Ak by sa voľby do parlamentu konali v čase konania tohoto prieskumu, tak by sa 13,8 % opýtaných nevedelo rozhodnúť, ktorú stranu voliť. Ďalších 18,3 % deklarovalo, že by voliť nešli. Rozhodnutých by bolo 67,9 % oprávnených voličov a svoje hlasy by rozdelili nasledovne.
Parlamentné voľby by v druhej polovici júna vyhral Smer Roberta Fica so ziskom 23,4 percent hlasov. Druhé miesto by obsadila strana Progresívne Slovensko na čele s jej predsedom Michalom Šimečkom so ziskom 20,5 percent. Strana Hlas na čele s jej novozvoleným predsedom Matúšom Šutajom Eštokom by teraz skončila na treťom mieste so ziskom 14,3 percenta. Do poslaneckých lavíc by v druhej polovici júna zasadli členovia siedmich politických strán.
Štvrtá by teraz skončila KDH so ziskom 7,4 percenta. Piatou stranou, ktorá by sa v súčasnej dobe dostala do Národnej rady SK, je strana Republika so ziskom 6,4 percenta, nasledovaná stranou SaS (6,1 percenta) a stranou SNS so ziskom 5 percent. Žiadna iná politická strana by sa teraz to parlamentu nedostala.
Pred bránami parlamentu by v druhej polovici júna zostala Aliancia-Szövetség (4,6 %). Potrebných päť percent by ďalej nezískalo ani zoskupenie Slovensko Za ľudí, KÚ (4,5 percenta), Demokrati (3,2 %) či strana Sme rodina (2,1 %).
Ako ďalej vyplýva z prieskumu agentúry SANEP, viac ako dvojtretinová väčšina oslovených si je istá stranou, ktorej by, ak by sa teraz konali volby, odovzdala svoj hlas. Váhajúcich je teraz iba 13,8 percenta ľudí.
Ponúka sa tiež zaujímavé porovnanie akuálnych volebných preferencií do Národnej rady s výsledkami nedávnych volieb do Európskeho parlamentu. Hoci to na prvý pohľad vyzerá, že Progresívne Slovensko na domácej politickej scéne posilnilo, tento výklad nie je možné týmto spôsobom aplikovať.
Pred voľbami sa očakávalo, že strana Smer vo voľbách do Európskeho parlamentu zvíťazí, nakoniec sa však musela strana uspokojiť s druhým miestom. Voľby vyhrala strana Progresívne Slovensko a získala o jeden mandát viac ako strana Smer, ktorá vo voľbách skončila druhá.
Za očakávaniami zaostala vládna strana Hlas, ktorá získala len jeden mandát. Istým prekvapením je, že euromandát nezískala strana SaS. Za neúspechom strany môže byť skutočnosť, že ich voliči zrejme uprednostnili silnejšie Progresívne Slovensko (PS), ktoré bojovalo o víťazstvo so stranou Smer.
Víťazstvo PS má však svoje opodstatnenie. Progresívne a liberálne orientovaní voliči sú vo vzťahu k účasti a motivácii ísť k európskym voľbám oveľa disciplinovanejší ako voliči tradičnej ľavice či národno konzervatívneho zmýšľania. A práve nižšia volebná účasť (v porovnaní s voľbami do parlamentu) bola jedným z faktorov, ktorý bol jednoznačne v prospech progresívnych a liberalne orientovaných strán.
Hoci je PS jasným víťazom volieb, celkové výsledky volieb a rozloženie mandátov jednolivých strán, ktoré sa do Európskeho parlamentu dostali, naznačuje, že väčšina ľudí trvá na tom, aby ich súčasní europoslanci dôsledne presadzovali a obhajovali národnoštátne záujmy Slovenska.
Exkluzívny prieskum spoločnosti SANEP pre televíziu TA3 bol uskutočnený v dňoch 12. – 17. júna 2024. Zber dát sa realizoval pomocou techniky CAWI na vybranej skupine v súhrne 1 950 opýtaných, ktorí predstavujú reprezentatívnu vzorku obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 18+ rokov.
Štatistická chyba u uvedenej skupiny obyvateľov sa pohybuje v rozmedzí ±1,5%. Aktuálny prieskum vychádza iba z hlasov 67,9 % respondentov, ktorí predstavujú vzorku rozhodnutých voličov. Všetky uvedené výsledky a modely sú platné iba v daný okamih zberu dát.