Vzhľadom na prezidentské kompetencie a stav spoločnosti je nepravdepodobné, že prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu sa podarí naplniť jeho ambície, skonštatovala politologička z Univerzity Komenského Darina Malová v reakcii na jeho inauguračný príhovor. Jasne pritom podľa nej pomenoval súčasný stav v spoločnosti, a to rozdelenosť, konflikty a celkové napätie.
Čítajte viac Inauguračný prejav prezidenta SR Petra Pellegriniho
„Veľmi ťažko by sa akémukoľvek prezidentovi zmierovala rozdelená, konfliktná spoločnosť v tom stave, ako je. Na tom sa musia podieľať všetci politickí aktéri, ktorí by mali postupne demobilizovať, upokojovať svojich vlastných stúpencov a zatiaľ sa len navzájom obviňujú,“ uviedla Malová. Prezident by podľa nej musel mať jednoznačnú podporu všetkých, minimálne relevantných parlamentných politických strán, čo Pellegrini nemá.
Ako pripomenula, prvým krokom zmierenia medzi opozíciou a súčasnou vládnou koalíciou by mohla byť výzva, ktorú spolu s vtedajšou prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou inicioval aj súčasný prezident SR. Doplnila, že k stretnutiu neprišlo, lebo nemalo podporu predovšetkým koaličných strán. „Tým, že je prezident volený priamo, má priamu legitimitu od ľudí. Politické strany v parlamente, vrátane vládnucich koaličných politických strán, nechcú, aby sa vytváralo nejaké druhé mocenské centrum,“ dodala.
Podľa politológa Samuela Abraháma znel inauguračný prejav prezidenta dosť konzervatívne, jeho obsahom boli najmä slová o spájaní spoločnosti. Chýbalo mu výraznejšie oslovenie žien a príslušníkov menšín. „Z veľkej väčšiny to bol zmierujúci prejav. Prezident hovoril o tom, akým spôsobom chce spájať a chce byť pre občanov. Uvidíme, aké budú jeho ďalšie kroky,“ povedal politológ.
Čítajte viac Pellegrini prevzal palác: Múr pokropený krvou musíme zbúrať, sme jedno Slovensko (online)
Poukázal na to, že prezident veľa rozprával o rodine. „Avšak vieme, že na Slovensku sú státisíce ľudí, ktorí sú rozvedení, ktorí nie sú v rodinnom zväzku alebo sú inej orientácie,“ dodal.
Podotkol, že Pellegrini nespomenul okrem atentátu na premiéra aj ďalšie udalosti s politickým pozadím. Napríklad vraždu novinára Jána Kuciaka či streľbu na Zámockej ulici v Bratislave. „Zaslúžili by si tiež spomenutie,“ doplnil. Chýbalo mu tiež výraznejšie oslovenie žien a menšín. Poukázal tiež na to, že prejav bol pomerne dlhý, pričom ho prezident prednášal s pomocou čítacieho zariadenia.
Politológ Radoslav Štefančík podotkol, že od novozvoleného prezidenta sa veľa neočakáva. Pripomenul, že Pellegrini kandidoval ako zástupca súčasných vládnych strán. „Slovenská národná strana sa pridala až pred druhým kolom, aj to so zaťatými zubami," uviedol politológ a pokračoval, že Pellegrini bude stále akoby členom vládnej koalície. „Už teraz sa čaká so zákonom na zoštátnenie verejnoprávnych televízií na nového prezidenta. Vládna koalícia bude očakávať, že bude vždy po ruke. Voči Petrovi Pellegrinimu teda veľké očakávania nemáme. Ale každý politik môže prekvapiť," skonštatoval Štefančík s tým, že Pellegrini bude mať päť rokov na to, aby dokázal, že nie je len tým, ktorý je vždy po ruke, keď je potrebné niečo schváliť.
Sociológ a riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích si všíma, že Pellegrini vo svojom inauguračnom prejave naznačil, že za rozdelenie spoločnosti môžu všetci. Poukázal na vinu politikov, médií aj ľudí. Snažil sa im pritom ukázať, že by si mali vstúpiť do svedomia. Dodal, že sa uvidí, či sa to aj podarí zrealizovať.
„Rozprával veľa o porozumení medzi ľuďmi na Slovensku. Samozrejme, nezabudol opomenúť aj fakt, že žijeme v dynamickej dobe, kde je veľa nástrah a stále menej pociťujeme istoty,“ poznamenal. Jadrom podľa neho bolo zomknúť sa. Doplnil, že Pellegrini hovoril o mnohých príkladoch aj z histórie Slovenska, kde zomknutie ľudí v určitých kritických situáciách Slovensku pomohlo a posunulo ho ďalej.
Čítajte viac Pellegrini ako prvý obsadil všetky najvyššie posty. Palác je vrcholom jeho kariéry. Začínal ako poslanecký asistent, aká bola jeho cesta?
Prezident SR by bol podľa sociológa rád iniciátorom alebo začal s iniciatívami, aby si ľudia aj politici viac rozumeli. „Sám naznačil, že si myslí, že Prezidentský palác by malo byť miesto, kde by mal byť v prípade väčších konfliktov medzi politickými stranami spôsob tieto konflikty urovnávať a hľadať spoločnú reč,“ uviedol.
Hřích poukázal aj na to, že prezident SR v príhovore neopomenul ani zahraničnú politiku. Hovoril podľa neho o tom, čo komunikoval aj predtým. Slovensko pritom považuje za pevnú súčasť európskych a euroatlantických štruktúr, ale zároveň by podľa sociológa chcel, aby malo čo najsilnejší hlas a neprispôsobovalo sa.