoval. Očakáva, že v európskej frakcii sociálnych demokratov môže dôjsť k názorových zmenám, čo by mohlo ovplyvniť aj nateraz pozastavené členstvo Smeru.
Gašpar sa exaktne nevyjadril, či má alebo nemá záujem o miesto podpredsedu parlamentu po Blahovi. „Takto otázka dnes nestojí. Vnútrostranícka diskusia o tejto pozícii ešte len prebehne. Nechceli sme predbiehať europarlamentné voľby. Je tam dosť kvalitných kandidátov,“ podotkol. Ako naznačil, sú osobnosti, ktoré pôsobia v NR SR už dlhšie, napríklad šéf poslaneckého klubu za Smer Ján Richter.
Blaha podľa Dubéciho prispieva k veľkej polarizácii v Národnej rade. Z pohľadu poslanca NR SR je preto rád, že Blaha odchádza, na druhej strane sa obáva, „čo bude robiť“ smerák v Bruseli. Domnieva sa, že nebude pripravený presadzovať záujem SR, ale skôr bude robiť v EP šou.
Blaha hodnotí päť kresiel ako úspech. Za najdôležitejšiu informáciu eurovolieb považuje výsledok PS, ktoré podľa neho „požralo svojich liberálnych partnerov“. Súčasný podpredseda parlamentu na Telegrame potvrdil, že si mandát v EP uplatní. V Bruseli chce okrem iného bojovať aj za Roberta Fica (Smer). Súčasťou pätnástky slovenských europoslancov sa po voľbách stanú aj bývalý právoplatne odsúdený poslanec NR SR Milan Mazurek, ďalej štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
Danko je bližšie k predsedovi NR SR
Koalícia chce vyriešiť po voľbách problém s chýbajúcim predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Gašpar verí, že voľbu nového šéfa vyriešia najneskôr k septembru, „ak už nie na júnovej schôdzi“. O miesto má už dlhé mesiace záujem predseda SNS Andrej Danko. Možnosť, že by bol ich koaličný partner z SNS na čele parlamentu, napokon nevylúčil ani Fico a jeho pravá ruka Robert Kaliňák.
„Treba povedať, že to, aká bola politická situácia pri uzatváraní koaličnej zmluvy, tak tá dnes neplatí. Máme za sebou voľby na pozíciu prezidenta SR, kde sa dostal predseda Hlasu Peter Pellegrini. Je z môjho pohľadu úplne legitímne otvoriť koaličnú zmluvu a začať diskutovať, či je priestor, aby predsedu NR SR zastával predseda SNS pán Danko,“ povedal v nedeľu novinárom Gašpar. Ak by mali posudzovať nárok SNS na post šéfa NR SR podľa výsledkov volieb do EP, museli by podľa neho zobrať do úvahy aj výsledok Hlasu.
Dubéci vníma týždne neobsadené kreslo šéfa NR SR veľmi negatívne. Cítiť to je podľa neho už aj na chode Národnej rady, pretože niektoré veci sa neriešia a zasekávajú sa. „Verím, že sa táto otázka vyrieši na júnovej schôdzi, ale je to otázka koalície. Oni nesú zodpovednosť za riadenie štátu. Nie je úloha opozície nahádzať hlasy alebo dodávať hlasy na voľbu. Je to nich, zároveň vidno, že konflikt v koalícii existuje a podľa mňa sa táto schôdza bude dosť niesť v tieni tejto otázky,“ uviedol. Zaujímavé bude podľa neho teraz sledovať, ktoré zákony začnú prechádzať a ktoré sa budú odsúvať.
Jedným z víťazov je Republika
Z neoficiálnych výsledkov vyplýva, že si viditeľne polepšila Republika. Kým v prieskume nepresiahla jedenásťpercentnú podporu, vo voľbách jej voliči prejavili 12,5-percentnú podporu. V jesenných voľbách sa jej však takto nedarilo a päťpercentnú vstupenku do NR SR vtedy neprekročila. Prečo uspela teraz? Lenč za tým vidí dva dôvody. Prvým podľa neho bol fakt, že ich voliči uprednostnili voľbu Smer a SNS a tieto strany teraz pre nich neboli až také zaujímavé. Druhým dôvodom bola účasť na voľbách, ktorá nahrávala stranám, ktoré boli v kampani ideovo konzistentné a neuveriteľné pre voličov. „V neposlednom rade na kampani Republiky bolo vidieť, že chce uspieť, čo sa nedá povedať o konkurencii, a to ocenili aj voliči z tohto ideového tábora,“ skonštatoval.
Štefančík si myslí, že jedným z dôvodov úspechu uhríkovcov sú rastúci euroskeptizmus a príliš kritický prístup k únii. „A Republika je hlavným hlasom týchto voličov. Podarilo sa im presvedčiť, že oni kritikov EÚ reprezentujú najlepšie. Republika sa v reálnych číslach posilnila, dalo by sa povedať, že je jedným z víťazov týchto volieb,“ skonštatoval politológ z Ekonomickej univerzity.
V porovnaní s parlamentnými voľbami skončil s nízkym ziskom koaličný Hlas, ktorý ešte donedávna viedol budúci prezident Peter Pellegrini. Lenč si myslí, že strana neodkázala osloviť voličov, pretože ich spočiatku tieto voľby nezaujímali. „Oni chceli prezidenta. Mali katastrofálnu kampaň – v podstate pôsobili ako „fake“ Republika a kandidáti boli de facto „druhá liga“. A áno, je tam súvis s Pellegriniho výhrou, so zmenou vo vedení strany a hľadaním vlastnej politickej identity. Hlas nevie, čo chce, a tak voliči nemali dôvod ich voliť,“ myslí si trnavský politológ.
Podľa Štefančíka je medzi voličmi Hlasu menší záujem o eurovoľby. Myslí si, že za Pellegriniho stranu kandidovali straníci „z tretieho radu“, ktorí mohli byť pre značnú časť obyvateľstva neschopní priniesť zaujímavé témy či postoje. „Vlajka postriekaná červenou farbou či objavenie migrantov bol skutočne chabý pokus. Vyzerá to tak, že tentoraz šetrili na marketingu,“ zhodnotil.
Ani v Bruseli, ani v NR SR
Neoficiálne výsledky mrzia aj stranu Demokrati, no rešpektuje ich. Strane sa nepodarilo uspieť ani naposledy v parlamentných voľbách. V eurovoľbách však dosiahla lepší výsledok ako Maďarská Aliancia, Slovensko a SNS. Od Bruselu ju delili desatiny percenta. „Výsledok nás, samozrejme, mrzí, o to viac, že podľa predbežných prepočtov ak by Demokrati získali päť percent, Smer by mal o jeden mandát menej. Takto osem z 15 poslancov nie je zaradených vo frakciách, a teda ich možnosť čokoľvek ovplyvniť v prospech Slovenska bude nulová," skonštatovala na sociálnej sieti.
Bývalý predseda SaS Richard Sulík napísal na sociálnej sieti, že výsledok volieb do EP berie ako líder kandidátky na seba, „keďže sa nám napriek plnej podpore strany nepodarilo získať mandát“. Ako ďalej uviedol, od získania mandátu SaS delila ani nie desatina percenta hlasov. „Osobne ma mrzí, že nám chýbalo len pár hlasov,“ priznal. Hnutie Slovensko Igora Matoviča v čase zverejnenia prvých výsledkov zverejnilo na sociálnej sieti len krátky status. „Ďakujeme vám za každý hlas,“ napísalo.
Výsledok SaS číta Lenč tak, že časť jej voličov sa nestotožňuje so Sulíkovým euroskeptizmom a svoj hlas dali radšej progresívcom. Matovičovcom sa podľa politológa zase nepodarilo do EP prebojovať preto, lebo „už nikoho neoslovujú“ a zvyšok jeho voličov nerozumie európskym politikám. Pre Demokratov bola podľa neho zase na škodu práve vyššia volebná účasť, pretože nemali odkiaľ zobrať voličov.
Štefančík si myslí, že pre SaS sú tieto voľby skutočne neúspechom, keďže strana mala doteraz pomerne aktívnych europoslancov a v kampani neurobili nejakú závažnú chybu, „ale PS zrejme vysalo ich voličov. PS dobre kúpilo jednotku na kandidátke. Bývalý premiér Ódor vniesol do politiky svieži, ale zároveň svojský druh prístupu, a to oslovilo možno aj tých, ktorí PS v parlamentných voľbách nevolili,“ dodal.
SNS na výsledky volieb zatiaľ nereagovala. Politológ Lenč vidí za jej neúspechom viacero faktorov. Jedným z nich je, že jej elektorát mohli vykradnúť iné strany, no aj to, že viacerí kandidáti sa netajili tým, že by do EP vôbec nenastúpili. Úlohu podľa neho zohralo aj to, že voliči SNS nemajú pevnú väzbu so stranou. „Ak SNS neprejde zmenou – personálnou a ideovou – tak sa opäť stane mimoparlamentnou stranou,“ dodal.
Za neúspechom SNS vidí Štefančík „personálne vytunelovanie strany. Dnes nemá osobnosti, preto je odkázaná na externistov. Títo sú však nositeľmi iných verejných funkcií. Andrej Danko to skúsil znovu, ale volič SNS túto hru odmietol. Až taký na hlavu padnutý predsa nie je,“ zhodnotil. Dankovi však podľa neho mohol uškodiť aj koaličný partner zo Smeru Robert Kaliňák vyjadrením, že šéf SNS by bol dobrým kandidátom na poste predsedu parlamentu. „Tu si volič mohol položiť otázku, čo za hry to so mnou ten Danko hrá, ak na jednej strane kandiduje do europarlamentu, ale na strane druhej o ňom niekto hovorí ako o šéfovi NR SR? V každom prípade ale platí, že SNS je porazenou stranou európskych volieb,“ dodal.