Astronomické leto sa „oficiálne“ začne až vo štvrtok 20. júna v noci. Klimatológ Pavel Matejovič hovorí, že teploty okolo 35 stupňov sú vzhľadom na aktuálne ročné obdobie veľmi vysoké, no po tohtoročnej rekordne teplej zime a jari bude tento trend pokračovať aj najbližšie mesiace. Padať budú zrejme aj rekordy.
„Bežne sa u nás v lete v posledných desaťročiach vyskytujú teploty okolo 38 stupňov Celzia. V minulosti sa takto vysoké teploty v našom klimatickom pásme bežne nevyskytovali. Pred rokom 2007 nebola nikdy u nás nameraná hodnota, ktorá by dosiahla 40 stupňov a viac,“ uviedol pre Pravdu klimatológ Pavel Matejovič. Pripomenul, že „štyridsiatky“ sa na území Slovenska vyskytli v letách 2007, 2013 a 2022, no pravdepodobnosť takýchto teplotných extrémov sa stále zvyšuje.
Vplyv na veľmi teplé počasie majú podľa neho viaceré faktory. „V dôsledku vypúšťania oxidu uhličitého do atmosféry sa zvyšuje globálna teplota vzduchu. Tá potom ohrieva oceány, ktoré sú rekordne teplé. Z teplých oceánov sa do atmosféry vyparí viac vodnej pary. Vodná para je najvýznamnejší skleníkový plyn, a preto efekt otepľovania ešte zdvojnásobuje,“ vysvetlil.
Horúce dni, dusno a tropické noci
Meteorológovia zo SHMÚ očakávajú, že po teplej strede sa maximálna denná teplota bude vo štvrtok pohybovať od 27 do 32 stupňov. Chladnejšie bude len na severe a východe, kde sa majú teploty pohybovať v rozmedzí 22 až 27 stupňov. Teploty vystrelia nahor aj pred víkendom. Ako pre Pravdu povedala meteorologička Martina Sadloňová zo SHMÚ, v piatok sa dostaneme do teplého až veľmi teplého vzduchu, ktorý k nám bude prúdiť od juhozápadu a maximálna denná teplota má byť okolo 28 až 33 stupňov. Na juhozápade a Honte bude ešte teplejšie – 33 do 35 stupňov.
„Hlavne preto máme v piatok v platnosti výstrahu druhého stupňa, kde varujeme pred vyššími teplotami vzduchu do 35 stupňov pre okres Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky a Levice,“ upozornila Sadloňová. Z piatka na sobotu budú s teplejším počasím spojené aj intenzívne búrky, môžu sa však vyskytnúť aj v sobotu cez deň. „Maximálna denná teplota bude opäť 23 až 29 stupňov, na juhu a východe bude miestami ešte teplejšie – 29 až 35 stupňov. Budeme v teplom a vlhkom vzduchu, takže treba rátať aj s dusnom,“ pokračovala.
Hoci sa neskôr ochladí, jarné bundy nebude vôbec treba vyberať zo skríň. „Čo sa týka ochladenia, ak sa to tak vôbec dá povedať, budeme dosahovať opäť hlavne v najteplejších regiónoch Slovenska aj tropické hodnoty, pretože v nasledujúcich dňoch sa maximálna denná teplota očakáva 25 až 31 stupňov. Na severe bude miestami chladnejšie, okolo 23 stupňov,“ spresnila odborníčka zo SHMÚ.
Už počas prvých letných dní treba počítať s tým, že výrazne chladnejšie nebudú ani noci. „Áno, čakajú nás aj tropické noci. Takisto z piatka na sobotu, tam kde zostane viac oblačnosti a nevyskytnú sa búrky, nočná teplota môže byť okolo 20 až 22 stupňov,“ ozrejmila Sadloňová. Zaspávať s vyššími teplotami budú najmä obyvatelia v južnej polovici západného Slovenska a na Honte. V nedeľu sa už nočné teploty očakávajú pod 20 stupňov.
Aké bude leto?
Presné predpovede na celé leto od meteorológov teraz ešte nemožno očakávať. Do konca júna zostáva totiž ešte posledná dekáda. Čo však „rosničky“ vedia už teraz, je, že v letných mesiacoch sa priemerná denná teplota vzduchu môže na najteplejších miestach Slovenska približovať častejšie k hodnotám okolo 25 stupňov, prípadne aj o niečo viac. Štandardom pritom je, že v období, keď leto vrcholí, sú aj v najteplejších miestach Slovenska hodnoty priemernej dennej teploty vzduchu približne 22 až 23 stupňov. „Z toho potom vyplýva, že môžu byť dosiahnuté v niektorých oblastiach leta na najteplejších miestach Slovenska veľmi vysoké hodnoty maximálnej dennej teploty vzduchu, ktoré budú vyššie ako 35 stupňov.
Vysoké môžu byť aj hodnoty minimálnej dennej teploty vzduchu, čo by mohlo znamenať, že by sa mohli vyskytovať opäť ešte tropické noci,“ priblížila Sadloňová predikciu kolegu klimatológa SHMÚ Pavla Faška. Meteorologička očakáva, že niektoré stanice môžu prekonať aj rekordy z minulosti. „Ktorý deň a aké hodnoty, to sa ešte nedá povedať,“ dodala.
Podobne ako Sadloňová aj Matejovič hovorí, že počas leta treba vplyvom klimatických zmien počítať aj s ďalšími špecifikami počasia. „V dôsledku zvýšenej koncentrácie vodnej pary v atmosfére treba rátať aj so silnými búrkami a s nimi spojenými nebezpečnými javmi, ako sú prívalové dažde, krupobitie, silné vetry, húľavy a tornáda. Kombinácia vysokého obsahu vodnej pary s vysokou teplotou dokáže namiešať doslova koktail „výbušnej zmesi“, ktorá potom môže explodovať napríklad ako supercelárna búrka, ktorá má ničivé účinky,“ uviedol odborník a pripomenul, že to nebolo tak dávno, čo sme s podobnými javmi boli konfrontovaní. Teplý vzduch sa totiž spája ako špongia, ktorá dokáže absorbovať viac vodnej pary, čo často potom pociťujeme ako silné dusno, ktoré pre chorých a starších ľudí predstavuje zdravotné riziko.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Vznikajú púšte
Aj hydrológ Michal Kravčík podotkol, že 35 stupňov je na ešte stále jarné obdobie extrémne veľa. „Nedostatok vody v krajine znižuje výpar do atmosféry a tým pádom sa neklimatizuje krajina a nespotrebúva sa energia slnka na výpare cez vegetáciu, preto sa mení na citeľné teplo a to spôsobuje prehriatie,“ vysvetlil. Na vysušovanie a prehrievanie zeme pritom odborníci upozorňujú už roky. Predpokladá, že počas leta môže dôjsť k intenzívnym dažďom, ktoré budú spôsobovať lokálne záplavy a nepríjemné škody na majetku. „Tým, že sme z krajiny vyhnali všetku vodu, ktorú sme mohli, spôsobuje to nebezpečné extrémy z hľadiska náhlych prívalových dažďov,“ hovorí s tým, že vysychanie Slovenska treba riešiť systémovo.
„Keď sa viac vody zadrží v krajine, dostane sa do podložia, doplní zásoby podzemných vôd, potom sa to cez vegetáciu vyparí, časť sa vyparí automaticky a výsledkom je aj príjemnejšia klíma, a zároveň aj dostatok zásob podzemných vôd,“ vyzdvihol. Urbanizácia v hlavnom meste podľa neho zmenila aj hladiny podzemných vôd v podloží. „Prídu prívalové dažde, voda sa zleje na niektoré miesta, ktoré sú najnižšie položené,“ pokračoval.
Čítajte viac Hydrológ: Storočné zrážky sa môžu opakovať každým rokom, naše vodné hospodárstvo je v hlbokej kríze
V dôsledku zmien klímy sa menia niektoré časti Slovenska, no aj okolité krajiny. Naše končiny sa podľa hydrológa dlhodobo menia na púšť. Prvá v strednej Európe začala rásť v oblasti povodia rieky Tisa v Maďarsku. „Dlhodobo sme podrezávali žily malých vodným cyklom. To je voda, ktorá v minulosti vsiakla, vyparila sa, potom zase padla vo forme dažďa a vsiakla. Je jej stále menej. Ročne nám z tejto vody vplyvom urbanizácie a spriemyselňovania krajiny odteká v priemere jedno percento z objemu malých vodných cyklov,“ vystríhal.
Matejovič dodal, že postihnuté klimatickou zmenou sú dnes už všetky oblasti Slovenska a pred jej prejavmi nie sú chránené. Dôkazom toho sú horúčavy vyskytujúce sa aj v lokalitách, kde sa predtým neobjavovali. „Dôsledky intenzívnych horúčav však najviac pociťujú obyvatelia nížin a najmä veľkých miest, kde tepelnú záťaž ešte zvyšujú tzv. mestské ostrovy tepla,“ uzavrel.
S horúčavami prichádzajú riziká
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Vysoké vonkajšie teploty počas leta prinášajú viaceré zdravotné riziká. Patria medzi ne napríklad prehriatie organizmu, zvýšená telesná teplota, malátnosť, ospalosť, bolesť hlavy, závrate, nevoľnosť či vracanie. Upozornili na to odborníci z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR s tým, že následky horúčav možno eliminovať dodržiavaním základných pravidiel prevencie.
V horúčavách je preto podľa nich dôležité dbať na pravidelný pitný režim. Základom je čistá pitná voda. „Odporúča sa vypiť minimálne dva až štyri decilitre tekutín na desať kilogramov hmotnosti, čo predstavuje približne 1,5 až tri litre tekutín denne. Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia,“ ozrejmili odborníci.
Pozor si treba dávať aj na stravu. Mala by byť ľahko stráviteľná a s nižšou energetickou hodnotou. „Organizmus v lete nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimných mesiacoch. Súčasne však strava musí poskytovať dostatok živín,“ podotkli odborníci. Ľudia by mali byť podľa nich obozretní aj pri príprave a skladovaní potravín.
ÚVZ na ľudí tiež apeloval, aby nepodceňovali riziko úpalu a úžehu. „Pozor na zvýšenú fyzickú námahu. Robievajte si časté prestávky v tieni a v čase medzi desiatou až 16. hodinou obmedzte pobyt vonku a nezdržiavajte sa na slnku. Ak je to možné, fyzicky náročnú aktivitu si v období horúčav plánujte na skoré ranné hodiny, ideálne do siedmej ráno,“ dodala hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová.