Generálny prokurátor upozornil na novelizačné články, ktoré sa týkajú zákona o Policajnom zbore, zákona o elektronických komunikáciách i Trestného zákona.
V prvom prípade poukázal na to, že navrhovaná právomoc policajta pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby predstavuje neprimeraný zásah do základného práva na súkromný život. „Podmienenie oprávnenia policajta predchádzajúcim súhlasom prokurátora nie je v súlade so zákonným postavením a pôsobnosťou prokurátora, pretože prokurátor nie je subjektom objasňovania priestupkov, ale až následne preskúmava zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy v konaní o priestupkoch,“ pridal Žilinka ďalšiu výhradu k uvedenej časti.
Problém vidí aj v zmene Trestného zákona, ktorou sa má neuhradenie peňažnej sankcie kvalifikovať ako trestný čin. „Nepovažujem ju za súladnú s princípom legality ani so zásadou subsidiarity a pomocnej úlohy trestného práva ako prostriedku ultima ratio,“ vysvetlil generálny prokurátor.
Zároveň vyslovil presvedčenie, že uvedené legislatívne zmeny poslanci Národnej rady SR neschvália.
Koalícia trvá na dôvodnosti zrýchleného prijatia tzv. lex atentát
Zástupcovia vládnej koalície trvajú na dôvodnosti skráteného legislatívneho konania k tzv. lex atentát, návrhu vládnych zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Predkladateľ a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) počas diskusie v pléne Národnej rady (NR) SR hovoril o jasných dôvodoch na zrýchlený režim. Verí v rýchle prijatie legislatívy, aby sa situácia mohla postupne upokojiť.
„Dôvody na skrátené legislatívne konanie sú dané čistejšie ako kedykoľvek inokedy práve potrebou ochrany všetkých tých, ktorí sa aktívne podieľajú na verejnom živote,“ zdôraznil Kaliňák. Zopakoval, že lex atentát má pomôcť k upokojeniu, zmenšeniu trecích plôch či zníženiu rizika napätia na zhromaždeniach.
Tibor Gašpar (Smer-SD) poukázal na aktuálnu situáciu v spoločnosti. Podčiarkol potrebu ochrany verejných činiteľov. Pripomenul, že vyhrážkam čelia aj viacerí poslanci. Mimoriadne okolnosti preto podľa neho môžu stále pretrvávať, preto treba zmeny prijať. Apeloval aj na predchádzanie eskalácii napätia a obhajoval dôvody na skrátené legislatívne konanie. Deklaroval, že vláda nechce občanom obmedzovať práva. Má však podľa neho záujem zabezpečiť ľuďom právo na pokojné protesty a zvýšiť na nich bezpečnosť.
Ján Mažgút (Smer-SD) rovnako odmieta, že by mal lex atentát obmedzovať práva občanov. Citoval dôvodovú správu, podľa ktorej sa upravujú niektoré podmienky zhromažďovania, a to v súlade s medzinárodným dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Richard Glück (Smer-SD) pripomenul, že v krajine spáchali atentát na premiéra a pýta sa, kedy inokedy je dôvod na zrýchlené prijatie zmien.
Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) sa vyjadril k výhradám opozície o návrhu na doživotnú rentu dvojnásobnému premiérovi či predsedovi parlamentu. Poznamenal, že aj renta prezidenta má svoj účel, aby vedel dôstojne dožiť život a nebol nútený sa zamestnať. Myslí si, že od štvornásobného premiéra nebude nikto čakať, že čas do dôchodku strávi tým, že sa zamestná v nejakej firme. Čo sa týka bezpečnosti, situácia sa podľa neho eskaluje. Poukázal aj na hrozby smerujúce voči poslancom parlamentu. „Ak vytvárame nástroje pre zvýšenú ochranu politických činiteľov, malo by sa to udiať čo najrýchlejšie,“ dodal.
Kaliňák pripustil úpravy
Vo vládnych zmenách v tzv. lex atentát by ešte v druhom čítaní mohli nastať drobné úpravy. Pripustil to minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) po utorkovom rokovaní brannobezpečnostného výboru v Národnej rade (NR) SR. Zmeny by sa mohli týkať napríklad pokút pre obce v súvislosti so zákazom protestov v obytných zónach.
Kaliňák ozrejmil, že už predložený návrh zákona má zadefinovať systém ochrany ľudí pri výkone ich povolania, pri opozičných aj koaličných ústavných činiteľoch, ale aj odstrániť najväčšie riziká pnutia, napríklad vzájomné narúšanie prípadných zhromaždení. Pri deeskalácii napätia považuje za dôležité aj odstránenie zamieňania si verejného lynču s protestami. „Protestuje sa kvôli práci, výkonu, tak pred ministerstvami, príslušnými úradmi. To je priestor, kde sa má prejavovať nesúhlas,“ podčiarkol.
Jedna z vecí, ktorá by sa mohla upraviť, sa týka pokút pre obce pri zhromaždeniach. Navrhované ustanovenia mali podľa neho prispieť k tomu, aby sa brali vážne napríklad výzvy polície. Odmieta, že by bolo účelom zakazovanie zhromaždení. „Je dosť pravdepodobné, že v druhom čítaní prejde aj toto opatrenie určitou zmenou,“ povedal minister. Problém podľa neho nenastane ani pri fabrikách či skládkach. „Tam majú záujem hlavne obyvatelia zóny,“ doplnil s tým, že v takýchto prípadoch je predpoklad súhlasu obyvateľov so zhromaždením.
Kaliňák tiež avizoval, že v septembri alebo októbri pribudnú zrejme aj ďalšie zmeny v súvislosti s atentátom. Týkať by sa mohli niektorých otázok slobody prejavu či práva na odpoveď a ochrany osobnosti. Má ísť o nastavenie hraníc fungovania v slušnej spoločnosti. „Nie je možné, aby niekto mal výhodu silového postavenia,“ podotkol s tým, že nemožno zverejniť akúkoľvek informáciu bez toho, aby mala dotknutá strana možnosť sa brániť. Minister očakáva, že k týmto zmenám bude širšia diskusia a nepôjdu skráteným legislatívnym konaním.