Nové trendy v EÚ? Krajná pravica silnie, darí sa aj Republike. Štandardné strany upadajú, zo Smeru je vlastenecká ľavica

Aj keď sa na Slovensku riešia dva silné tábory, eurovoľby potvrdili posilnenie krajnej pravice a euroskepticizmu. Hnutie Republika je jednou zo strán, ktorá sa radí svojím programom k stranám krajnej pravice. Zatiaľ je otázne, s akou frakciou sa dohodnú. Vylúčený nie je ani vznik novej. Odborníci považujú vzostup extrému za problém, ktorému bude Európska únia (EÚ) v najbližších rokoch čeliť. Okrem toho Smer vytiahol kartu vlasteneckej ľavice a do popredia sa dostáva aj suverénny či národný socializmus. Podľa politológa už máme so spojením národného a sociálneho ako spoločnosť skúsenosť. A nedopadlo to dobre.

13.06.2024 06:00
republika, uhrík, mazurek, Foto: ,
Na snímke predseda hnutia Republika Milan Uhrík (uprostred) s ďalšími predstaviteľmi hnutia počas volebnej noci v Nitre v sobotu 30. septembra 2023.
debata (153)

Eurovoľby priniesli niekoľko prekvapení. Jedným z nich je aj výsledok hnutia Republika, ktoré bude mať po zisku viac ako dvanástich percent dvoch zástupcov. V eurovoľbách totiž dokázala zmobilizovať nielen svojich voličov, ale aj voličov SNS a Smeru.

Smer poďakoval voličom. Blaha skončí ako poslanec i podpredseda parlamentu. Kaliňák zostane šéfom Ficových poradcov
Video
Zdroj: TASR

Tretia skúška

Hnutie Republika vzniklo po odchode časti poslancov nespokojných so zmenami straníckych stanov Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) a posilnení moci pre jej predsedu Mariana Kotlebu. Na čele skupiny bol Milan Uhrík, ktorý v roku 2021 prevzal stranu Petra Marčeka Hlas ľudu a premenoval ju na Republiku. Odchod skupinky znamenal preferenčný pád ĽS NS a po odsúdení Kotlebu v kauze šeky aj rozpad klubu ĽS NS v Národnej rade SR (NR SR).

SR EÚ EP voľbyEP24 výsledky PS BAX Čítajte viac Kde chcú pôsobiť slovenskí europoslanci? Smer má podmienky, PS silnú pozíciu, Republika pripúšťa vznik novej frakcie

Preferencie Republiky sa pohybovali okolo ôsmich percent a prvou veľkou skúškou boli spojené voľby v októbri 2022. Uhríkovi však nepomohlo ani spojenie so Smerom. Za neúspechom krajnej pravice sa skrývala neschopnosť strán osloviť voliča na nižších úrovniach. Niektoré z nich však vďaka spojeniu s SNS dnes majú zastúpenie v parlamente. Ide o Národnú koalíciu/Nezá­vislých kandidátov, ktorej predsedom je Rudolf Huliak, a Život – NS, na ktorej čele je minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Republika sa nakoniec napriek pozitívnym prognózam v prieskumoch nedostala ani do parlamentu. V prezidentských voľbách vlastného kandidáta nepostavili, na miesto toho sa sústredili na eurovoľby. Uhríkovci boli mimoriadne aktívni na sociálnych sieťach. „Úspešnosť tejto komunikácie a využívanie radikálnych antieurópskych naratívov tento raz boli na zisk hlasov zjavne efektívnymi nástrojmi,“ uviedol sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.

Politológ Štefančík o výsledkoch eurovolieb: Prekvapila ma pozícia Hlasu, za neúspechom SNS môžu byť udalosti po Dankovej nehode
Video
Zdroj: TV Pravda

Republika v eurovoľbách v podstate absorbovala bývalých voličov ĽS NS, ktorú pred piatimi rokmi volilo 12,07 percenta. „V týchto voľbách získala 12,53 percenta a oslovila viac než 180-tisíc voličov. Medzi nimi isto nájdeme niekoľko bývalých voličov SNS, prípadne iných antisystémových a euroskeptických strán,“ zhodnotil politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.

Podľa analytika spoločnosti NMS Market Research Slovakia Mikuláša Hanesa sa potvrdil trend, že voliči Republiky volia výrazne viac na základe osobností než programu. „Dokazuje to aj najvyšší podiel krúžkovania spomedzi všetkých relevantných strán u voličov Republiky. Zároveň sa ukazuje, že Milan Uhrík dokáže byť autentickým reprezentantom týchto názorov, nakoľko získal krúžok až od 72 percent voličov Republiky,“ zhodnotil.

Republika prebrala bašty vládnych strán, Harabina i ĽS NS

Republika podľa analytika preberá bašty Štefana Harabina či ĽS NS, no na taký úspech potrebovala celorepublikový záber, čo sa jej okrem južného Slovenska podarilo. „Pomerne slušne bodovala aj vo veľkých mestách, jej baštou sa stávajú menšie mestá okolo 20 – 30-tisíc obyvateľov,“ uviedol Hanes. Silnejší mandát získala Republika aj na Orave (okres Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča či Tvrdošín), kde zvykne voličsky prevládať KDH.

Republike sa však v eurovoľbách podarilo oslovovať voličov predovšetkým v baštách súčasných vládnych strán, s ktorými zdieľa elektorát, primárne ide o Smer, ale aj SNS, čo bolo pre ich úspech dôležité. „Smer na jednej strane pravdepodobne zobral voličov Hlasu a SNS, na druhej strane ich ale stratil v prospech Republiky,“ zhodnotil šéf Focusu a sociológ Martin Slosiarik.

Keďže Republika zdieľa elektorát so Smerom aj so SNS, prelievanie voličov sa môže v závislosti od druhu volieb meniť, v eurovoľbách zafungovala aj nižšia účasť, kritika EÚ a mobilizácia na sociálnych sieťach. Okrem toho má Uhríkovo hnutie podľa politológa z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka disciplinovaného voliča a dokázala osloviť aj nových voličov. „Republika sa dlhodobo presadzuje s kritikou EÚ a v porovnaní so Smerom a SNS je pri svojej kritike EÚ uveriteľnejšia,“ uviedol.

von der Leyen Čítajte viac Liberáli strácajú a krajná pravica sa derie do vlád. Expert na EÚ vysvetľuje, čo to znamená

Predseda Smeru Robert Fico si s lídrom Republiky Milanom Uhríkom podal ruky ešte pred spojenými voľbami v lete 2022. „Pán predseda, ďakujem,“ povedal Fico. Uhríkovi ďakoval za 50-tisíc zozbieraných hlasov, ktorými prispel k petícii za referendum o predčasných voľbách v čase vtedy silnejúcej vládnej krízy. Nasledovali spojené voľby, ktoré mali prvýkrát ukázať, či budú voliči akceptovať spoluprácu Smeru s niektorou z krajne pravicových strán. Jazyk Smeru sa v čase, keď bola súčasná najsilnejšia koaličná strana v opozícii, značne radikalizoval.

Práve radikálna rétorika stála za víťazstvom Smeru v predčasných voľbách. Smer „vysal“ Republiku a elektoráty týchto dvoch strán sa začali prepájať. Po čase v opozícii, pandémii covidu, nepopulárnej vláde Igora Matoviča, po začiatku vojny na Ukrajine, predčasných voľbách a následne atentáte na Fica postupne začali silnieť myšlienky národného a suverénneho Slovenska. O spojenectve Smeru a Republiky sa hovorilo aj pred predčasnými voľbami, kedy prieskumy predikovali uhríkovcom pomerne silný mandát. Väčšina strán vtedy zo spolupráce Republiku vylúčila, Smer tak nespravil. Hlas vtedy reagoval, že ak by bola možná trojkoalícia len so Smerom a Republikou, určite do nej nevstúpi.

Národno-konzervatívne strany vyhrali, hovorí Smer

Po eurovoľbách, ktoré vyhralo Progresívne Slovensko (PS), Smer interpretoval výsledky po svojom. Poslanec Tibor Gašpar (Smer) v nedeľu pri komentovaní výsledkov volieb zaradil Republiku do rovnakého bloku so Smerom. „Národno-konzervatívne sily na Slovensku zvíťazili,“ hovoril. Novozvolený europoslanec Ľuboš Blaha reagoval vlastnými počtami a označením výhry PS za „kozmetickú chybičku krásy“. „Keď si pozriete celkový počet poslancov za Slovensko, tak je ich progresivistický pohľad v ťažkej menšine,“ uviedol s tým, že aj pri väčšine kľúčových tém, ako je otázka mieru, migračná politika či Green Deal, tak sú s Hlasom „a ďalšími“ v prevahe. „Z hľadiska zrušenia práva veta je to šesť poslancov oproti deviatim, ktorí sú proti,“ hovoril.

V podobnom duchu sa pred eurovoľbami vyjadroval aj Milan Mazurek. „Nie je to žiaden zápas o skladanie vlády. Nie je to ani o tom, kto bude prvý, či druhý. Záleží len na tom, aby sme do Bruselu poslali čo najviac hrdých vlastencov, ktorí sa postavia za program suverénneho a bezpečného Slovenska,“ hovoril ho videu. Európski socialisti vylúčili Smer zo strany a po eurovoľbách tak čelia otázke, v akej frakcii skončia. Pre Smer je stále prirodzeným partnerom frakcia Socialistov a Demokratov. Predložiť však chcú svoje podmienky, nie je tak vylúčené, že môžu skončiť ako nezaradení.

Republika zas rokuje s krajne pravicovou Identitou a demokraciou (ID), ku ktorej sa pripojila aj SNS, ale aj s ďalšími novými vlasteneckými stranami v EP. Hnutie pre Pravdu uviedlo, že nie je vylúčený ani vznik novej frakcie, na ktorú je potrebných minimálne 23 členov zo siedmich krajín. „Nepredpokladáme, že Smer bude v niektorej z vlasteneckých frakcií. Viackrát deklarovali túžbu vrátiť sa do frakcie socialistov,“ reagovalo hnutie na otázku, či si vedia predstaviť byť so Smerom v jednej frakcii.

Šimečka: Voľby jasne vyhralo proeurópske hnutie
Video
Zdroj: ta3

Beňová odmieta akékoľvek spájanie s Republikou. „Vyslovene som povedala, že za nášho najbližšieho partnera považujem v EP kolegu Branislava Ondruša z Hlasu. Nikto z nás nepovedal, že za partnera považuje niekoho iného,“ napísala na sociálnej sieti s tým, že odmieta podsúvanie spolupráce s Republikou, ktorá viedla antikampaň v eurovoľbách práve proti Beňovej. Ak sa podľa Štefančíka v Republike budú tváriť, že sú jasným spojencom Smeru v EP, volič nebude vidieť medzi týmito stranami rozdiel. „A rozhodne sa pre Smer. V Republike pochopili, že je pre nich lepšie sa voči Smeru vymedzovať, aby po voľbách mohli spolupracovať,“ hovorí.

Krajná pravica silnie, Smer sa radikalizuje

Vzostup krajnej pravice v západnej Európe považuje za problém aj Erik Jones, riaditeľ Centra Roberta Schumana. Hlavným posolstvom eurovolieb podľa neho je, že liberáli strácajú a Európska ľudová strana (EPP) sa mierne posunula doprava. Vyšší dopyt po takýchto stranách je podľa politológa Lenča v prvom rade preto, že práve ponuka zo strany štandardných proeurópskych strán ich neoslovuje. „Nemajú dôveru v európsky projekt, odmietajú súčasné európske politiky, veria v konšpirácie, majú rôzne obavy o vlastnú budúcnosť (vojna na Ukrajine a pod.) a k tomu všetkému veria, že liek na tieto ich „úzkosti“ majú političky a politici krajnej pravice,“ uviedol.

Politológ Štefančík dodáva, že v krajinách západnej Európy rastie sociálna nespokojnosť. „Ľudia nie sú spokojní so svojou ekonomickou situáciou a keďže krajne pravicové strany spravidla ponúkajú jednoduché riešenia na zložité problémy, komunikujú veľmi jednoducho, nachádzajú vinníkov problémov, ktoré ľudí trápia, je pochopiteľné, že volič podľahne ich vábeniu,“ uviedol. Pri pohľade na Rakúsko, Nemecko, Francúzsko či Holandsko si na Slovensku môžeme podľa politológa gratulovať. „Hoci hlasy pre krajnú pravicu, či preferenčné hlasy pre extrémistu Blahu zo Smeru sú pre slovenskú demokraciu určite varovaním,“ myslí si Štefančík. Mnohé z tradičných strán okrem toho naskakujú na vlnu radikálnejšieho jazyka. Na Slovensku ide okrem SNS aj o stranu Smer.

Blaha označil Smer a Hlas za sociálnodemokra­tické strany a Republiku za predstaviteľov eurokritického a národného pohľadu. Teda pohľadu, ktorý má na EÚ a postavenie Slovenska aj Smer. „Máme tu iné strany, ktoré majú porovnateľný program s našou stranou,“ uviedol. „Či sa na to pozrieme zľava, alebo sprava, väčšina je na strane tých, ktorí chceli mier, viac národnej suverenity, ktorí chceli viac tých vecí, ktoré máme v programe aj my ako Smer,“ hovoril.

Pellegrini: EÚ musí prijať rozhodnutia o svojom budúcom fungovaní
Video
Zdroj: TASR

K štýlu politiky, ktorý je charakteristický pre populistické či krajne pravicové strany, sa posúva aj Smer. „Keď vidíme, že v mnohých ďalších krajinách zvíťazili eurokritické strany, strany ktoré sú ďaleko viac orientované na to, čo my nazývame „Európou národov“,“ hovoril Blaha. „Strany, ktoré sú kritické k eurofederalizmu získali veľkú silu a preto Smer považuje tieto voľby za významný posun vpred k obhajobe mieru a národnej suverenity,“ pokračoval.

Neskôr otituloval Smer ako „vlasteneckú ľavicu“ so slovami, že sociálna demokracia v mnohých krajinách upadá. O vlasteneckej ľavici hovoril mladým v rámci eurokampane v Starej Ľubovni. „Sám proti systému nič nezmôžeš a preto ťa systém potrebuje ako poslušného egoistu a konzumenta. Všetky kolektívne identity potrebujú liberáli zničiť, vrátane komunity či národa. My sa proti tomuto staviame s koncepciou slovenskej ľavice. Vlasteneckej ľavice. Tá je v priamom protiklade k liberálnemu individualizmu,“ napísal k videu na sociálnej sieti.

Na tlačovej konferencii po eurovoľbách rovnako nesúhlasil s označením krajnej pravice za nacionalistov, lebo to má „taký negatívny nános“. „My skôr hovoríme o vlasteneckých silách alebo silách, ktoré sú eurokritické. V EÚ to znamená, že v prípade práva veta, budú tieto strany hlasovať proti zrušeniu práva veta, na tom nie je nič v protiklade k slovenským záujmom,“ vysvetľoval Blaha.

Foto: Facebook (Robert Fico)
Robert Fico / Milan Uhrík /

Tieto strany podľa neho väčšinovo podporujú mierové riešenia a nešíria rusofóbiu, ktorá podľa neho eskaluje konflikt na Ukrajine a nevedie k ničomu inému „ako k riziku tretej svetovej vojny“. „Môžeme mať dramaticky iný názor ako tieto strany, ale v kľúčových veciach v európskej agende sa vieme zhodnúť. Asi by som to nezhadzoval spôsobom, že ich budem vykresľovať ako zúrivých nacionalistov, skôr cítim, že tam je ďaleko viac väčšia triezvosť,“ hovoril na tlačovke Blaha.

Od reality sa podľa neho odtrhol hlavný centristický alebo progresivisticko-liberálny prúd a obáva, že Slovensko by kvôli stranám tohto prúdu skončilo „rozomleté v superštáte, ktorý by nám hovoril, čo máme robiť“. Blaha však vylúčil, že by v Smere uvažovali o spolupráci s Marine Le Penovou či Giorgiou Melioniovou, no Francúzsko je podľa neho dobrým príkladom, že krajnú pravicu volí práve elektorát sociálnej demokracie alebo ľavice ako takej. „Koho to je chyba? Práve ľavice, ktorá prestala riešiť chlebové témy, a začala riešiť transsexuaálne záchody,“ uviedol s tým, že sociálna demokracia sa musí prebudiť.

European Election Hungary Čítajte viac Orbanistan, či Magyarsko? Tak môže znieť otázka v ďalších voľbách

Kým bude riešiť „abstraktné džender teórie či multikulturalizmy“, tak bude podľa neho krajná pravica rásť. „Po voľbách akosi zapadlo vyjadrenie Smeru, že pozitívne hodnotia výsledok národných a konzervatívnych síl,“ uviedol Štefančík. „Nemožno však vylúčiť domnienku, že už ani Smer sám seba nepovažuje za sociálno-demokratickú stranu, že v Smere postupne upúšťajú od svojich pôvodných myšlienok a postupne sa prihlasujú k myšlienkam krajnej pravice, a síce kritike Bruselu, migračnej politiky, zelenej dohody a do toho prázdne heslá o sociálnej pomoci,“ povedal.

Voľby do europarlamentu podľa politológa Lenča naznačili, že rast krajnej (antieurópskej) pravice, vrátane tej, ktorá sa niekde tvári, že je národnou sociálnou demokraciou, je zjavný. „Ak sa potvrdí aj v parlamentných voľbách v jednotlivých štátoch a vytvorí vlády, ktoré budú euroskeptické (zatiaľ sú také v Maďarsku a na Slovensku), tak budeme mať v EÚ problém. Prvým testom budú predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku,“ uviedol politológ. „Myšlienkam spájania národného a sociálneho sa v Nemecku v 30. rokoch hovorilo národný socializmus. A v kombinácii so šírením strachu z určitých skupín to nedopadlo veru dobre,“ skonštatoval Štefančík. Ide o Nemeckú robotnícku stranu, ktorá vznikla v roku 1919. Zakladateľom bol neúspešný básnik a vlastenecký agitátor Anton Drexler. O necelý rok ju premenovali na Národnosocialis­tickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP), ktorú prevzal Adolf Hitler.

Sme svedkami nového trendu?

Krajnej pravici, populistom a euroskeptikom sa však v eurovoľbách darilo naprieč krajinami, nielen na Slovensku. Celkovo si frakcie ID a Európski konzervatívci a reformisti polepšili o 13 kresiel. V krajinách, ako napríklad v Grécku, za ktoré doteraz v Bruseli krajná pravica nesedela, získala aspoň jedno kreslo. Úspech mala aj v Poľsku, Španielsku či Taliansku – Bratia Talianska, ktorých, šéfkou je Giorgia Meloniová, získali takmer 29 percent, čo je viac ako v parlamentných voľbách v roku 2022, po ktorých sa Meloniová stala prvou premiérkou.

Polepšila si aj v najľudnatejších krajinách únie ako je Nemecko, kde Alternatíva pre Nemecko (AfD) síce voľby nevyhrala, no získala vyššiu podporu. Nezaostávalo ani Rakúsko, kde zvíťazila krajne pravicová Strana slobodných Rakúska (FPÖ). V Maďarsku zvíťazila strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorá však nedosiahla taký dobrý výsledok ako pred piatimi rokmi. Najväčším prekvapením bolo Francúzsko najmä kvôli reakcii prezidenta Emmanuela Macrona. Po víťazstve strany Le Penovej, ktorá získala dvakrát toľko hlasov ako Macronove hnutie, prezident rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby.

Biden France Čítajte viac Záhada Elyzejského paláca. Rozpustil Macron parlament, aby podal demisiu a tretíkrát po sebe zabojoval o funkciu prezidenta?

„Výskumy ukazujú, že je to odpoveď voličov na turbulentné obdobie, ktorým si ako EÚ prechádzame. Pandémia, vojna na Ukrajine, energetická kríza, inflácia či migrácia sú vážne problémy,“ uviedol analytik Hanes s tým, že každá krajina sa potýkala s niektorými z týchto problémov. „Taliansko či Španielsko nie sú až tak silne zasiahnuté vojnou a infláciou, ale COVID a migračná kríza systematicky oslabujú autoritu vládnucej elity. Napríklad v Poľsku je to strach z vojny, prítomnosť utečencov z Ukrajiny, ale aj silná inflácia. To všetko postupne oslabuje pozíciu tradičných strán,“ zhodnotil.

„Zvláštne však je, že krajne pravicové strany sa teraz usilujú, aby mohli vládnuť, čo je v západnej Európe nové. Veľkou víťazkou eurovolieb je talianska premiérka Giorgia Meloniová,“ povedal Erik Jones v rozhovore pre Pravdu. „Je to problém, ktorému musíme čeliť. Nevieme, ako sa krajne pravicové strany budú správať, keď budú vládnuť. Meloniová nerobí veľmi problematické veci. Keď sa však tieto strany dostanú do vlád vo veľkom počte, je možné, že budeme svedkami skutočnej zmeny v spôsobe fungovania EÚ,“ myslí si.

Politológ Lenč pripomína, že o hrozbe výrazného posilnenia krajnej pravice, ktorá môže ohroziť fungovania (činnosť) EP, sa hovorí už desať rokov. „Zatiaľ sa tak nestalo. Ani v týchto voľbách. Stále platí, že strany alternatívnej a krajnej pravice nemajú silu meniť politiku a rozhodnutí EP,“ skonštatoval. Napriek tomu, že voľby do EP majú istú váhu pre prijímanie legislatívy, rozpočtu a politík EÚ, skutočná európska politika sa robí v Rade EÚ. „Ak v nej prevládnu antieurópske strany (vlády, premiéri, prezidenti), tak až potom reálne hrozí zmena európskych politík. Avšak, ak by aj mali väčšinu a chceli zvrátiť súčasné smerovanie únie, narazili by na veto, ktoré by si voči ich zmenám uplatnili proeurópski politici a političky,“ zhodnotil Lenč.

Čaputová: Môžeme ovplyvniť budúcnosť Slovenska aj Európskej únie
Video
Zdroj: TASR

Krajne pravicové strany však môžu vo vládach mať rovnaké problémy ako všetky ostatné strany. „Vidíme to na príklade Talianska, že krajná pravica musí riešiť tie isté problémy, ako predchádzajúce vlády,“ myslí si Lenč a pripomína škandál vtedajšieho predsedu FPÖ Heinza-Christiana Stracheho, ktorý sa v tajne nahratom telefonáte nechať korumpovať. „Podobne ako iné veľké strany, aj krajne pravicoví politici robia podobné chyby, takže nemožno vylúčiť, že s prebratím zodpovednosti za spravovanie vecí verejných sa časom zdiskreditujú sami,“ uviedol.

Lenč dodáva, že zastúpenie krajne pravicových strán v bude rásť v parlamentoch, no nie vo vládach. „Demokratické strany totiž budú mať stále väčšinu. Možno dôjde k radikálnej zmene spôsobu tvorby vlád. Zatiaľ čo doteraz boli vlády vytvárané podľa ideologickej príslušnosti, t. j. raz boli ľavicové a potom pravicové, aby sa vyhli spolupráci s krajnou pravicou, budú musieť tradičné strany spolupracovať a nedbať tak na pravo-ľavé zaradenie na ideovej osi,“ dodáva.

Republika oberá aj SNS

Čo sa týka SNS, tá mierne oslabuje na úkor Republiky aj v straníckych modeloch. „Avšak stále to nie je na úrovni výsledku z eurovolieb. SNS sa dostala do parlamentu iba vďaka silným tváram z „alternatívnej scény“, mnohé sa však už presunuli do poslaneckých či exekutívnych funkcií a tam majú dva druhy konkurencie: jednak politikov Smeru, ktorí sú v exekutívnych funkciách skúsenejší alebo politikov Republiky, ktorí môžu vládu kritizovať z mimoparlamentnej opozície,“ uviedol Hanes.

V parlamentných voľbách bola silnejšia SNS na úkor Republiky aj kvôli rozdielu v témach kampane a v prístupe k voľbám. „A tiež v očakávaniach, ktoré majú voliči od politických strán. Kým v parlamentných voľbách pôvodní voliči Republiky vkladali dôveru, že ich požiadavky budú naplnené voľbou Smeru a SNS, tak osem mesiacov od volieb a v inom type volieb uverili, že najlepšími reprezentantmi ich postojov voči politikám EÚ v EP budú zástupcovia Republiky,“ hovorí Lenč.

Podľa Štefančíka je pravdepodobné, že v budúcnosti pohorí. „Netreba zabúdať, že spolupráca so Smerom v jednej vláde pochovala zatiaľ každú stranu. Ak ostane SNS na čele s Andrejom Dankom, v najbližších voľbách z parlamentu vypadne. Jedine, že by sa SNS a Republika dohodli na volebnej spolupráci tak, ako to urobil súčasné šéf SNS s externistami typu Taraba, Šimkovičová, Kuffovci, či Huliak,“ hovorí. Pri presunoch voličov medzi jednotlivými stranami je potrebné zdôrazniť pomerne vysokú dynamiku voličského správania na Slovensku. „Jej dôkazom sú napríklad výrazné zmeny vo volebných výsledkoch, ktoré jednotlivé strany v čase získavajú, ale tiež relatívne časté vznikanie nových strán, alebo zániky existujúcich,“ uviedol Pudmarčík.

© Autorské práva vyhradené

153 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #krajná pravica v Európe #eurovoľby 2024