Povinnosti a právomoci nového prezidenta sú smerom k vojakom pomerne obmedzené. Na čele armády totiž stojí generálny štáb, ktorý ju riadi. Jeho náčelníkom je generálporučík Daniel Zmeko. Civilné riadenie a demokratickú kontrolu armády potom zaisťuje ministerstvo obrany s ministrom Robertom Kaliňákom. Náčelníkom Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky je generálmajor Ladislav Dovhun. Čo to všetko znamená pre Petra Pellegriniho?
Generál vo výslužbe Pavel Macko upozornil, že prezident, aj keď je oficiálne hlavným veliteľom ozbrojených síl, efektívne neriadi priamo ozbrojené sily ani im nevelí pri vedení bojovej činnosti.
„Preto funkciu prezidenta môže vykonávať aj nevojak, čo je prípad pani Zuzany Čaputovej aj Petra Pellegriniho. Ale ako hlavný veliteľ ozbrojených síl má viacero právomoci vyplývajúcich mu priamo z Ústavy SR, z článku 102. Vymenúva a povyšuje generálov, vymenúva a odvoláva náčelníka generálneho štátu ozbrojených síl, za Slovenskú republiku vypovedá vojnu, ale aj napríklad nariaďuje mobilizáciu. Takže jeho úloha nie je len symbolická a ceremoniálna, ale je dôležitou súčasťou ústavného systému v oblasti bezpečnosti a jeho úloha je nazastupiteľná,“ zdôraznil pre Pravdu Macko.
Aké právomoci má prezident vo vzťahu k armáde ?
- je hlavným veliteľom ozbrojených síl,
- vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,
- môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,
Čítajte viac Pellegrini prevzal palác: Múr pokropený krvou musíme zbúrať, sme jedno Slovensko (online)
Dodal, že napríklad na základe ústavného zákona je to len prezident, ktorý môže vyhlásiť nielen vojnu a vojnový stav za ústavou stanovených podmienok, ale vyhlasuje aj výnimočný stav. Jedine prezident tiež rozhoduje okrem mobilizácie aj o povolaní záloh na mimoriadny výkon vojenskej služby, či na mimoriadne cvičenie.
„Práve v tejto oblasti môže prezident zásadným spôsobom ovplyvniť vývoj udalostí alebo rozsah kapacít, ktoré môže mať štát k dispozícii v prípade krízovej situácie. Súčasne je tak prezident ústavnou poistkou pre prípad, že by sa vláda rozhodla napríklad aj zneužiť situáciu a chcela obmedziť ústavné práva občanov vyhlásením výnimočného stavu,“ podotkol Macko a poukázal na to, že bez nadstraníckeho prezidenta to vláda nemôže urobiť, pretože samotná vláda môže len vyhlásiť núdzový stav, ale nevie vyhlásiť výnimočný stav ani povolať vojenské zálohy.
„Preto úloha prezidenta ako hlavného veliteľa ozbrojených síl rozhodne nie je symbolická, ale jeho kompetencie sú zásadné,“ uzavrel.