Jeho politická minulosť je spätá so stranou Smer a neskôr aj Hlas. Vystriedal množstvo funkcií a ako jediný si môže pripísať všetky tri najvyššie ústavné funkcie. Aj keď je v jeho príbehu viacero kontroverzií i káuz, 6. apríla 2024 presvedčil 1,4 milióna ľudí o tom, že je spomedzi všetkých kandidátov najlepšou voľbou.
Odkaz od pápeža
Sobotný program bol pre Pellegriniho bohatý. Ešte predpoludním sa stihol venovať aj Gerymu. „Inaugurácia neinaugurácia, psíka treba vyvenčiť,“ povedala v ta3 hovorkyňa prezidenta Patrícia Medveď Macíková. Okrem toho si na sociálnej sieti pripomenul aj nedávno zosnulého otca Otta. „Otec, je mi veľmi ľúto, že tu dnes už nemôžeš byť so mnou. Ale verím, že zhora na všetko dávaš pozor,“ napísal pred zložením prezidentského sľubu. Na inauguráciu prišiel s mamou a viac ako dvadsiatimi rodinnými príslušníkmi.
Čítajte viac Bude Pellegrini nadstranícky? Bude z neho skôr Gašparovič než Kováč, hovoria odborníci. Podporu koalície ešte bude potrebovať
Už okolo jedenástej sa začali pred Redutou schádzať prví hostia, ale aj Pellegriniho priaznivci. „Chcela som ho aspoň raz vidieť naživo,“ uviedla staršia pani. „Som spokojná s pánom prezidentom Pellegrinim,“ uviedla jeho fanúšička. „Boli sme zvedaví, či ho uvidíme,“ povedal ďalší z čakajúcich. „Bola som tu aj na pani Čaputovú, stála som na rovnakom mieste,“ dodala staršia pani čakajúc na Hviezdoslavovom námestí.
Po pol dvanástej sa v sále nachádzala väčšina z hostí. Štvrťhodinu pred dvanástou sa slávnostná schôdza začala a s príhovorom vystúpil zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga, ktorí ho na rozdiel od bývalého šéfa parlamentu Andrej Danka nepredĺžil. Keďže Dankov prejav počas inaugurácie Zuzany Čaputovej pokračoval aj po dvanástej, Slovensko nemali zhruba šesť minút prezidenta. „Hlava štátu má stáť nad súbojom politických rivalov, byť tu pre všetkých občanov bez rozdielu a spoločnosť má spájať,“ povedal Žiga.
Pellegriniho inaugurácia sa nesie v tieni atentátu na Fica a aj preto vznikla doteraz nevídaná situácia. Na slávnostnej schôdzi chýbal premiér, ale aj predseda NR SR. Fica zastúpil minister obrany Robert Kaliňák a schôdzu viedol Žiga. Koalícia sa kvôli Pellegriniho nástupcovi v čele parlamentu sporí už niekoľko týždňov, keďže si tento post nárokuje Danko. Hlas však trvá na tom, že koaličná zmluva sa meniť nemá. Voľbu odsunuli na september.
Po slávnostnej schôdzi sa presunul na prehliadku Čestnej stráže, omša v Dóme svätého Martina, počas ktorej mu bol odovzdaný odkaz od pápeža Františka. Neskôr symbolicky prevzal kľúče od paláca od Čaputovej a nasledoval neskorší slávnostný obed s mladými aj seniormi. Pellegrini tým chcel upozorniť na chýbajúci dialóg a porozumenie medzi generáciami.
Aj pred palácom sa združovali jeho priaznivci, aby ho mohli pozdraviť. V rukách mali slovenské vlajky, ale aj vlajky EÚ. Pred ôsmou večer sa začali v areáli Bratislavského hradu schádzať hostia na slávnostnej recepcii. Okrem vyše 450 hostí prišlo zhruba ďalších 50 ľudí na osobné pozvanie prezidenta. Jedným z nich bol aj guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, ktorý predniesol aj prejav. V pozadí bolo premietané video s doterajšími úspechmi Pellegriniho.
Prvý prejav neprekvapil: bol ambiciózny, konzervatívny a dlhý
Po zložení sľubu vystúpil Pellegrini so svojím prvým prejavom v úrade. „Víri vo mne obrovské množstvo pocitov. Hrdosť pri pohľade na našu vlajku i vďačnosť za poznanie, ktoré mi dali roky v službe ľuďom na Slovensko. Radosť z prítomnosti Vás všetkých, i ľútosť, že medzi nami už nemôže byť jeden z najdôležitejších ľudí v mojom živote, môj otec,“ povedal v úvode.
Prihovoril sa všetkým občanom, aj tým, ktorí ho nevolili alebo voliť neboli. Pripomenul, že žijeme v ťažkých časoch, kedy sa „rúcajú naše dlhodobé istoty a mnoho ľudí má pocit, že ich svet sa prevrátil naruby“. „Neviňme ľudí za ich pocity. Majme pochopenie nielen pre názory odborníkov a elít, ale aj pre toho známeho Jozefa Maka – „človeka milión“,“ pokračoval.
Spomenul aj vojnu na Ukrajinu a nechýbali slová o mieri a tolerancii. Upozornil aj na nenávisť šírenú vo virtuálnom svete. Venoval sa aj atentátu na Fica. „Desaťročia sme žili v presvedčení, že moderné Slovensko dokáže všetky svoje krízy vyriešiť demokratickou a ústavnou cestou. Veď sme po sebe nestrieľali ani v čase, kedy padal starý režim,“ hovoril.
Spomenul pandémiu covidu, energetickú krízu, hospodárske problémy. „Už niekoľko rokov upozorňujem na to, že Slovensko je rozdelené vysokým mentálnym múrom, spoza ktorého na seba pokrikujú dve oddelené skupiny spoločnosti. Dnes je tento múr žiaľ už pokropený aj krvou. A ak k nej už nikdy nemá pribudnúť ďalšia, musíme ten múr spoločne zbúrať,“ hovoril s tým, že sme jedno Slovensko.
Čítajte viac Pellegrini ako prvý obsadil všetky najvyššie posty. Palác je vrcholom jeho kariéry. Začínal ako poslanecký asistent, aká bola jeho cesta?
Nevynechal ani slová o suverénnom Slovensku, ktoré po vzore Smeru zdôrazňoval v predvolebnej kampani, v prejave po víťaznom druhom kole a aj po atentáte. „Veď túžba po mieri je prirodzená a určite nie je oslavou agresora,“ povedal. „Musíme mať istotu, že bez ohľadu na náš pôvod, vieru, farbu pleti či orientáciu sme plnohodnotnými členmi slovenskej spoločnosti,“ pokračoval Pellegrini. „Spájanie musí byť za niečo, a nie proti niečomu alebo niekomu,“ hovoril v duchu hesla kampane „Slovensko potrebuje pokoj“.
Medzi svoje jasné hodnoty zaradil štát, národ, rodinu a človeka. Na margo nedávnych udalostí a rozdelenej spoločnosti povedal, aby sme nepodľahli „klamnému názoru, že z politiky sa musí vytratiť spor“. „Ten tam patrí úplne prirodzene. Ale tento súboj musí mať svoje pravidlá,“ hovoril. Vyzval na rešpektovanie volebného výsledku ako základu demokratického zriadenia. Politické spory sa majú podľa nového prezidenta riešiť vo volebných miestnostiach, nie so zbraňami na námestiach.
„Politika, v ktorej nerozhoduje, kto hlasnejšie kričí alebo kto čím viac urazí politického protivníka, ale kde rozhoduje schopnosť pracovať pre ľudí a plniť svoje sľuby. Nech Pán Boh žehná slovenským ľuďom, nech Pán Boh ochraňuje naše Slovensko,“ povedal na záver. Podľa odborníkov bol prejav konzervatívny a jeho ambície sa mu zrejme nepodarí naplniť. Politológ Samuel Abrahám podotkol, že Pellegrini okrem atentátu na premiéra nespomenul aj ďalšie udalosti s politickým pozadím.
Napríklad vraždu novinára Jána Kuciaka či streľbu na Zámockej ulici v Bratislave. „Zaslúžili by si tiež spomenutie,“ myslí si. Chýbalo mu tiež výraznejšie oslovenie žien a menšín. Poukázal tiež na to, že prejav bol pomerne dlhý, pričom ho prezident prednášal s pomocou čítacieho zariadenia. Vzhľadom na prezidentské kompetencie a stav spoločnosti je nepravdepodobné, že prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu sa podarí naplniť jeho ambície, skonštatovala politologička z Univerzity Komenského Darina Malová.
Na to, aby sa mu podarilo zjednotiť spoločnosť, by podľa politologičky musel mať ako prezident jednoznačnú podporu všetkých relevantných parlamentných politických strán, čo Pellegrini nemá. Politológ Radoslav Štefančík podotkol, že od novozvoleného prezidenta sa veľa neočakáva. „Voči Petrovi Pellegrinimu teda veľké očakávania nemáme. Ale každý politik môže prekvapiť,“ skonštatoval s tým, že Pellegrini bude mať päť rokov na to, aby dokázal, že nie je len tým, ktorý je vždy po ruke, keď je potrebné niečo schváliť.
Na inauguráciu prišiel aj český exprezident Miloš Zeman, ktorý jeho prejav pochválil a na otázku, či je možno byť prezidentom, prezidentom všetkých ľudí odpovedal, že je to nemožné. „Len ťažko je byť prezidentom atentátnika na Fica,“ reagoval.
Ukážková kariéra, kauzy aj prvý prezidentský prešľap
Peter Pellegrini strávil takmer celý svoj dospelý profesijný život v politike. Jeho rodiskom je Banská Bystrica, kde sa v októbri 1975 narodil. Za svoje talianske priezvisko vďačí podľa svojich slov inžinierovi zo severného Talianska, ktorý na územie stredného Slovenska prišiel v druhej polovici 19. storočia za stavbou železnice. V detstve hral na harmoniku, študoval na dvoch vysokých školách v Banskej Bystrici a v Košiciach – odbory zamerané na financie a bankovníctvo.
Pár rokov po škole vstúpil do vtedy novej strany Smer. Rodený Banskobystričan k politike prvýkrát pričuchol v roku 2002, keď sa ako 27-ročný po voľbách stal asistentom poslanca Ľubomíra Vážneho, ktorý sa stal učiteľom budúceho prezidenta a s ktorým sa dodnes stretáva pred Vianocami a vyberajú spolu kapra. Pellegriniho úlohou boli pozmeňovacie návrhy alebo tzv. prílepky, ktorými sa menili návrhy zákonov.
Práve v strane Smer sa naučil, ako funguje slovenská politika – ako sa moc získava, delí, ale aj stráca. Po voľbách v roku 2006 bol Pellegrini prvýkrát zvolený za poslanca. Po ďalších voľbách bol Smer v opozícii a Pellegrini bol opäť zvolený za poslanca. Po páde vlády Ivety Radičovej o dva roky neskôr Smer vytvoril jednofarebnú vládu a z Pellegriniho sa stal okrem poslanca aj štátny tajomník vtedajšieho ministra financií Kažimíra.
Po neúspechu Fica v prezidentských voľbách, v ktorých ho v druhom kole porazil Andrej Kiska, podali demisiu minister školstva Dušan Čaplovič aj minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Čaplovič odišiel po viacerých kauzách, ktoré nedokázal presvedčivo vysvetliť a po zmenách, ktoré nestihol presadiť. Novým ministrom sa stal Pellegrini, no len na štyri mesiace. Na poste predsedu parlamentu totiž koncom novembra nahradil Pavla Pašku, ktorý odstúpil kvôli kauze predraženého CT prístroja.
V roku 2016 vládu znova zostavoval Smer a Pellegrini sa stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Ficovou stranou, ktorá bola po rokoch pretkaná množstvom káuz, však dva roky po voľbách otriasla vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tlak verejnosti bol obrovský a Smer musel pristúpiť k rekonštrukcii vlády. Pre Fica to znamenalo porážku – na poste premiéra ho v marci 2018 vystriedala jeho dvojka a pravá ruka Pellegrini.
Vražda novinára nezlomila väz len Ficovi a Smeru. Lámať sa to začalo aj v Pellegrinim. Napätie medzi ním a Ficom bolo čoraz väčšie. Po vražde sa ich názory na smerovanie strany začali diametrálne odlišovať. Napriek tomu sa Pellegrini rozhodol, že povedie Smer do volieb ako líder a jednotka kandidátky a pokúsi sa vybojovať čo najlepší výsledok. Strana trojnásobného premiéra však skončila v opozícii.
Pellegriniho odchod bol voľbách jasný, aj keď ho oficiálne spolu so vznikom Hlasu oznámil až v júni 2020. Budúcnosť v Smere ani po boku Fica si v potenciálnej vláde síce predstaviť nevedel, za čo ho Fico počastoval označením „zradca“. Voľby však rozdali karty a aj keď Smer zosadil Pellegriniho z trónu a to až na tretie miesto, stal sa Hlas rozhodujúcou silou pri skladaní koalície.
Aj keď sa špekulovalo o možnej koalícii s Progresívnym Slovenskom, Pellegrini uprednostnil pred „veľkou neznámou a neskúsenosťou“ istotu. Nakoniec na vládu so Smerom a SNS kývol a už vtedy sa v kuloároch povrávalo, že do vlády so Smerom a SNS išiel výmenou za podporu v prezidentskej kampani, čo líder Hlasu v polovici októbra minulého roka odmietol. O Pellegriniho možnej kandidatúre sa špekulovalo niekoľko mesiacov predtým.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Pred predčasnými voľbami hovoril, že „tu u nás v centrále nič nešumí“. O niekoľko dní už prešiel k slovám, že „prezidentskú kandidatúru zvažuje“. Niekoľko týždňov potom bola v éteri jediná veta – ešte som sa nerozhodol. Začiatkom januára sa situácia zmenila a v druhej polovici mesiaca oznámil, že bude kandidovať. Jeho najväčším vyzývateľom by bol bývalý šéf diplomacie Ivan Korčok, ktorý v prvom kole vyhral, no v druhom kole ho Pellegrini so ziskom viac ako 1,4 milióna hlasov dokázal aj vďaka mobilizácii koaličných voličov a voličov Štefana Harabina vyhrať.
S jeho osobou sa spája viacero kontroverzií a káuz. V parlamente ako poslanecký asistent pomáhal „prílepkami“ dostávať do zákonov zmeny, ktoré potrebovala vláda presadiť. V roku 2008 pomáhal pretlačiť zásadné zmeny pri vyvlastňovaní diaľničných pozemkov. Ústavný zákon neskôr rozhodol, že vyvlastňovací zákon je protiústavný. O rok neskôr sa zviditeľnil návrhom zákona, ktorý by umožnil stavať ropovody cez chránené vodohospodárske územia. Kritizované boli aj viaceré digitálne projekty, ktoré mal na starosti ako podpredseda vlády pre investície a informatizáciu.
Čítajte viac Čaputová odovzdáva žezlo: Odchádza noblesa, ľudskosť, ale aj váhanie. Prezidentov bolo veľa, prezidentka len jedna
Najväčšia kauza pochádza obdobia, kedy bol štátnym tajomníkom rezortu financií. Bývalý šéf finančnej správy František Imrecze a podnikateľ v oblasti informačných technológií Michal Suchoba vypovedali , že Pellegrini vraj dostal úplatok vo výške 150-tisíc v škatuli od šampanského za pomoc pri zavádzaní virtuálnej registračnej pokladnice. Pellegrini priznal, že sa s Výbohom pozná, no jasne odmietol, že prijal úplatok. Polícia ho nikdy neobvinila. Kritike čelil aj počas prezidentskej kampane najmä kvôli pochybnému financovaniu jeho kampane. Peniaze mu napriek tomu, že to zákon zakazuje, darovala strana Hlas, čo Pellegrini označil za technickú chybu.
Exlíder Hlasu nebol zvoleným prezidentom 24 hodín a už mal na svedomí prvý ústavný prešľap. Napriek tomu, že v nedeľu po zvolení hovoril, že má čas na to, aby sa dohodli na novom predsedovi parlamentu, v skutočnosti mal len pár hodín. Líder Hlasu priznal, že zabudol na výklad ústavy, ktorá jasne hovorí, že mu funkcia šéfa Národnej rady (NR) SR, ale aj mandát poslanca zanikajú dňom zvolenia, čo potvrdili aj ústavní právnici.
„Ospravedlňujem sa, ak som hneď včera si neuvedomil všetky ustanovenia ústavy,“ povedal a zacitoval článok 103 odsek 4. „Na toto ustanovenie môžu byť rôzne názory a aj rôzne výklady, keďže prezidentom sa zvolený kandidát stáva až vo chvíli zloženia sľubu,“ uviedol. Právomoci tak prešli do rúk podpredsedu Petra Žigu.
Druhý najmladší a koaličný prezident
Stal sa druhým najmladším prezidentom v úrade. Do paláca prichádza ako 48-ročný a ak sa bude uchádzať o prezidentský úrad znova a bol by úspešný, odchádzal by do politického dôchodku ako 58-ročný. Ako prvý politik obsadil aj všetky tri najvyššie posty – predsedom NR SR bol dvakrát, premiérom raz a v sobotu dosiahol vrchol svojej kariéry a sa stal sa šiestym prezidentom. Okrem toho sú Pellegriniho zvolením prvýkrát tri najvyššie ústavné funkcie obsadené výhradne zástupcami koaličných strán.
Foto: SITA, Milan Illík
Zároveň sa stal prvým prezidentom, ktorý sa síce vzdal členstva v strane Hlas, no ostal v jej straníckych štruktúrach. Ústava neprikazuje prezidentovi vzdať sa členstva v strane, pokiaľ v nejakej je, je to nepísaná tradícia, ktorú zatiaľ dodržali všetci predchádzajúci prezidenti. Po tom, čo Pellegrini oznámil kandidatúru, uviedol, že sa vzdá postu predsedu Hlasu aj členstva v strane, čo neskôr na slávnostnom sneme v Košiciach, kde vedenie strany prebral minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, urobil.
V straníckych štruktúrach však nakoniec v istej forme ostal. Hlas na sneme doplnil stanovy, v ktorých pribudol nový článok – zakladajúci predseda. Ide o mimoriadnu funkciu v strane, udelenú osobe s osobitnými zásluhami o rozvoj strany. Pellegrini podľa tohto doplnku nemusí byť členom strany, má však právo zúčastňovať sa na zasadnutiach všetkých orgánov strany s poradným hlasom či reprezentovať stranu na významných podujatiach. Otvorila sa otázka, do akej miey nadstranícky dokáže byť. „Prezident nemá byť ani prezidentom opozície, ani prezidentom koalície. Má byť prezidentom ľudí,“ opakoval v predvolebnej kampani Pellegrini.
Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík si myslí, že Pellegrini bude vládnej koalícii po ruke. „Nebude to Michal Kováč, skôr by som ho prirovnal k Ivanovi Gašparovičovi,“ uviedol. S Pellegrinim ako mladšou a modernejšou verziou Gašparoviča súhlasí aj politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner „V ich politickom príbehu je veľa podobností,“ myslí si. Odborníci od neho veľa neočakávajú, no stále môže podľa nich prekvapiť.
Už v predvolebnej kampani hovoril, že bude presadzovať spoluprácu s vládou, a nie konflikt s vládou. Pellegrini ako prezident podľa politológa z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied Juraja Marušiaka zrejme nebude vystupovať ako opozičný aktér voči Ficovej vláde. „Nebude politiku parlamentnej väčšiny kritizovať otvorene alebo jej dokonca robiť nejaké prekážky a to aj z toho dôvodu, že bude mať záujem o znovuzvolenie, a to bez podpory strán vládnej koalície možné nebude,“ uviedol.
Foto: NR SR
Podľa agentúry AFP sa analytici domnievajú, že pre nového prezidenta bude ťažké ostať apolitický, hoci sa k tomu po svojom zvolení zaviazal. „Jeho víťazstvo upevnilo Ficovu mocenskú pozíciu,“ napísala agentúra AP. „Kritici sa obávajú, že Slovensko pod Ficovou vládou opustí prozápadné smerovanie a bude nasledovať Maďarsko, na ktorého čele stojí populistický premiér Viktor Orbán,“ dodala.
Prezident môže vetovať zákony, teda vracať ich do parlamentu na opätovné schválenie s pripomienkami. Takéto vetá, najmä ak prezident nemá podporu väčšiny, sú vždy prelomené. Okrem toho môže blokovať vymenovanie rôznych funkcionárov. Pellegrini tak bude mať istú moc nad štvrtou vládou Fica, zatiaľ však neavizoval, že by mal s nejakým vládnym plánom problém. Pellegrini v pondelok odletí do Bruselu na neformálny summit lídrov EÚ po eurovoľbách. Na rokovaní tak bude zastupovať zotavujúceho sa premiéra Fica. V stredu má ísť do Banskej Bystrice na uvedenie prezidentskej poštovej známky a stretnúť sa s občanmi a 26. júna odletí na prvú oficiálnu zahraničnú cestu do Českej republiky, kde sa stretne s prezidentom Petrom Pavlom.
Okrem toho bude zrejme znova iniciovať zvolanie okrúhleho stola v reakcii na atentát na Fica. Prvý pokus nevyšiel, poslanci Smeru a SNS to odmietli. Rozhodovať bude aj o zákone, ktorým sa ruší RTVS a vzniká nová verejnoprávna inštitúcia STVR. Nový zákon je aktuálne v parlamente. Menovať by mal aj nového šéfa SIS. Prezidentka Zuzana Čaputová Pavla Gašpara nevymenovala, vláda a parlament preto zmenili zákon a menovala ho námestníkom, ktorý má posilnené právomoci. Očakáva sa, že Pellegrini ho vymenuje. Menovať by mal aj ústavného sudcu a zúčastní sa aj samitu NATO o Ukrajine. Okrem toho bude menovať nových veľvyslancov a čaká sa aj na to, či udelí amnestie.