Horúčavy si už vyžiadali svoju daň, sanitky štartovali k prvej stovke kolapsov. Čo robí teplo s telom a ako sa pripraviť na extrém?

Horúčavy, ktoré udreli v posledných dňoch, niektorých poriadne prekvapili. Sanitky rýchlej zdravotnej služby štartovali v stredu 73-krát a vo štvrtok do 15. hodiny takmer štyridsaťkrát, a to sa leto ešte ani poriadne nezačalo. Hoci na riziká, ktoré vznikajú v dôsledku vysokých teplôt, zdravotníci upozorňujú permanentne, mnohí odporúčania neberú vážne, ignorujú ich a teplo ich napokon zloží. Ako zniesť horúce dni a čo môže pomôcť?

21.06.2024 06:00
debata (2)
Počasie: Horúčavám sa nevyhneme, treba rátať aj búrkami
Video
Zdroj: TV Pravda

„Dnes (štvrtok, pozn. red.) do 15.00 sme vyslali ambulancie Záchrannej zdravotnej služby v súvislosti s kolapsovými stavmi z tepla celkovo 39-krát. Najviac výjazdov evidujeme v Banskobystrickom kraji, kde sme vyslali sanitku k deviatim pacientom. Najmenej ich bolo v Trenčianskom kraji, kde sme vyslali ambulanciu k dvom pacientom,“ zosumarizovala počty hovorkyňa záchranárov Petra Klimešová. Po uzávierke printového vydania Pravdy však skolabovaných mohlo ešte pribudnúť.

Zmeny počasia dostihli v polovici pracovného týždňa ešte viac ľudí, v stredu ich bolo vyše sedemdesiat. Najčastejšími chybami počas horúčav, pred ktorými meteorológovia vydali vo štvrtok druhý stupeň výstrahy, sú podľa záchranárov nedostatočný pitný režim, pobyt na slnku počas kritických hodín, nesprávny odev, no aj zvýšená fyzická aktivita vo vysokých teplotách. Oslabiť telo môže nielen nízky príjem vody, ale aj jedálny lístok. Podľa záchranárov škodí aj príliš kalorická strava a pitie alkoholu.

Pláže bratislavského jazera Veľký Draždiak sa...
Pláže bratislavského jazera Veľký Draždiak sa...
+6Pláže bratislavského jazera Veľký Draždiak sa...

Pravda oslovila všeobecnú lekárku pre dospelých Janu Bendovú, ktorá ordinuje v obci Veľký Biel, s ktorou sme pripravili otázky a odpovede o horúčavách.

1. Ako vyzerá kolaps?

Keď ľudské telo z horúčav skolabuje, väčšinou je to z toho, že je v organizme nízky objem krvi a človek je dehydratovaný. „Teplom stráca tekutiny a má nižší tlak. Mozog preto nie je taký prekrvený a dochádza k mdlobám až k odpadnutiu,“ vysvetlila Bendová. Navyše pri odpadnutí sa ľudia často zrania a ublížia si, čo môže mať dlhotrvajúcejšie následky. Okrem úrazov záchranárov najčastejšie vysielajú k prípadom dehydratácie, zvýšeným teplotám, no vyskytujú sa aj prípady kŕčov.

Kŕče podľa Bendovej nie sú v prvej fáze kolapsu bežné. Na úvod dôjde k odpadnutiu a niekedy aj k strate vedomia, no nemusí k nej automaticky dôjsť. „Človeka to položí kvôli tomu, aby sa mozog prekrvil. Telo sa snaží, aby sa krv do mozgu dostala, a keď človek leží, tak sa tam dostane ľahšie, ako keď stojí alebo sedí,“ opísala. Kŕče sa vyskytujú podľa nej až v neskorších štádiách pri pokročilejšej dehydratácii alebo vtedy, ak má človek lieky, ktoré znižujú krvný tlak alebo odvodňujú. „Tam sa to môže stať rýchlejšie, pretože dochádza nielen k strate vody, ale aj minerálov pri potení,“ pokračovala.

Ak pri nás niekto skolabuje, do príchodu rýchlej zdravotnej služby mu môžeme pomôcť zmierniť situáciu aj my. „V prvom rade skontrolujeme všetky životné funkcie – či dýcha, či má tep, aký je stav vedomia. Ak je pacient pri vedomí a dýcha, má tep a komunikuje, zvyčajne pomôže dodať mu tekutiny a ochladiť telo,“ priblížila lekárka. Ak má tesný golier, uvoľníme mu kravatu a oblečenie. „Pomôcť môže aj ovievanie, no rozhodne ho treba transportovať do chladu, kde sa prirodzene ochladí,“ ozrejmila lekárka.

Pláže bratislavského jazera Veľký Draždiak sa počas horúcej stredy zaplnili ľuďmi.
Video
Zdroj: TV Pravda

2. Ako sa pripraviť na teplo?

Príprava sa začína podľa lekárky už ráno doma. Namiesto toho, aby sme do seba ráno „kopli“ len kávu, mali by sme si k nej dopriať aj jeden alebo dva poháre vody a pri odchode z domu si nezabudnúť zobrať fľašu s vodou. Hoci to znie ako samozrejmosť, lekárka odporúča v rámci prípravy nevynechať ani pokrývku hlavy a ľahké oblečenie.

Adekvátne sa treba správať aj vonku v exteriéri. „Mať pokrývku hlavy a priebežne piť, nie až vtedy, keď cítime smäd. To už môže byť neskoro. Keď sa dá, tak si na ulici vyberať takú stranu, ktorá je tienistá. Ďalej, dopriať si viac času, ak sa niekam pešo presúvame, neponáhľať sa, pretože telo míňa veľa síl na boj s horúčavou a ľahšie sa vyčerpá. Ak je niekto vonku na turistike alebo nemá v práci klimatizáciu, treba si dopriať prestávky a rátať s tým, že organizmus nie je výkonný na sto percent,“ upozornila.

3. Ako sa pripraviť na teplo z dlhodobého hľadiska?

Na extréme letné počasie je možné začať sa pripravovať už mesiace predtým, ako udrú, a to otužovaním alebo saunovaním. „Veľa ľudí si myslí, že otužovanie pomáha iba na to, aby človek nebol zimomravý, ale z vlastnej skúsenosti viem, že veľmi pomáha aj v boji s horúčavami, pretože centrum termoregulácie je lepšie vytrénované,“ vyzdvihla lekárka.

počasie, leto, teplo, slnko, horúčavy, Veľký Draždiak Čítajte viac Leto udrie naplno, čakajú nás tropické dni aj noci. Klimatológ: Rátajte s búrkami, krupobitím aj tornádami

4. Aké prejavy tela si počas horúčav všímať?

Najbežnejším prejavom nedostatku tekutín je sucho v ústach a pocit smädu, ktorý netreba ignorovať. Všímať by sme si mali aj to, ako sa potíme. „Keď sa len tak trochu spotím, nie je to také vážne, ako keď som celý mokrý od potu.

Veľmi dôležité je tiež všímať si farbu moču,“ podotkla lekárka. „Ak je svetlej farby, znamená to, že sme dobre hydratovaní, ak je, naopak, tmavý až tmavožltý, a nebodaj je ho aj málo, tak to značí, že sme dehydratovaní a rozhodne musíme pridať v príjme tekutín,“ apelovala.

5. Koľko vody by sme mali vypiť?

Väčší sklon ku kolapsovým stavom a dehydratácii majú podľa lekárky malé deti a starší ľudia. Na otázku, aké množstvo vody vypiť v extrémnych teplotách aj preto podľa nej neexistuje paušálna odpoveď. „Všetkého priveľa môže škodiť, je to veľmi ťažké presne povedať. Závisí to od toho, v akom teple sa človek pohybuje, koľko hodín strávi vonku, aké teplo má v miestnosti, či používa klimatizáciu,“ menovala.

„Dá sa vypočítať optimálny príjem tekutín podľa hmotnosti. To znamená, že napríklad 120-kilogramový človek potrebuje viac tekutín ako 50-kilogramový človek. Je v tom rozdiel, ale rozsah dva až tri litre by mal byť minimum,“ pokračovala. „Radšej mať pri sebe tekutín viac a priniesť tú vodu domov, ako ju nemať poruke,“ dodala.

Mnoho ľudí si podľa Bendovej myslí, že v teple sú vhodné ľadové nápoje, pretože sa im žiadajú a majú po nich pocit úľavy. „Nie je to tak. Keď sa ľadový nápoj dostane do žalúdka, je to signál pre organizmus, že má produkovať ešte viac tepla. Nie je to užitočné,“ zvýraznila s tým, že človeku po kolapse by sme preto ľadové nápoje nemali vôbec ponúkať.

6. Čo nejesť počas horúčav?

Na tanieri je vhodné v lete mať skôr ako mastné jedla zeleninové šaláty, polievky, ryby, čerstvú zeleninu, z mäsa je najvhodnejšia hydina. Ťažké jedlá zaťažujú tráviaci systém a vyvolávajú pocity únavy či vyčerpania. „Kalorickým a ťažkým jedlám sa vyhýbajte hlavne na večeru. Plný a ťažký žalúdok v spojení s vyššími teplotami prostredia môžu spôsobiť nekvalitný spánok,“ uviedol vedúci odboru hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov Úradu verejného zdravotníctva Marek Slávik.

Vhodnejšie je tiež jesť častejšie a v menších dávkach. „Nie je vhodné jesť ani príliš veľa, ani príliš málo. Niektorí seniori v extrémnych teplotách strácajú chuť do jedla, opatrní by mali byť aj diabetici, tieto skupiny populácie by mali mať pravidelnú dostatočnú stravu,“ skonštatoval. Treba sa podľa neho vyhýbať kaziacim sa potravinám, akými sú napríklad údeniny, mäkké salámy, majonézové šaláty či niektoré mliečne výrobky. Upozornil, že môžu byť zdrojom infekcie.

7. Aké budú najbližšie dni podľa SHMÚ?

Pláže bratislavského jazera Veľký Draždiak sa... Foto: Pravda, Robert Hüttner
počasie, leto, teplo, slnko, horúčavy, Veľký Draždiak Pláže bratislavského jazera Veľký Draždiak sa počas stredy zaplnili ľuďmi.

Teploty vystrelia nahor aj pred víkendom. Ako pre Pravdu povedala v stredu meteorologička Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu Martina Sadloňová, v piatok sa u nás očakáva teplý až veľmi teplý vzduch, ktorý k nám bude prúdiť od juhozápadu, a maximálna denná teplota má byť okolo 28 až 34 stupňov. Na juhozápade a v Honte bude ešte teplejšie, od 33 do 35 stupňov.

Aj preto na piatok vydali výstrahu pred vyššími teplotami pre okres Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky a Levice. Z piatka na sobotu budú s teplejším počasím spojené aj intenzívne búrky, môžu sa však vyskytnúť aj v sobotu cez deň. „Maximálna denná teplota bude opäť 23 až 29 stupňov, na juhu a východe bude miestami ešte teplejšie – 29 až 35 stupňov. Budeme v teplom a vlhkom vzduchu, takže treba rátať aj s dusnom,“ priblížila Sadloňová.

Hoci sa neskôr ochladí, k jarným teplotám sa nevrátime. „Čo sa týka ochladenia, ak sa to tak vôbec dá povedať, budeme dosahovať opäť hlavne v najteplejších regiónoch Slovenska aj tropické hodnoty, pretože v nasledujúcich dňoch sa očakáva maximálna denná teplota 25 až 31 stupňov. Na severe bude miestami chladnejšie, okolo 23 stupňov,“ spresnila odborníčka zo SHMÚ.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #počasie #leto #horúčavy