Centrom pozornosti štátu pri trestných činoch má byť obeť, nie páchateľ, tak ako tomu bolo doteraz. Aj takto zjednodušene sa dá opísať deklarovaný zámer aktuálnej vládnej garnitúry rozbehnúť takzvanú restoratívnu justíciu v praxi.
„Keď vám naštvaný sused podpáli auto, tak vy nepotrebujete, aby išiel do väzenia, ale nové auto. Je to síce zjednodušený príklad, ale o tomto by mala restoratívna justícia byť,“ vysvetľuje Michal Sedliak, štátny tajomník ministerstva spravodlivosti, ktorý je vo funkcii od konca marca tohto roka a vstupoval do nej ako odborník s 20 ročnou praxou vo väzenstve. Michal Sedliak sa podieľal aj na široko kritizovanej novele trestného zákona.
Restoratívna justícia však nemá byť primárne o odľahčení väzníc či odškodnení obete, priznáva generálny riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície rezortu spravodlivosti Daniel Petričko. „Restoratívna justícia je aj o stretnutí páchateľ a a obete, keď sa tá obeť dostane odpoveď na otázku ‚Prečo ste mňa napadli? Prečo som sa ja stal/a obeťou trestného činu?‘. Ak tá obeť dostane relevantnú odpoveď, tak to bremeno, ktoré v sebe nesie dokáže pustiť a lepšie fungovať, lepšie žiť,“ tvrdí Petričko.
O restoratívnej justícii sa v odborných kruhoch hovorí už roky, reálne sme však k jej uplatňovaniu stále poriadne nepristúpili. Bráni tomu aj nedostatok probačných úradníkov, kvôli čomu sudcovia alternatívne tresty neukladajú, v takej miere ako by chceli a mohli. Vedenie ministerstva chce preto počet probačných úradníkov, ktorí majú dohliadať na výkon alternatívnych trestov, navýšiť.
„Hľadáme priestor ešte v rámci vlastných zdrojov, aby sme vedeli ešte tento rok posilniť tie najakútnejšie súdy, kde probační a mediační úradníci chýbajú najviac. Ale bude to trvať, naozaj to ide na etapy a bude to trvať. Možno za tri, štyri roky sa nám podarí personálne zastabilizovať probačnú a mediačnú službu tak, ako ju tento štát potrebuje,“ hovorí štátny tajomník Sedliak.
Dôraz novej vládnej garnitúry na restoratívnu justíciu, ktorým argumentovali aj zmeny v trestnom zákone, bol kritizovaný opozíciou aj odbornou verejnosťou, že ide iba o to, aby sa bohatí a vplyvní ľudia dokázali v prípade pristihnutia pri korupcii či majetkových podvodoch vyhnúť väzeniu. Ak štát nie je na výraznejšie využívanie restoratívnej justície pripravený, neskončí to naozaj iba pritom, že sa bude týkať iba tých, čo si to budú môcť dovoliť, alebo kto bude mať ochranu mocných?
„Nie vždy musíme mať krvavé oči. Nie vždy páchateľ akéhokoľvek trestného činu musí byť potrestaný odňatím slobody. Tvrdé sankcionovanie nemusí byť na konci dňa prospešné. Avšak vždy je to na sudcoch. Každý sudca je samostatný a autonómny. Dokáže vyhodnotiť, či je v danom konkrétnom prípade trest mieny, alebo prísny,“ reaguje Petričko.
„Dnes máme desaťtisíc odsúdených a spoločnosť sa zaoberá nejakými dvadsiatimi prípadmi medializovaných káuz, ale my to nerobíme kvôli medializovaným kauzám, ale kvôli 9 980 iným prípadom, čo sú bežní občania,“ dodáva štátny tajomník Sedliak
Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda.