Michal Kováč
Pionierom medzi slovenskými prezidentmi bol Michal Kováč. Ceste za funkciou predchádzali primárky v strane HZDS a neskôr voľba v parlamente, kde získal podporu 106 poslancov zo 148 prítomných. Do úradu oficiálne nastúpil po inaugurácii 2. marca 1993 a odišiel presne na deň o päť rokov neskôr odovzdaním právomocí vláde. O post prezidenta sa uchádzal opäť no už v priamej voľbe, kandidatúry sa však počas kampane vzdal.
V prvom prejave po menovaní do funkcie Kováč vyzval na väčšiu súdržnosť, svornosť a vzájomné pochopenie. Vyzval ľudí, aby si dopriali politický zmier a dosiahli zjednotenie. Ako prezident sídlil do roku 1996 na Bratislavskom hrade, odkiaľ sa v deň inaugurácie prihovoril z balkóna občanom.
„Teraz prežívame slávnostné chvíle, ale uvedomujem si, že už zajtra a v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch nadídu obyčajné dni plné práce a každodenných starostí. Pevne verím, že ich prekonáme a že sa staneme skutočne slobodnou, demokratickou a prosperujúcou krajinou, spoľahlivým, bezpečným a stabilným činiteľom tu v srdci Európy. Máme na to všetky predpoklady,“ uviedol 3. marca 1993 čerstvý prezident.
Pôsobenie Michala Kováča sa spája s viacerými pamätnými momentmi a konfliktmi, ktoré mali spoločného menovateľa – Vladimíra Mečiara (HZDS). Jedným z nich bolo, že Kováč odmietol vymenovať za ministra privatizácie Ivana Lexu, ktorý sa neskôr stal šéfom Slovenskej informačnej služby. Konflikt vyvrcholil až zavlečením Kováčovho syna do Rakúska tajnou službou. Vzťahy medzi nimi naštrbila aj otázka odvolania vtedajšieho ministra zahraničných vecí Milana Kňažka a tiež prezidentova kritická správa o stave republiky v parlamente.
Foto: ARCHÍV PRAVDY
„Všetko sa začalo tak pekne a skončilo veľmi tragicky. Mal to veľmi ťažké, aj keď to bol prezident, ktorý sa dožil aj takej pocty ako bolo pozvanie do Bieleho domu,“ skonštatovala v podcaste Pravdy odborníčka na etiketu a protokol Mária Holubová.
Pamätnými sa stali aj hodiny, ktoré v roku 1997 nechal na budove oproti Prezidentskému palácu nainštalovať marketér HZDS Fedor Flašík. Kováčovi odpočítavali čas vo funkcii, po smrti prezidenta sa Flašík za ne ospravedlnil.
Podľa protokolistky vynikala popri prezidentovi aj prvá dáma profesorka Emília Kováčová, ktorá bola podľa nej veľmi vzdelaná a kultivovaná dáma. „Stála v tých najťažších chvíľach pri ňom,“ skonštatovala Holubová. Najviac sa to podľa nej ukázalo práve v dvoch závažných momentoch Kováčovho mandátu – po únose syna a počas konfliktu s Mečiarom, čo vytvorilo v zahraničí o Slovensku veľmi negatívny obraz.
Rudolf Schuster
Prívlastok prvý prezident má nielen Kováč, ale aj Schuster. Kým Kováča zvolilo ako prvého prezidenta vôbec plénum parlamentu, Schusterovo prvenstvo spočíva v tom, že bol prvou hlavou štátu, ktorú si Slováci zvolili v demokratických voľbách.
„Pri Rudolfovi Schusterovi som mala pocit, že je v tej funkcii prezidenta ako ryba vo vode. Ako politik bol veľmi skúsený aj ako primátor Košíc urobil veľa dobrého. Počas výkonu funkcie bol svojský a rázovitý. Návštevám ukazoval nielen západ Slovenska, ale aj východ. Myslím, že sa veľmi dobre zhostil tejto úlohy,“ priblížila protokolistka.
Schuster do prezidentskej funkcie nenastúpil ako elév. Hoci vyštudoval technicky zamerané odbory, k politike sa dostal v 60. rokoch, keď vstúpil do Komunistickej strany Slovenska. Podstatnú časť kariéry pôsobil ako primátor východoslovenskej metropoly. Prvý raz bol primátorom Košíc v rokoch 1983–1986, druhý raz v rokoch 1994 až 1999. Schuster si okrem prezidentskej funkcie skúsil aj post predsedu Slovenskej národnej rady, do jej čela sa postavil v revolučných dňoch roka 1989.
Po prvej skúsenosti s pozíciou primátora a neskôr aj predsedu snemovne a poslanca pôsobil najprv v československej a potom i v slovenskej diplomacii ako veľvyslanec v Kanade. Koncom 90. rokov založil spolu s ďalšími primátormi Stranu občianskeho porozumenia, ktorá ho nominovala za svojho kandidáta v prezidentských voľbách. Voľby vyhral a 15. júna 1999 sa ujal funkcie prezidenta.
Schuster mal počas výkonu mandátu krátku „prestávku“. „Ocitol sa na hranici života a smrti,“ pripomenula Holubová. Počas funkčného obdobia ho 14. júna 2000 hospitalizovali v bratislavskej Nemocnici Ministerstva vnútra s vysokou horúčkou a podozrením na dehydratáciu organizmu a rozvrat vnútorného prostredia. O dva týždne ho za dramatických okolností a v kritickom stave previezli do Innsbrucku, kde ho operoval uznávaný chirurg Ernst Bodner.
Kompetencie prezidenta prevzala 3. júla vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu a predseda parlamentu Jozef Migaš (SDĽ). Po mesačnom pobyte na innsbruckej univerzitnej klinike prezident Rudolf Schuster vystúpil v médiách s vyhlásením k občanom Slovenska a opätovne sa ujal prezidentských právomocí. Za prezidenta kandidoval aj v nasledujúcich voľbách v roku 2004, kde však neuspel.
Napriek prekonanej ťažkej chorobe je činný aj vo vysokom veku – cestuje, fotografuje aj píše. Tento rok oslávil 90 rokov.
Ivan Gašparovič
Jediným prezidentom, ktorý dokázal obhájiť svoj mandát a v úrade bol celých desať rokov bol Ivan Gašparovič. Vyštudovaný právnik pracoval najskôr ako prokurátor v Martine a Bratislave, neskôr sa venoval akademickej činnosti. Prednášal a pôsobil aj ako prorektor Univerzity Komenského.
Začiatkom 90. rokov sa stal generálnym prokurátor Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Prahe. Z funkcie ho vymenoval aj odvolal Václav Havel, skončil pre údajnú nečinnosť pri riešení politicky citlivých káuz. Štyri roky zastával aj post predsedu parlamentu a bol pri zrode Ústavy SR. Jeho stranícka minulosť sa viaže so vznikom strany Hnutie za demokraciu (HZD).
Najbližšie k funkcii prezidenta ešte predtým, ako si ho vo voľbách zvolili občania, bol v roku 1998 keď ho na osem mesiacov poverili výkonom právomocí prezidenta. Prvýkrát kandidoval v prezidentských voľbách v roku 2004, v piatok uplynulo presne 20 rokov od jeho prvej inaugurácie.
Holubová pripomenula, že Gašparovičovi vytýkali najmä jeho „brepty“ počas výkonu hlavy štátu, no spája sa s ním aj prijatie anglickej kráľovnej Alžbety II. Druhýkrát sa Gašparovič stal prezidentom po voľbách v roku 2009, keď v druhom kole porazil expremiérku Ivetu Radičovú.
Počas mandátu odmietol vymenovať za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, čím podľa nálezu Ústavného súdu porušil jeho práva. Gašparovič mal blízko k strane Smer, a pred voľbami prezidenta 2024 podporil Petra Pellegriniho.
Andrej Kiska
Vyštudovaný inžinier v odbore mikroelektronika odišiel po Nežnej revolúcii do Spojených štátov amerických, kde pracoval ako predavač v obchode na benzínovej pumpe a pomocný robotník na stavbe. Medzi najúspešnejšie firmy, ktoré založil patria splátkové spoločnosti Triangel a Quatro. Meno Andreja Kisku sa spája aj s neziskovou organizáciou Dobrý Anjel, ktorá pomáha rodinám s deťmi, za filantropiu získal neskôr aj ocenenie Krištáľové krídlo.
„Ja som ho trochu prirovnala aj s manželkou ku Kennedyovcom, pretože on vstupoval do funkcie prezidenta a mal malé deti. Jeho manželka, veľmi pôvabná Martina Kisková, oznámila verejnosti, že sa bude venovať rodine a deťom presne tak ako Jackie Kennedyová, a dokonca, presne ako Kennedyovci aj jemu sa vo výkone funkcie prezidenta narodilo dieťa. To bolo tiež prvé v histórii,“ pripomenula protokolistka Holubová.
Podnikateľ z Popradu Andrej Kiska sa stal prvým prezidentom bez politickej minulosti, hoci sa po vzore otca pokúšal dostať do KSČ. V druhom kole volieb porazil ako občiansky kandidát so ziskom 59,38 percenta hlasov Roberta Fica (Smer), ktorý sa stal, ako sa neskôr ukázalo, jeho rivalom aj počas výkonu mandátu. Pamätné sa stali jeho slová o mafiánskom štáte.
Kiska krátko po nástupe do prezidentského úradu v júni 2014 vymenil troch členov súdnej rady, ktorí boli do funkcie menovaní jeho predchodcom Ivanom Gašparovičom. V roku 2015, keď v Európe vrcholila migračná kríza, podporil prijatie utečencov, čo bolo v rozpore s názormi vtedajšieho premiéra Fica o ohrození EÚ migrantmi a nerešpektovaní systému kvót.
V novembri 2016 zaslal Kiska poslancom parlamentu list, v ktorom ich žiadal o zrušenie takzvaných Mečiarových amnestií viažucich sa k únosu Michala Kováča mladšieho, syna exprezidenta Michala Kováča.
S jeho mandátom sa spája demisia vlády po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, kedy odstúpil z funkcie premiér Fico a nahradil ho Peter Pellegrini. Práve z momentu, kedy šéfa Smeru oficiálne v paláci odvolal, pochádza Ficova pamätná veta: Neodchádzam, buď kľudný, pán prezident.
Kiska bol zároveň prvým prezidentom, ktorý prijal zástupcov LGBTI+ komunity a podporil ich výzvou na diskusiu o zákonom schválení partnerstva homosexuálov.
Zuzana Čaputová
V sobotu sa končí jedna významná prezidentská éra – Zuzana Čaputová ako prvá žena v úrade odovzdáva žezlo svojmu nástupcovi Petrovi Pellegrinimu. Relatívne neznáma právnička a občianska aktivistka, ktorá nemala veľa politických skúseností porazila v druhom kole Maroša Šefčoviča. Ukázala, že vyhrať môže aj ľudskosť a slušnosť. Počas výkonu svojho mandátu zažila až päť premiérov, niekoľko kríz, obrovskú vlnu nenávisti a útokov na jej osobu, ale aj na jej dcéry, napriek tomu mala nad svojimi emóciami železnú kontrolu ako máloktorý jej predchodca. Ukázala, že slušnosť a odbornosť má v politike stále svoje miesto, aj keď sa spoločnosť polarizovala.
Viac si môžete o kľúčových momentoch prvej slovenskej prezidentky prečítať v článku nižšie.
Čítajte viac Čaputová končí: Aké boli jej kľúčové momenty? Zažila päť premiérov, bola symbolom ľudskosti a čelila veľkej nenávisti
Pozrite si, ako vyzerala inaugurácia Zuzany Čaputovej
VIZITKY BÝVALÝCH PREZIDENTOV
Michal Kováč
Narodil sa 3. augusta 1930 v obci Ľubiša, okres Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu a Vysokú školu ekonomickú. Po ročnom účinkovaní ako asistent na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave nastúpil do služieb Oblastného ústavu ŠBČS. V bankovníctve pôsobil od roku l956 až do ll. decembra l989. V rokoch l965 – l966 prednášal v bankovej škole na Kube a v rokoch l967 – 1969 pracoval ako námestník Živnostenskej banky v Londýne. V roku 1969, po okupácii Československa a potlačení Pražskej jari, ho odvolali z Londýna a v roku 1970 vylúčili z KSČ a preložili za radového bankového úradníka do ŠBČS, pobočky Bratislava-mesto. Zomrel 5. októbra 2016 vo veku 86 rokov.
Rudolf Schuster
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Narodil sa 4. januára 1934 v Košiciach. Detstvo prežil v Medzeve, vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú v Košiciach a v rokoch 1954 – 1959 Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave. Od roku 1960 pracoval ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom ústave v Bratislave, potom bol asistentom v Slovenskej akadémii vied. V roku 1962 sa vrátil do Košíc, kde sa zamestnal vo Východoslovenských železiarňach. Tu pracoval vo viacerých funkciách až do roku 1974.
Je autorom viacerých kníh rozličných žánrov, predovšetkým literatúry faktu. Písal tiež pre rozhlas a televíziu. Venuje sa cestovaniu po svete, zbiera historické fotoaparáty a kamery a iné technické pamiatky.
Ivan Gašparovič
Foto: ČTK
Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Je ženatý a má dve dospelé deti – dcéru Denisu a syna Iva. V rokoch 1959 – 1964 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Okrem toho v rokoch 1966 – 1989 pôsobil aj ako podpredseda medzinárodnej komisie Československého zväzu ľadového hokeja. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V roku 1989 sa stal spolupredsedom Fóra nezávislých právnikov Slovenska a v roku 1990 prorektorom Univerzity Komenského.
Andrej Kiska
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Narodil sa 2. 2. 1963 v učiteľskej rodine. Je druhýkrát ženatý a má 5 detí. V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Po vysokej škole pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade. V roku 1990 odišiel do USA, kde pracoval ako predavač v obchode na benzínovej pumpe, neskôr ako pomocný robotník na stavbe. Po roku a pol sa vrátil na Slovensko ako spolumajiteľ obchodnej spoločnosti, ktorá po pár týždňoch skrachovala.
Ako manažér a podnikateľ pracoval viac ako 15 rokov. Založil viaceré spoločnosti, najúspešnejšie z nich Triangel a Quatro v roku 1996. Tieto firmy poskytli počas svojej histórie finančné služby viac ako 1 miliónu ľudí a stali sa najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami na Slovensku. V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach VÚB banke a rozhodol sa venovať charite.
Zuzana Čaputová
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Zuzana Čaputová sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Je matkou dvoch dcér. Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v miestnej samospráve v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení, neskôr ako zástupkyňa prednostu mestského úradu.
Od roku 1998 pôsobila v treťom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít.
V rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, od roku 2010 ako advokátka. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.
V decembri 2017 oznámila vstup do politickej strany Progresívne Slovensko, kde bola v januári 2018 zvolená za podpredsedníčku.
V máji 2018 sa rozhodla uchádzať o post prezidentky Slovenskej republiky s cieľom obnoviť dôveru v našej spoločnosti a vrátiť silu a zmysel tým hodnotám, ktoré nás všetkých spájajú – spravodlivosť, ochrana ľudskej dôstojnosti, a naša civilizačná príslušnosť k demokratickej Európe.
Zdroj: prezident.sk