Výhrady má aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ale aj Súdna rada SR. O zákone aktuálne rokujú poslanci v parlamente.
Aktualizované 10:30 Poslanci ukončili v stredu večer diskusiu o návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR. V závere diskusie vystúpil vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Poďakoval sa za odbornú diskusiu a pripomienky. Avizoval, že k návrhu pribudnú v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy.
Kaliňák tiež prisľúbil, že niektoré ustanovenia, ktoré by mohli vzbudiť pochybnosť, sa v druhom čítaní upravia. Niektoré nápady, ktoré vzišli z parlamentnej diskusie, si podľa neho vzali do bližšej pozornosti. Vicepremiér pripomenul, že ústavné práva majú svoju vyššiu a nižšiu váhu. Základné práva ako právo na život, zdravie či súkromie majú prednosť pred ďalšími, ako sú politické či sociálne práva. Pri nariadeniach v súvislosti so zhromažďovaním sa práva podľa neho často stretávajú. „Tento štát má povinnosť zabezpečiť pokojné zhromaždenie tomu, kto o zhromaždenie požiada,“ povedal. Odmieta, že by za návrhom bola snaha zakazovať zhromaždenia.
Bude zo Slovenska policajný štát?
Dôvodom prijímania tohto zákona je, ako tvrdí vláda v návrhu, reflektovanie na bezpečnostnú situáciu po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer). Medzi poslancami opozície najviac zarezonovali pokuty pre obce, obmedzenie zhromaždení, ale aj hrozba trestu odňatia slobody za priestupky, kvôli čomu je potrebné meniť aj nedávno zmenený Trestný zákon.
Čítajte viac Šéf NR SR stále chýba. Čaká sa na Fica? Kaliňák: Nejde o dohodu medzi SNS a Hlasom, Pellegrini odišiel, situácia sa zmenila
Líder Progresívneho Slovenska (PS) a podpredseda parlamentu Michal Šimečka uviedol, že zákon v tejto podobe je ľahko zneužiteľný a vôbec neplní svoj účel. Aj preto volali po prešetrení atentátu a diskusii. „Vláda ale urobila presný opak. Bez diskusie chce pretlačiť návrh, ktorý nehovorí nič o predchádzaní atentátu do budúcna,“ uviedol.
Akékoľvek spájanie pokojných protestov s atentátom, aké podsúva koalícia, je podľa neho cez všetky čiary. PS preto podáva pozmeňujúci návrh, ktorý opravuje časti o práve na zhromažďovanie či pokute pre obce. Ku kritike sa pridáva aj SaS. Poslankyňa Mária Kolíková v pléne počas prvého čítania uviedla, že hrozí, že zo Slovenska sa stane policajný štát.
„Predpokladali sme, že prebehne diskusia medzi koalíciou a opozíciou, k ničomu takému však nedošlo,“ povedala. Kaliňák ešte v utorok avizoval možné drobné úpravy v zákone, pokiaľ sa nezmení jeho charakter a že je ochotný s opozíciou debatovať. Podľa Kolíkovej je pozoruhodné, že so zákonom prišiel minister obrany, aj keď to spadá pod rezort vnútra. „Akoby sme boli vo vojne,“ uviedla Kolíková.
„To, čo prinášate v tomto zákone, je policajný štát,“ dodala poslankyňa SaS, ktorá nevidí dôvod na rozširovanie policajnej ochrany aj pre lídrov opozície. „Načo je potrebné, aby mal každý predseda strany v NR SR policajnú ochranu?“ pýtala sa. Zdôraznila, že je úplne v poriadku, ak bola pridelená ochranka poslancom, ktorí sa cítia byť ohrození – či už ide o poslancov Smeru Tibora Gašpara či Richarda Glücka alebo lídra PS Šimečku. „Ak sa cíti ohrozený, je dôležité, aby ochranu mal, to dnes funguje, k tomu tento zákon nepotrebujeme,“ uviedla.
Podľa zmien v návrhu by mali mať ochranku pridelenú lídri všetkých parlamentných – koaličných aj opozičných – strán. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok má podľa Kolíkovej dnes všetky páky na ochranu osôb. Návrh na poskytovanie ochrany širšiemu okruhu osôb zdôvodnil Kaliňák snahou vyhnúť sa subjektívnemu posudzovaniu pri prideľovaní ochrany. „Ak budeme naverímboha udeľovať ochranu, kto ju bude zabezpečovať? Toto, čo navrhujete, znižuje kvalitu ochrany pre osoby, ktoré to naozaj potrebujú,“ dodala. Aj SaS pripravuje pozmeňujúci návrh. Nebezpečné vyhrážanie by nemalo byť vo forme priestupkov, ale trestného činu nebezpečného vyhrážania sa. Liberáli budú navrhovať aj zriadenie špecializovaného útvaru pre boj s vyhrážkami, ktorý bude takéto konanie vyšetrovať a stíhať.
Stiahnutie lex atentátu z rokovania požaduje aj KDH. Chcú, aby sa zákon prerokoval v riadnom legislatívnom konaní a prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Návrh zákona je podľa KDH šitý horúcou ihlou, bez riadnej odbornej diskusie a ohrozuje ústavné práva občanov. „Aktuálna úprava je neurčitá, neadresná a čo je najdôležitejšie – mimoriadne ľahko zneužiteľná. Tento návrh nemá žiadnu garanciu, že sa obdobný hanebný atentát nemusí opakovať,“ upozornil predseda KDH Milan Majerský.
Doživotná renta šitá na mieru Ficovi
Rovnako aj doživotná renta pre premiéra, ktorá je šitá na mieru práve Ficovi. Zákon totiž doživotnú rentu pripisuje premiérovi, ktorý odslúžil najmenej dve celé funkčné obdobia. V podmienkach slovenskej politiky je to len Fico, keďže druhé volebné obdobie, keď bol premiérom Mikuláš Dzurinda, sa skončilo predčasnými voľbami a žiadny iný premiér nebol vo funkcii dvakrát po sebe. „Oni ju nechcú, ja ju chcem, je to dosť jednoduché,“ hovoril Kaliňák cez víkend. Gašpar dodal, že je to politické rozhodnutie.
„Štát neslúži na rozdávanie darčekov,“ uviedla Kolíková. SaS za tým vidí potenciálny odchod Fica z funkcie. „Robert Fico je zrejme na odchode, inak by vláda tak veľmi rýchlo netlačila na prijatie doživotnej renty a ochranky preňho. Lex atentát je v tomto prípade totiž priamo ušitý priamo preňho, keďže ako jediný spĺňa nárok na doživotný plat,“ upozornil predseda SaS Branislav Gröhling.
V zákone chýba aj vyčíslenie nákladov, uvedený je len negatívny vplyv na štátny rozpočet. Politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík považuje doživotnú rentu za sporné opatrenie. „To už nemohli doplniť, že okrem týchto podmienok ten politik ešte musí byť postrelený? Lepšie by to vyzeralo a zapadalo by to do filozofie lex atentátu. Lebo nech rozmýšľam, ako rozmýšľam, netuším, čo má doživotná renta spoločné s bezpečnosťou politika,“ uviedol pre Pravdu.
Rovnako nevidí rozdiel medzi bývalým premiérom, ktorý podmienku dvoch období splnil, a tým, ktorému chýbajú tri mesiace. „Ešte by som tomu premiérovi pridal. Napríklad bude mať voľný vstup na futbalové zápasy a ešte by ho tam mohol voziť vládny špeciál. Čo budeme trocháriť,“ uviedol. Politológ z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Miroslav Řádek takisto považuje doživotnú mesačnú rentu vo výške troch poslaneckých platov za spornú. „Tento legislatívny zámer nemá objektívne opodstatnenie – nezdôvodňuje, prečo takúto rentu nesmú mať premiéri napr. s niekoľkomesačným výkonom funkcie, alebo napr. po troch volebných obdobiach,“ uviedol.
Čítajte viac Na futbal za štátne? Podľa rezortu vnútra je to bežné, Keketi však letel komerčnou linkou. Opozícia hovorí o papalášizme
Problémom pre opozíciu, ale aj Súdnu radu SR bolo skrátené legislatívne konanie. Súdna rada SR nevidí na skrátené legislatívne konanie dôvod a navrhuje vypustenie článku, ktorým sa mení Trestný zákon. Opoziční politici varujú aj pred posilnením právomocí Slovenskej informačnej služby (SIS), ale aj Policajného zboru SR, čo kritizoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Z vládnej novely vyplývajú zásahy do telekomunikačného tajomstva. Policajti po schválení zákona by mali novú právomoc, ktorá by im pri prešetrovaní priestupku umožnila požadovať od právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prevádzkujú elektronické komunikačné siete alebo poskytujú elektronické komunikačné služby, údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie, a to s predchádzajúcim súhlasom prokurátora, čo namietal aj Žilinka.
„V zmysle Ústavy Slovenskej republiky platí, že akýkoľvek zásah do súkromia musí byť vykonaný v súlade so zákonom. Zákon o elektronických komunikáciách pritom ustanovuje, že údaje tvoriace predmet telekomunikačného tajomstva (ako napr. meno, priezvisko či telefónne číslo osoby), môže podnik poskytnúť štátnemu orgánu len na základe písomnej žiadosti vyhotovenej na základe písomného súhlasu zákonného sudcu,“ zdôvodnil.
Pokuty pre obce aj ľudí
Opatrenia v lex atentát podľa poslanca hnutia Slovensko a bývalého ministra vnútra Romana Mikulca nehovoria o tom, ako sa má zmeniť bezpečnostná situácia v krajine, upravuje sa len posilnenie ochrany ústavných činiteľov. Obáva sa, že koalícia chce zákonom zakázať ľuďom, aby sa zhromažďovali. „Administratívne podmienky pre zhromažďovanie nesmú byť nastavené tak, že predstavujú skrytú prekážku pre slobodu zhromažďovania,“ uviedol v diskusii poslanec PS a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Dodal, že ak by bol policajným prezidentom, s takýmto zákonom by dokázal bez problémov zakázať akékoľvek podujatie alebo zhromaždenie. „Nepriamo ju (obec) ako keby nútili – buď to zakážeš, alebo dostaneš pokutu,“ povedal. Úprava zhromažďovacieho práva podľa Kaliňáka priamo reaguje na atentát, má tiež prispieť k deeskalácii situácie na niektorých typoch zhromaždení. „Ústava garantuje právo na pokojné zhromaždenie,“ zdôraznil s tým, že to musí polícia aj zabezpečiť. Zopakoval, že protesty pred obydliami nie sú v záujme demokracie a má sa protestovať pred úradmi či inštitúciami, nie pred domami. Je ochotný vypočuť si návrhy na vylepšenie. So zákazom protestov pred obydliami politikov či iných verejných činiteľov súhlasí aj opozícia.
Novela zákona o zhromažďovaní okrem iných úprav zužuje aj okruh miest, na ktorých sa zhromaždenie môže konať, resp. rozširuje možnosti obce zakázať zhromaždenia, ktoré sa majú konať na určitých miestach. „Ako vyplýva aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), členské štáty musia prejaviť istú mieru tolerancie voči nepohodliu, ktoré so sebou pokojný výkon práva na zhromaždenie prirodzene prináša. Ani ESĽP pritom nevylučuje, aby právna úprava zakazovala konanie zhromaždení na určitých miestach,“ hovorí verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Čítajte viac Rokovanie vlády postavilo Rimavskú Sobotu „do pozoru“. Kaliňák napriek sprísneným opatreniam podával ľuďom ruku
Takýto typ zákazu však musí byť vždy zakotvený jasne a presne len na dosiahnutie sledovaného cieľa. „Považujem za dôležité, aby návrh zákona obsahoval dostatočné záruky, ktoré zabránia extenzívnemu výkladu dôvodov na zákaz zhromaždení. Hrozba, pre ktorú sa má obmedziť právo zhromaždiť sa, musí byť priama a reálna, nie len abstraktná a hypotetická. Parlamentu som preto ponúkol nemeckú či rakúsku úpravu. V Nemecku a v Rakúsku pristupujú k zákonom, ktoré sa týkajú práva na zhromažďovanie, veľmi obozretne. Dbajú na to, aby exekutíva nedostala do rúk široké právomoci pri obmedzovaní ústavného práva na zhromažďovanie,“ uviedol.
Za priestupky môžu obce a mestá dostať pokutu až do výšky 16 500 eur. Účastníci protestov môžu dostať pokutu od 165 do 1 650 eur. Dobrovodský upozorňuje, že navrhovaná novela zavádza novú skutkovú podstatu trestného činu neuhradenia pokuty, no v súčasnosti predstavuje neuhradenie pokuty dôvod na začatie správnej exekúcie. Tento nástroj je tak dostatočne efektívny na vymáhanie pokút bez potreby kriminalizácie jednotlivcov, čo by len zbytočne zaťažovalo trestnoprávny systém a súdy.
„Tento návrh by bol navyše v rozpore s trendom zvyšovania hranice malej škody, ktorý bol doteraz obhajovaný ako krok smerujúci k zmierneniu trestnoprávnych dôsledkov pre menej závažné porušenia zákona,“ uviedol verejný ochranca práv s tým, že podporuje vypustenie navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia z navrhovaných zmien.
„Dosť nerozumiem snahám pokutovať ľudí za ich vulgárne vyjadrovanie na internete. Nie že by to nebolo jasné, len mi to akosi nejde dokopy s ich presadzovaním práva na názor. Veď jedného takého extrémistu Smer verejne podporuje a dokonca ho nominoval za europoslanca a tvári sa, že tie urážky sú vlastne názor,“ hovorí politológ Štefančík. Praktické opodstatnenie nemajú podľa Řádeka ani pokuty pre samosprávy a prenesenie povinnosti vyhodnocovať bezpečnosť verejných zhromaždení na ne. „V tejto v súvislosti už majú možnosť obmedziť verejné zhromaždenia súdy. Ide o zbytočnú a neefektívnu duplicitu,“ hovorí.
Problém má aj Žilinka
Generálny prokurátor SR (GP SR) Maroš Žilinka považuje niektoré časti novelizačných článkov tzv. lex atentát za neopodstatnené. Konkrétne časti, ktoré menia a dopĺňajú zákon o Policajnom zbore, Trestný zákon a zákon o elektronických komunikáciách. V liste zastupujúcemu predsedovi parlamentu vyjadril svoj právny názor. „Generálny prokurátor nepovažuje novú právomoc policajta pri identifikácii osoby podozrivej zo spáchania priestupku prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, za súladný s princípmi materiálneho právneho štátu, najmä s princípmi legitimity a proporcionality zásahu do základného práva na súkromný život,“ uviedla v stanovisku GP SR.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Podmienenie oprávnenia policajta predchádzajúcim súhlasom prokurátora podľa Žilinku nie je v súlade so zákonným postavením a pôsobnosťou prokurátora. „Prokurátor nie je subjektom objasňovania priestupkov, ale až následne preskúmava zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy v konaní o priestupkoch,“ vysvetľuje.
„Ani legislatívnu zmenu Trestného zákona týkajúcu sa zákonných znakov trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v súvislosti s trestným postihom páchateľa, ktorý bez vážneho dôvodu nezaplatí pokutu alebo obdobnú sankciu peňažnej povahy (napríklad úroky z omeškania) uloženú v priestupkovom konaní alebo v inom osobitnom konaní (napríklad v daňovom konaní) najmenej v malej výške, generálny prokurátor Slovenskej republiky nepovažuje za súladnú s princípom legality ani so zásadou subsidiarity a pomocnej úlohy trestného práva ako prostriedku ultima ratio,“ dodal Žilinka a vyslovil presvedčenie, že zákon v takejto podobe prijatý nebude.