K pódiu šla v sprievode svojho partnera Juraja Rizmana, dvoch dcér a mamy. V prejave priznala úspechy aj chyby. Ako hodnotia politológovia jej najsilnejšie a najslabšie momenty?
Moje milované Slovensko, bolo mi cťou ti slúžiť
Prezidentka si na svoj rozlúčkový prejav pozvala ľudí z rôznych oblastí – samospráv, charity, vzdelávania, kultúry, menšín či občianskej spoločnosti. „Reprezentujete rôznorodé Slovensko. Také, aké som ho mala príležitosť spoznať – múdre, solidárne, aktívne, kompetentné, zrelé a ľudské,“ povedala Čaputová v úvode. Ako hlava štátu zažila najturbulentnejšie obdobie v novodobej histórii Slovenska. Z piatich rokov jej mandátu boli dva v tieni koronavírusu a v čase, keď sa pandemická situácia upokojovala, sa začala vojna na Ukrajine aj energetická kríza.
Do rúk dostala najviac demisií, zažila päť premiérov a päť vlád, z ktorých jedna bola historicky prvá úradnícka. „Nečakala som, že si politická situácia vyžiada aj taký výnimočný krok, akým bolo vymenovanie úradníckej vlády,“ uviedla. Potenciál Slovenska je podľa nej väčší, než ho pod vplyvom množstva zlých správ a nepriaznivej spoločenskej atmosféry dnes vnímame. Zvýraznila viacero svojich úspechov, ku ktorým radí zlepšenie sociálnych pomerov seniorov, adresnú pomoc ľuďom čeliacim chudobe, pomoc príslušníkom menšín, ale aj odtabuizovanie témy duševného zdravia či ochranu životného prostredia a klímy.
Za dôležitú považovala aj ochranu ústavnosti a využitie práva veta či posúdenie ústavnosti zákonov. „Vo väčšine podaní Ústavný súd svojím rozhodnutím potvrdil relevantnosť našich argumentov. Považujem to za významný príspevok k budovaniu štandardov právneho štátu,“ uviedla. „Viem, že moje pôsobenie nebolo bezchybné, ale vždy v plnom nasadení a verné demokratickým hodnotám,“ uviedla.
Čaputová sa počas výkonu mandátu snažila aj o obrusovanie hrán. „Hoci sa táto moja etapa zajtra skončí, štýl politiky, ktorý vyjadruje tieto hodnoty, zostáva stále jeden z najdôveryhodnejších v krajine. A to je skúsenosť, na ktorej sa dá ďalej stavať,“ uviedla. Prezidentka bola svedkom mnohých úspechov a povzbudivých signálov, ale aj svedkom nevyužitých príležitostí a premárnených šancí.
Čítajte viac Čaputová končí: Aké boli jej kľúčové momenty? Zažila päť premiérov, bola symbolom ľudskosti a čelila veľkej nenávisti
„Nenávistné prejavy sa zo sociálnych sietí preniesli do fyzického priestoru, do reálneho života a do výkonu politiky. Dôsledkom vyhrotenej spoločenskej atmosféry bol aj teroristický útok voči trom mladým ľuďom na Zámockej ulici, a len pred pár týždňami tiež atentát na predsedu vlády,“ uviedla. Ako spoločnosť by sme podľa nej mali hľadať dôvody, prečo sa to stalo, ale neštartovať špirálu útokov na druhých. „Jediné miesto, kde sa pokoj a bezpečie začínajú, sú naše mysle a srdcia,“ povedala.
„Nikdy nesmieme vzdať základnú humanistickú úlohu, vidieť v tom druhom predovšetkým brata a sestru. „Prešli sme spolu náročných päť rokov. Si rozdelené, zranené, ale vždy v ťažkých chvíľach schopné sa spojiť v ľudskosti. Slovensko, krajina môjho detstva, môj domov, prajem ti pokojnejšie časy, múdre vedenie a viac ľudskosti. Moje milované Slovensko, bolo mi cťou slúžiť ti. Ďakujem,“ dodala.
Silné momenty a citlivosť, na ktorú sme nedorástli
Prvenstvo jej patrí jednoznačne v tom, že je prvou ženou v prezidentskom úrade. Práve jej ženskosť a pokoj priniesli do paláca niečo, čo dovtedy Slovensko nepoznalo. „Priniesla do slovenského priestoru niečo, čo som dúfal, že prinesie žena. Cit, jemnosť, starosť o ľudí, ktorí boli na periférii,“ povedal pre Pravdu emeritný arcibiskup Róbert Bezák s tým, že to nebola len nejaká politička.
V jej príbehu boli podľa neho skôr témy, ktoré dokázala ako žena prežívať a ponúknuť. Bezák by bol rád, keby to kultivovalo slovenský priestor aj naďalej. Najsilnejším momentom je pre emeritného biskupa jej ženská ľudskosť, citlivosť, na ktoré sme však ako spoločnosť nevedeli zareagovať. „Slovensko ešte nedorástlo celkom na to, aby ju pochopilo, že jemnosť nie je slabosť,“ dodal s tým, že Čaputová podľa neho s ničím nevyčkávala, nepolitikárčila, ale vystúpila, keď to bolo potrebné.
Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner považuje za silný moment celý jej mandát. „Bol to jeden silný moment, bola pilierom stability, ústavnosti a zmierlivosti politického systému,“ skonštatoval. Jej pôsobenie považuje za profesionálne, s jasným zameraním, vytýčenými prioritami a dodržaním zahraničnopolitického konsenzu a kurzu. „Išlo o výraznú prezidentku, jasne ideovo zakotvenú, s intelektuálnymi sklonmi, ktorá sa nebránila verejne filozofovať,“ zhodnotil.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Cirner vyzdvihol aj naplnenie jednej z najdôležitejších kompetencií prezidenta – starosť o riadny chod ústavných orgánov aj za cenu, že bola spoluzodpovedná za dočasne poverenú vládu a potom aj za úradnícku vládu. „Zobrala situáciu do vlastných rúk a nevyhla sa zodpovednosti, keď vymenovala prezidentskú vládu, to je jeden z jej najsilnejších mocenských momentov.“ K takýmto momentom patrí aj odmietnutie vymenovania Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia.
Jedným z najvýraznejších momentov prezidentky bolo reprezentovanie Slovenska v zahraničí. „Napriek tomu, že pred výkonom mandátu nedisponovala diplomatickými skúsenosťami, prirodzenosť a spôsob, ako pristupovala k tejto úlohe, z nej robili mimoriadne úspešnú reprezentantku Slovenskej republiky,“ zhodnotil politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč. „Aj vďaka Čaputovej vzrástlo povedomie o Slovensku,“ hovorí.
Lenč pripomína jej dôležitú úlohu smerom dovnútra k ochrane ústavnosti. „Nebála sa obrátiť na Ústavný súd a pýtať si radu či vysvetlenie, ak jej rozhodnutie malo dopad na práva či princípy dané ústavou,“ uviedol odborník. Politológ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak vyzdvihol jej schopnosť zastať sa niektorých skupín, obyvateľstva napríklad po masakri na Zámockej, pri ktorom zomreli dvaja mladí ľudia z LGBTI+ komunity.
„Bol to veľmi silný moment, ktorý treba vyzdvihnúť. Myslím si, že bol to istý precedens v slovenskej politike,“ uviedol. Dôležitý bol aj postoj a návšteva Ukrajiny po začiatku ruskej invázie a stretnutie s jej nástupcom Petrom Pellegrinim. „Po atentáte na Roberta Fica sa pokúsili vyslať signál k dialógu a aj keď na to politickí aktéri, predovšetkým Smer a SNS, nereagovali, no bol to určite veľmi silný moment v jej prezidentskej kariére,“ povedal.
Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek pripomína ako najsilnejší moment prejav po návšteve Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorý začala slovami „prehrávame boj s covidom“. „Keď som sa rozprávala so zdravotníckym personálom, ktorý napriek obrovskej snahe čelí vyhrážkam a nenávisti, mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem,“ povedala. „Bolo to síce jej politický a najmä komunikačný omyl, ale táto udalosť veľmi vystihuje našu spoločnosť a to nielen v súčasnosti,“ zhodnotil.
Pripomína aj návštevu pápeža na Slovensku, počas ktorej na konci jeho pobytu zomrel prezidentkin otec. „Zrejme aj o tom sa rozprávali na bratislavskom letisku,“ uviedol Řádek a poukázal aj na niekoľko jej fotografií – s policajnými motorkármi, vo vojenskej uniforme či v kroji. „Uvádzam to ako príklad šírky záujmov a názorov, ktoré vedela svojou osobnosťou osloviť,“ uviedol.
Útoky na prezidentku a jej rodinu
Cirner zdôraznil aj to, že prispela ku kultivovaniu verejnej diskusie a celkovo aj ku kultivovaniu politickej kultúry na Slovensku. Napriek tomu sa práve ona stala terčom opozície, no najmä vtedy najsilnejšej opozičnej, dnes už koaličnej, strany Smer. Dôležitým momentom bola aj obrana mladšej dcéry Emmy po tom, čo vtedy opozičný pozičný poslanec Tomáš Taraba na sociálnej sieti k jej priblíženej fotografii pripísal „vieme, že máme na Slovensku novú top modelku“. „Útok na politika alebo političku cez jeho deti je politické dno. Poslanec Taraba by sa o moju dcéru nikdy nezaujímal, keby to nesúviselo s mojou funkciou. Ľudskej zlobe a hlúposti musím v živote čeliť, ale moje deti z toho vynechajte!“ reagovala vtedy Čaputová.
Čítajte viac Inaugurácia Pellegriniho krok za krokom: Program má až do večera, pôjde aj mimo Bratislavy. Pripravte sa na obmedzenia
„Situácia demonštrovala mieru úbohosti ktorej musela pani prezidentka čeliť v politike a ktoré prispeli k tomu, že svoju funkciu neobhajuje,“ hovorí Řádek. „Pani prezidentka sa stala suverénne terčom jedného z najväčších hejtov, ktorý bol väčší ako u Kisku. Slovenská politika je plná predátorov, ktorí inštinktívne vyhľadávajú u súperov slabosť, ktorú si zamieňajú s kultivovanosťou, a to robí slovenskú politiku toxickou,“ zhodnotil trenčiansky politológ.
Prešovský politológ však pripomína, že žiadny prezident neprežil a nemusel znášať toľko ako Michal Kováč. „SIS mu s požehnaním vládnej moci uniesla syna do zahraničia, vyzývali ho na odstúpenie a nainštalovali mu oproti prezidentskému palácu veľkú časomieru s odpočítavaním do konca jeho prezidentského mandátu,“ hovorí Cirner. „Každý deň mu vládna moc a inštitúcie tak znepríjemňovali život ako nijakému inému prezidentovi, od drobností až po krátenie rozpočtu prezidentskej kancelárie,“ uviedol.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Bývalý šéf strany Most-Híd Béla Bugár uznáva, že to pre ňu nebolo jednoduché a aj preto, že predtým nemala takmer žiadnu politickú skúsenosť. „Musela zaujať postoj k niektorým veľmi stresujúcim situáciám, či to bola vražda na Zámockej alebo niektoré návrhy zákonov v parlamente,“ povedal. Útoky sa však podľa Bugára porovnať nedajú. „Aj preto, lebo predtým až také ostré osobné útoky neboli,“ povedal pre Pravdu.
Útoky sa podľa neho stupňovali od roku 2010 s príchodom Igora Matoviča do politiky. „Potom začali protesty pred obydlím politikov (Bonaparte, pozn. red.) a objavili sa na nich heslá, kto má ísť do basy a podobne. Ešte aj po Kuciakovej vražde to bolo jemnejšie. Teraz je to veľmi osobný a útočné a zažila to aj ona. Bohužiaľ, politika sa mení a podľa mňa k horšiemu,“ zhodnotil.
Držala sa bokom, predčasné voľby mali byť skôr
Prezidentka sa počas svojej kariéry nevyhla ani chybám. Bugár považuje za nedobré odhadnutie situácie posunutie termínu predčasných volieb. „Myslím si, že neodhadla dobre situáciu vtedy, dúfam, že len neodhadla, že to nerobila zámerne, keď súhlasila s tým, že predčasné voľby nebudú niekedy v prvej polovici roka, do konca júna, ale budú až na jeseň,“ uviedol.
Pokiaľ by sa predčasné voľby konali v júni, Slovensko by nikdy nespoznalo úradnícku vládu. „To je jedna vec, a druhá je, že potom by bol oveľa väčší časový priestor na prípravu rozpočtu a ďalších zákonov, ktoré sú potrebné k rozpočtu,“ uviedol. Politológ Lenč súhlasí, že voľby sa mali konať v termíne, ktorý stanovila pôvodne na jún. Zároveň uviedol, že Čaputová sa dopustila niekoľkých zlých rozhodnutí, ktoré mali a budú mať dopady na našu budúcnosť. „Napríklad sa nesnažila zmariť trápnu rošádu pri odstúpení Igora Matoviča z postu premiéra,“ konštatuje.
Práve to, že sa snažila držať bokom, bolo podľa politológa Cirnera negatívom prezidentky. „Rešpektovala reprezentatívnu úlohu prezidenta,“ uviedol. Táto zmierlivosť a nevmiešavanie sa viedli okrem posunutia predčasných volieb aj k predlžovaniu politickej a ústavnej krízy. „Ak by konala razantnejšie, mohla sa viacerým problémom vyhnúť,“ zhodnotil. Marušiak dodáva na margo jej kariérnych slabín politickú neskúsenosť. „Faktom je, že pre Zuzanu Čaputovú bola funkcia prezidentky začiatkom politickej kariéry a nie jej vyvrcholením, čo je v demokratických štátoch neobvyklé,“ povedal.
Čítajte viac Moje milované Slovensko, bolo mi cťou slúžiť ti, lúčila sa Čaputová. Krajina je zranená, ale verí jej
Najväčším nedostatkom, ktorý jej budú vyčítať jej protivníci, ale aj občania, však podľa Marušiaka je, že sa nedokázala včas a dostatočne efektívne dištancovať od vlád Matoviča a Hegera. „Ak to urobila, bolo už priveľmi neskoro“ uviedol. Kľúčovým momentom je v tomto kontexte idea povinného testovania. „Bol to zlomový moment, ktorý nakoniec prispel k rastu pozícii Smeru, a neskôr bol zdrojom úspechu Fica v predčasných voľbách, a celkovo k radikalizácii spoločnosti a naopak, prispel aj k tomu, že sa ľudia začali odvracať od vtedajšej vládnej koalície, ale aj od prezidentky,“ uviedol.
Politológ Řádek považuje za jediné zásadné zlyhanie Čaputovej to, že sa rozhodla nekandidovať a znova neobhajovať funkciu prezidentky. „Je to „dezercia“ z obhajoby vlastného politického štýlu a najmä hodnôt. Ukazuje to na jej prílišný politický idealizmus a nedostatok zmyslu pre politickú realitu,“ myslí si. Napokon treba podľa Řádeka uznať výhrady predstaviteľov súčasnej vládnej koalície k tomu, že sa nestretli traja najvyšší ústavní činitelia tak ako to bolo pri ostatných vládach počas výkonu jej funkcie.
Lenč dodáva, že nevýhodou pri niektorých sporných rozhodnutiach bol nedostatok politických skúseností. „V prvom rade sa obklopila poradcami len z jedného názorového spektra, čo rámcovalo jej rozhodnutia, postoje a v konečnom dôsledku spôsobilo, že sa jej nepodarilo to, čo si politicky predsavzala – spojiť rozdelenú spoločnosť,“ myslí si Lenč. „Hoci patrila k najdôveryhodnejším politikom a azda ako jediná z nich mala v istom období na svojej strane väčšinu respondentov, tak svojím dielom prispela k ďalšiemu deleniu spoločnosti. Nie všetci mali reálne pocit, že im prezidentka rozumie, že akceptuje ich názory a postoje,“ dodal.
Líšila sa vo všetkom
Aj keď časť priaznivcov stratila, Čaputová v rebríčku dôveryhodnosti medzi politikmi dlhodobo dominovala. „Pokles nastal najmä v období kríz, ktoré zväčša neprajú popularite tých ľudí, ktorí sú pri moci, keďže často musia robiť nepopulárne rozhodnutia. S krízami bol spojený aj opätovný nástup Fica čo sa týka znovunadobudnutia jeho popularity a dôvery,“ zhodnotil pre Pravdu sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.
Fico sa voči nej vymedzoval v opozícii aj v kampani pred predčasnými voľbami. „Keďže cielil aj na podporovateľov antisystémových alebo extrémistických strán, jeho rétorika bol tvrdá a často aj vulgárna. To prirodzene ovplyvňovalo časť populácie, ktorá prestala Zuzane Čaputovej dôverovať,“ uviedol sociológ. Vymedzovanie sa využila aj Čaputová v predvolebnej kampani, kde ako svojho súpera označovala Smer a osoby s ním spojené. „Samozrejme, použitý slovník a naratív bol iný, ako ten, ktorý následne využíval Fico. Takéto útoky a niektoré jej menej populárne rozhodnutia mohli mať za následok zníženie jej dôvery a v niektorých meraniach dôveryhodnosti ju predbehol práve novozvolený prezident Peter Pellegrini,“ konštatuje.
Aktuálne sa však Čaputová podľa Pudmarčíka opäť vo väčšine meraní umiestňuje na prvom mieste. „Čo je pri končiacej prezidentke dobrý výsledok. Spätné nadobudnutie dôvery totiž nie je jednoduchá úloha. Napríklad Andrejovi Kiskovi počas jeho úradu dôvera viacmenej kontinuálne padala a nedá sa tvrdiť, že by na konci mandátu získal popularitu späť,“ dodal.
Podľa Lenča sa Čaputová líši od predchádzajúcich prezidentov takmer vo všetkom. „Bola prezidentkou, ktorú len ťažko zrovnávať s tými, ktorí boli jej predchodcami,“ uviedol. Aj podľa Cirnera bola podstatne iná. Michal Kováč, Rudolf Schuster aj Ivan Gašparovič išli do paláca ako skúsení politici vo vyššom veku. Podobná bola Kiskovi predovšetkým sviežim štýlom, politickým marketingom a PR. „Nikto jej nezoberie, že bola prvou slovenskou ženou prezidentkou, a preto sa stáva chtiac-nechtiac symbolom rovnosti pohlaví, feminizmu a postavenia žien v politike,“ dodal Cirner.
Podľa Řádeka sa odlišovala aj idealizmom, kultivovanosťou, malou ochotou robiť kompromisy a nechápala politiku primárne ako naplnenie svojich osobných záujmov. „Aj pri nesúhlase s ňou mohol mať človek pocit dôstojnosti a obohatenia. Súčasne najlepšie reprezentovala Slovensko v zahraničí (jej závidenie Čechmi je pomyselnou čerešničkou na torte),“ dodal politológ.