Víťazom volieb do Európskeho parlamentu sa stalo hnutie Progresívne Slovensko (PS), za ním druhý skončil Smer. Vás tento výsledok prekvapil?
Neprekvapilo ma víťazstvo PS, pretože keď sa pozrieme na tie prieskumy verejnej mienky, ktoré merali nálady verejnosti dlhodobo, tak PS bolo väčšinou prvé. Až ten posledný prieskum favorizoval skôr Smer, ale vzhľadom na to, že voliči Smeru ostali doma, respektíve mnohí z nich ostali doma, tak to skončilo ako to skončilo. Ak ma niečo prekvapilo, tak to bola skôr pozícia Hlasu, pretože Hlas bol meraný tak, že by mohol získať dva mandáty v Európskom parlamente. Treba povedať, že to skončilo úplne zrejme nie tak ako si oni v Hlase predstavovali.
Prečo sa v Hlase nezviezli na Pellegriniho víťaznej vlne?
Pravdepodobne preto, že voliči si už povedali, veď Peter Pellegrini bol zvolený za hlavu štátu a tie ostatné voľby sú prakticky už len takým nejakým dodatkom. Treba povedať, že na rozdiel od iných politických strán Hlas ani nepredstavil nejakých silných kandidátov. Skôr by som povedal, že to bola nejaká až tretia liga, pretože ísť napríklad s pánom Becíkom ako hlavným kandidátom do eurovolieb, s človekom, ktorý v určitom momente spochybňoval protipandemické opatrenia, a tváriť sa, že sme nejakou sociálnou demokratickou stranou, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, tak to asi nebolo dobré riešenie.
Keď sa pozrieme na ďalšie strany, ktoré sa dostali do Európskeho parlamentu, tretia skončila Republika s vyše 12-percentným podielom hlasov. Čo znamená umiestnenie Republiky v rámci európskeho kontextu?
Ak sa pozrieme na výsledky v iných krajinách – ešte nie sú známe úplne vo všetkých – treba povedať, že krajná pravica vyhrala napríklad v Rakúsku. V Nemecku získala druhú pozíciu, čo je na Spolkovú republiku Nemecko skutočne ojedinelou udalosťou, pretože Nemci dlhé roky bojovali proti krajnej pravici. Vzhľadom na to, že sú na druhom mieste, je to určite dôležitý moment. Keď sa napríklad pozrieme na Francúzsko, tak ak sa nemýlim, tam zase vyhrala pani Le Penová, ktorá sa tiež považuje vlastne za krajne pravicovú politickú stranu. Treba povedať, že úspech Republiky musíme evidovať, ale našťastie ešte nie je taký dominantný, ako má napríklad v Rakúsku alebo vo Francúzsku.
KDH v porovnaní s minulým volebným obdobím získalo iba jeden mandát. Čo to hovorí o tej strane?
Strana KDH môže byť spokojná, že sa dostala do parlamentu, ale videli sme, že stratila jeden mandát. Kresťanská demokracia v tomto prípade utŕži, pretože nedokázala obhájiť svoju pozíciu. Naopak, voliči sa rozhodli skôr práve pre viac liberálne orientované hnutie alebo stranu Progresívne Slovensko. V tomto prípade kresťanskí demokrati určite nemôžu byť spokojní. Na druhej strane, oni sa len nedávno po dvoch volebných obdobiach dostali do národného parlamentu, zrejme aj to jedno miesto v europarlamente budú akceptovať a tváriť sa, že prakticky dosiahli nejaký konkrétny úspech.
Keď sa bližšie pozrieme na skladbu 15 nových europoslancov, akého kandidáta si vybral slovenský volič?
Nie je tých strán až toľko veľa. Treba povedať, že na jednej strane sú to viac liberálne strany ako Progresívne Slovensko (alebo liberálno-ľavicové, ak by sme chceli), potom je tam strana Smer, ktorú už by sme však ťažko mohli nazvať ako sociálna demokracia. Sám Robert Fico alebo predstavitelia Smeru hovoria o sebe, že sú slovenskí sociálni demokrati. Akonáhle dáte pred výraz sociálna demokracia výraz slovenský, tak spochybníte prakticky hlavnú myšlienku sociálnej demokracie. Strana Hlas sa tiež hlási k modernej sociálnej demokracii, napriek tomu, že má momentálne pozastavené členstvo v európskych štruktúrach. Ostáva nám už len Republika a KDH. O Republike sme hovorili, že sú to krajne pravicoví politici, zrejme budú veľmi kritickí voči Európskej únii. KDH „si ide“ svoju vlastnú politiku, ale myslím si, že pani Lexmann je známou europolitičkou a bola jedna z najaktívnejších slovenských europoslancov. Myslím si, že kresťanskí demokrati, respektíve voliči kresťanskej demokracie, si vybrali dobre.
Smeru a Hlasu pozastavili v rámci európskych frakcií členstvo. Očakávate, že po tom volebnom druhom mieste, ktoré dosiahol Smer, sa im členstvo v plnej miere obnoví?
Nemožno to vylúčiť. Na jednej strane si budú vedomí toho, že aj tieto dve politické strany aj naďalej spolupracujú so Slovenskou národnou stranou. To či ich prijmú medzi seba bude závisieť aj od toho, ako dopadnú voľby v iných členských štátoch. Pokiaľ sociálni demokrati uspejú, aj keď sme už videli vo Francúzsku, Rakúsku a Nemecku, že sociálni demokrati neboli dominantné subjekty, tak si viem predstaviť, že by ich prehliadali, respektíve, že by ich kritizovali aj naďalej. Pokiaľ počet europoslancov v sociálnodemokratickej frakcii bude nízky, tak si viem predstaviť, že budú hľadať spôsob, ako ich prijať medzi seba znovu.
Poďme sa pozrieť pod tú päťpercentnú hranicu, kde sa umiestnila aj strana SaS, hnutie Slovensko, Maďarská Aliancia, Demokrati a Slovenská národná strana. SNS stavila pritom na silné mená na kandidátke. Prečo neuspela?
Dôvodov môže byť viac. Napríklad aj tá aféra Andreja Danka s jeho nehodou, respektíve problémom, ktorý nasledoval po nehode a papalášske správanie práve po nehode. To mohol byť moment, kedy si voliči SNS povedali, že budú radšej voliť niekoho iného a nie nejakého papaláša. Na druhej strane to môže byť úplne nejasná komunikácia predstaviteľov SNS, pretože na jednej strane sa nechajú umiestniť na kandidátku v európskych voľbách, na strane druhej nevyvíjajú extrémne aktivity na to, aby boli zvolení, pretože sú si vedomí toho, že aj tak zvolení nebudú. Respektíve, aj keď budú, uvoľnia svoju pozíciu niekomu inému. Sám Andrej Danko sa nevedel úplne jasne vyjadriť, že či tento mandát, ak by bol náhodou zvolený, prijme alebo neprijme. Dokonca dva až tri dni pred samotným hlasovaním prišiel Robert Kaliňák s informáciou, že strana Smer by bola celkom spokojná, keby bol Andrej Danko predseda národného parlamentu. Ako má potom prísť na to ten volič SNS, keď jeden deň človek kandiduje do Európskeho parlamentu a na druhý deň sa o ňom hovorí ako o horúcom kandidátom na pozíciu šéfa národného parlamentu. Toto celé mohlo zneistiť voličov SNS. Buď k voľbám nešli, poprípade volili niekoho iného, či už stranu Republika alebo stranu Smer.
Znížia sa po výsledku v eurovoľbách vyjednávacie možnosti Andreja Danka v rámci koalície?
Andrej Danko má ten istý počet poslancov k dispozícii v národnej rade. Poslanecký klub v národnom parlamente sa nezmenšil. To znamená, že pozícia Andreja Danka môže byť rovnaká. Na druhej strane si neviem predstaviť, aby človek, ktorého voliči úplne odignorujú, ktorého nechcú, tak takýto predseda politickej strany by bol na čele národného parlamentu, respektíve by zastával druhú najvyššiu ústavnú funkciu. To je ako keby vám niekto povedal, že vás absolútne nechce, ale by ste sa aj napriek tomu tlačili do nejakej funkcie. Myslím si, že to by nebolo úplne správne.
Svoj mandát v Európskom parlamente sa chystá uplatniť si aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha. Kto ho podľa vás nahradí na stoličke podpredsedu parlamentu?
Je to veľmi ťažké odhadnúť. Aj minister zahraničných vecí Blanár dnes (pozn. red. v nedeľu) povedal, že majú viacero schopných kandidátov. Niečo podobné povedal aj pán Gašpar, respektíve majú viacero schopných členov. Nedokážem úplne odhadnúť, kto konkrétne by to mohol byť.
Vrátim sa k SaS, ktorá teraz skončila s výsledkom nižším ako päť percent. Vysalo ju Progresívne Slovensko?
Určite áno, treba povedať, že PS zvíťazilo, ale je to také zvláštne víťazstvo, pretože keby náhodou hľadalo nejakého partnera do spolupráce, tak by ho hľadalo veľmi ťažko. Sami seba definujú ako stredových ľavicových liberálov. Na druhej strane, ak by nachádzali nejakého partnera, tak by zrejme našli partnera len v Kresťanskodemokratickom hnutí. Stále by to bolo menej počtom europoslancov ako získala druhá strana Hlas, Smer a Republika. V tomto prípade PS hrozí to, čo svojho času napríklad HZDS, ale aj Smeru, že síce budú dominantnou politickou stranou, ale nebudú mať s kým zostaviť vládu. Tie menšie strany na druhom brehu, súčet poslancov týchto politických strán, bude vyšší ako volebný zisk PS. Progresívne Slovensko sa na jednej strane môže tešiť z výsledku úplne oprávnene, ale ak chcú ponúknuť nejakú alternatívu voči súčasnej vládnej koalícii, tak by sa mali zamyslieť aj nad tým, či vysávanie voličov z iných politických strán je tá správna cesta.
Druhú volebnú prehru utrpela strana Demokrati. Nepodarilo sa jej uspieť ani na jeseň, ani teraz v júni. Čo robí táto strana zle?
Nad Demokratmi visí minulosť, ktorá je spojená s Igorom Matovičom aj napriek tomu, že sa pán Naď snaží. Veľa voličov ich pravdepodobne spája práve s neúspechom počas vlád Igora Matoviča. Aj pán Heger kandidoval na poslednom mieste kandidátky, on je asi najviac spojený s Matovičom. Veľa ľudí si pamätalo aj to, ktorí ministri ho podporovali najviac. Pán Naď, a v konečnom dôsledku aj pán Heger, boli práve tí, ktorí pri ňom stáli. Tak ako voliči vystavili účet Igorovi Matovičovi, tak takýmto spôsobom sa vyjadrili aj k strane Demokrati. Na druhej strane, nič nie je stratené, pretože v parlamentných voľbách, keď to zoberieme na percentuálne body, bol ich zisk oveľa nižší ako v eurovoľbách. Určite to nemožno porovnávať úplne dokonale, predsa len európske voľby sú iné. Je tam nižšia volebná účasť, aj voliči sa úplne inak rozhodujú. Do budúcna majú určitú šancu, pokiaľ ostanú na očiach verejnosti, pretože tie národné voľby sú skutočne ďaleko.
Volebná účasť bola tentoraz podstatne vyššia, čo mobilizovalo slovenského voliča?
Myslím si, že politické strany dávali väčší dôraz na tieto voľby. Videli sme, ako sa zostavovali kandidátky. Napríklad víťazná strana stavila na bývalého predsedu vlády, ktorý bol pomerne obľúbený u pravicového voliča, ďalej, že napríklad strana Smer nominovala svojho podpredsedu, ktorý je zase mimoriadne zdatný čo sa týka komunikácie na sociálnych sieťach. Republika dala skutočne to najsilnejšie jadro, ktoré má, či už predsedu Uhríka alebo veľmi známeho člena tejto strany Milana Mazureka. Čo sa týka KDH, voliči veľmi nevolia podľa osôb, takže tam to nebolo také dôležité. U strany Hlas sme videli, že to bol moment, ktorý podľa mňa zanedbali, lebo dali pomerne neznáme tváre na kandidátku.
Vedeli by ste vybrať nejaký prekvapivý moment z celej kampane alebo z výsledku volieb?
Prekvapivý? Na jednej strane sa mi žiada povedať, že to je práve neúspech strany Hlas. U Hlasu sa predpokladalo, že dosiahne vyšší percentuálny zisk, ale keď sa na to skutočne pozrieme, ako keby vynechali tieto voľby do Európskeho parlamentu. Keď sa pozrieme na to, čo robili pred voľbami niekoľko dní, že od modernej sociálnej demokracii skĺzli do jazyka a formy komunikácie, za ktorú by sa vôbec nemusel hanbiť ani Milan Uhrík (možno ani sám Kotleba by neprišiel s takými volebnými plagátmi). Ak by som hovoril o nejakom prekvapení, tak by to bol výsledok Hlasu.
V istom momente kampane si strany navzájom vyčítali, že zneužívajú atentát na Roberta Fica. Zneužívali ho?
Povedal by som, že využívali, bol to silný moment. Určite sa o tom bude hovoriť ešte dlhé roky. Povedal by som, že si to budú pamätať aj žiaci, ktorí sa budú učiť dejepis o 30–40 rokov, že niečo také sa pred voľbami do Európskeho parlamentu na Slovensku dialo. Je úplne pochopiteľné, že sú ľudia na Slovensku šokovaní, že sú šokovaní aj politici, nemohli sa tomu vyhnúť. Boli politické strany, ktoré priamo na to odkazovali, čo je úplne pochopiteľné. Nepovedal by som teda, že to zneužívali. Skôr by som povedal, že to využili vo svoj prospech, pretože atentát na premiéra vyvolalo silnú emóciu a my dobre vieme, že súčasné volebné kampane sú často práve o emóciách.