Faktom zostáva, že Taraba sa v rámci svojho pôsobenia vo funkcii venoval viditeľnejšie personálnym výmenám než plneniu medzinárodných záväzkov. Kým za osem mesiacov stihol z funkcie odvolať až 50 expertov, čo je najviac zo všetkých ministrov, envirorezort zatiaľ mešká pri každej úlohe, ktoré má splniť v rámci plánu obnovy. Vyplýva to zo správ Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA). Najviac problémov kontrolné organy odhalili pri realizácii cieľov v oblasti dekarbonizácie priemyslu, príprave reformy o krajinnom plánovaní a vykúpe súkromných pozemkov v národných parkoch. Problémy sú aj pri príprave novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), čistení vodných tokov či vytvorení metodík na rozvoj veternej energie.
Ku kritike sa najnovšie pripojilo aj združenie environmentálnych organizácií Klimatická koalícia, ktoré vyzýva vládu na nápravu situácie. „Aj vo februárovej vládnej správe bolo MŽP najmenej schopným rezortom. Popri tom sa v rýchlosti pripravujú zákony, ktoré súvisia s plánom obnovy, ale ich návrhy rozhodne nespĺňajú pôvodný zámer,“ upozornil člen združenia a koordinátor Priateľov Zeme-CEPA Juraj Melichár.
Reformy idú pomaly
Vládna sekcia plánu obnovy, teda NIKA, pravidelne hodnotí posun v realizácii plánu obnovy. Experti vydali dve správy, jednu vo februári a ďalšiu v máji. Ministerstvo životného prostredia sa za uplynulé tri mesiace posunulo s plnením úloh iba málo, konštatujú odborníci. Za najkritickejší míľnik označili reformu krajinného plánovania, ktorú rezort mal presadiť ešte do konca roka 2023. V minulom volebnom období však legislatíva neprešla Národnou radou (NR) SR, na schválenie chýbal jeden hlas. Začiatkom júna ministerstvo pripravilo a predložilo nové znenie zákona a parlament by mal o ňom rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Zákon o krajinnom plánovaní má určiť limity využívania prírodných zdrojov či určiť opatrenia, ktoré smerujú k zachovaniu ekologickej stability. V praxi to znamená, že pri územnom rozhodovaní a stavebných konaniach by sa mali zohľadňovali aspekty adaptácie na zmenu klímy. Tým by sa mala podporiť napríklad realizácia prírode blízkych protipovodňových opatrení, krokov na prevenciu sucha a úbytku biodiverzity. Krajinný plán sa bude povinne využívať pri tvorbe územných plánov, nebude však záväzný.
Foto: TASR, Martin Baumann
Návrh z dielne envirorezortu si ale zaslúžil kritiku opozície a samospráv, podľa ktorých by sa takáto rozsiahla zmena nemala schvaľovať v urýchlenom režime. S legislatívou nie je spokojný ani minister Taraba, ktorý novelu otvorene nazýva „výmyslom predošlej vlády“. Tvrdí, že sa snažil presvedčiť Európsku úniu, že taký zákon nie je potrebný. Napokon jeho rezort pripravil zmenu, a to tak, aby boli splnené podmienky plánu obnovy a nebola prekážkou pre vyplatenie peňazí.
Vlani ministerstvo tiež malo dokončiť vykúp takmer 13-tisíc hektárov pozemkov od súkromných majiteľov v národných parkoch. Ani tento cieľ nebol splnený a úradníci zo sekcie plánu obnovy na Úrade vlády nie sú spokojní s alternatívnym riešením, ktoré navrhol Tarabov rezort. Predstavený návrh odporučilo značne dopracovať, a to bez uvedenia detailov. „Na základe dosiaľ poskytnutých informácií nebolo možné na strane NIKA vyhodnotiť potenciál predmetného návrhu,“ zhodnotili odborníci.
NIKA taktiež upozorňuje, že envirorezort musí kriticky zhodnotiť schopnosť zimplementovať plán dekarbonizácie priemyslu. Podľa záväzku z plánu obnovy by totiž Slovensko do polovice roku 2026 malo znížiť emisie z priemyslu aspoň o 1,2 milióna ton ekvivalentu CO2. Pôvodne mal kľúčovú úlohu v naplnení cieľa zohrať U.S. Steel ako najväčší producent emisií v slovenskom priemysle. Košické oceliarne mali dostať z plánu obnovy 300 miliónov eur na výmenu súčasných pecí za elektrické. Materský americký koncern s investíciou dlho váhal, neskôr situáciu skomplikoval predaj podniku japonskému holdingu. U.S. Steel sa nakoniec dotácie vzdal. Slovenskej vláde však na splnenie míľnika dochádza čas, najneskôr má byť zrealizovaný za dva roky.
Čítajte viac Taraba naráža na Európsku komisiu. Jeho zmeny sa musia presunúť na september
Tarabov rezort oznámil, že plánuje vyhlásiť novú výzvu, lenže je potrebné zabezpečiť súlad so schémou štátnej pomoci, schválenou Európskou komisiou, upozorňujú vládni experti. „Najmä z hľadiska uskutočnenia transparentného súťažného konania v rámci výzvy a maximalizácie ekonomicky efektívneho plnenia dekarbonizačného cieľa,“ pripomínajú v správe.
Envirorezort by sa mal intenzívnejšie zaoberať aj ďalším míľnikom, revitalizáciou a čistením vodných tokov. Do konca tohto roka by mali mať revitalizovaných 52 kilometrov slovenských riek, pre väčšinu prác však ešte nebola pripravená projektová dokumentácia. Neoficiálne sa pri tom dávnejšie hovorí, že včasné naplnenie tohto cieľa z plánu obnovy je nereálne. Tarabovo ministerstvo preto navrhlo v rámci revízie zmeniť parametre a do konca tohto roka namiesto plánovaných 52 kilometrov revitalizovať len 10. Zároveň navrhlo znížiť aj celkovú dĺžku revitalizovaných tokov zo súčasných 90 kilometrov na 20 a tiež predĺžiť termín plnenia cieľa až do konca roka 2026.
Čítajte viac Miliarda z Bruselu pre Slovensko sa zasekla na novele Trestného zákona. Je to výstražný prst pre vládu či strašenie opozície?
Dochádza čas
Problémom však je, že všetky míľniky, reformy a investície z plánu obnovy majú byť dokončené v prvom polroku 2026. Tarabov rezort tak má na realizáciu potrebných opatrení len dva roky a je otázne, či ich stihne splniť. Ak sa to nepodarí, Slovensko príde o peniaze z piatej a ďalších žiadostí o platbu z plánu obnovy. Celkovo tak môžeme prísť o tri miliardy eur, z ktorých štát plánuje zaplatiť napríklad výstavbu dvoch nových nemocníc či škôlok po celom Slovensku.
Minister Taraba v stanovisku pre Pravdu uviedol, že urobí všetko pre to, aby tieto peniaze neprepadli. O téme intenzívne rokuje s Bruselom a podpredsedom vlády SR pre plán obnovy Petrom Kmecom (Hlas). „Plán obnovy a odolnosti SR, tak ako ho presadila Matovičova a Hegerova vláda aj s jeho pseudoprojektmi, bol pripravený bez zapojenia sociálnych partnerov, zamestnávateľov či zástupcov regiónov. Experiment, keď sa úradníci v Bratislave hrali na sociálnych inžinierov, bol od začiatku odsúdený na neúspech. My vnímame realitu a niektoré projekty dokončíme, aby sme zachránili financie pred ich prepadnutím,“ zdôraznil Taraba.
Európska komisia (EK) by mohla niektoré pôvodne schválené ciele prehodnotiť v rámci takzvanej revízie. Aby sa tak stalo, členský štát má Komisii preukázať, že z objektívnych dôvodov nie je schopný realizovať niektoré opatrenia. Pri argumentovaní je potrebné preukázať jednak okolnosti, ktoré znemožnili implementáciu niektorého cieľa, ktoré členský štát nemohol nijako ovplyvniť, a tiež to, že nebolo možné tieto okolnosti predvídať. Čím omeškanie argumentuje Tarabov rezort, nie je známe.
Ako už informovala Pravda, slovenská vláda rozbehla neoficiálne rokovania o revízii plánu obnovy ešte vo februári a rokovania stále pokračujú. Šéfka NIKA Lenka Gabrhelová zdôrazňuje, že ide o náročný proces, ktorý môže trvať aj vyše roka. Šanca, že sa dá dohodnúť výrazne zmeny či časové posuny, je však malá. „Predĺženie obdobia implementácie plánu obnovy by si vyžadovalo zmenu európskej legislatívy. A Európska komisia nám zatiaľ veľmi striktne komunikuje, že s predĺžením lehoty na implementáciu plánu obnovy a odolnosti nemáme rátať,“ uviedla v rozhovore pre portál EurActiv.
Ohrozenie európskych peňazí sa spomínalo aj v súvislosti s nedávnym stanoviskom nadácie Zastavme korupciu, ktorá kritizovala, že za osem mesiacov zaznamenali takmer 50 odvolaných odborníkov z ministerstva. Podľa nadácie na uvoľnené miesta po expertoch prišli často nekvalifikovaní ľudia, členovia SNS alebo strany Život – NS. Lucia Szabová z Klimatickej koalície pre agentúru SITA potvrdila, že vláda má právo na svoje nominácie, no z envirorezortu odišli experti, ktorí tam pracovali roky.
Čítajte viac Via Iuris: Vláda prijíma 60 % zákonov v skrátenom konaní, prekonala aj Matovičove pandemické rekordy
Taraba potvrdil, že odvolal ľudí, ktorí boli podľa jeho slov „napojení na predošlú vládnu moc“. „Otvorene hovorím, že s nimi spolupracovať neplánujem a nechcem,“ pokračoval minister. Spojenie prepustenia odborníkov s ohrozenými miliardami z EÚ je podľa neho nezmysel. „Tieto čistky spôsobia, že Slovensko tento rok z našej predikcie bude mať 600 miliónov eur. Minulý rok títo ‚top odborníci‘ spôsobili, že nám prepadli eurofondy za 430 miliónov eur,“ vyhlásil Taraba.
Sekcia plánu obnovy Úradu vlády v stanovisku pre náš denník uviedla, že spolu s ministerstvami pravidelne monitoruje míľniky a ciele, pri ktorých existuje potenciálne riziko ich nesplnenia. „NIKA sa spolu s vykonávateľmi snaží urobiť maximum pre to, aby sme zrealizovali všetky opatrenia tak, ako ich máme definované. Od poslednej revízie Plánu obnovy nebola vládou schválená, a teda ani Európskej komisii predložená žiadna žiadosť o vykonanie zmeny existujúcich záväzkov,“ odpísala na naše otázky
Čakáme na miliardu
Všetky meškajúce míľniky z plánu obnovy, ktoré má na starosti Tarabov rezort, sú viazané na piatu žiadosť a platbu a neskoršie finančné tranže z Bruselu. Slovensko však momentálne stále čaká na hodnotenie a vyplatenie štvrtej žiadosti, jej objem je 924 miliónov eur. Pôvodné financie z Bruselu mali byť vyplatené v prvom polroku 2024, ale vo februári EK pozastavila proces pre zmeny, ktoré vláda presadila v dôchodkovom systéme, v rozpočte a ohľadom novely Trestného zákona.
Vicepremiér Kmec prednedávnom informoval, že posudzovanie žiadosti sa vyvíja pozitívne. „Môžem skonštatovať, že Slovensko splnilo všetkých 15 míľnikov zo štvrtej žiadosti o platbu, a tým pádom pri hodnotení nič nestojí v ceste, aby sa dostalo k 924 miliónom eur z tejto štvrtej žiadosti,“ opísal situáciu. Informácie pre Pravdu potvrdili aj úradníci NIKA. „Slovensko je pred schválením štvrtej žiadosti o platbu. Splnili sme všetky potrebné úlohy a pozitívne hodnotenie EK je už iba otázkou niekoľkých administratívnych úkonov. Platbu očakávame koncom leta,“ uviedli v stanovisku.
Čítajte viac Taraba nečakane zahlasoval: štáty EÚ schválili normu o obnove prírody, nariadenie prešlo len tesne
Harmonogram platieb sa však zrejme posunie. Podľa pôvodného plánu mala miliardová dávka z Bruselu byť vyplatená ešte do konca tohto júna, do konca roka slovenská vláda mala poslať žiadosti o dve ďalšie platby v celkovej sume 1,6 miliardy eur. Ešte v zime sa však termín podania žiadosti o piatu platbu posunul z tohtoročnej jesene na neskôr. Dôvodom bolo nesplnenie či meškanie ôsmich z 22 míľnikov a cieľov. V polovici júna sa počet problémových reforiem z plánu obnovy zvýšil na desať, vyplýva z informácií o realizácii plánu obnovy.
„V súčasnosti je prioritou vlády príprava piatej žiadosti o platbu, ktorú plánujeme predložiť Európskej komisii do konca tohto roka. Tá si vyžaduje maximálnu pozornosť a súčinnosť všetkých rezortov, s ktorými na túto tému vedieme intenzívny dialóg. Krok za krokom riešime aj problémy, ktoré sme našli na stole po predchádzajúcich vládach,“ uviedol pre Pravdu tlačový odbor sekcie plánu obnovy Úradu vlády.