Hoci lex atentát ešte nebol schválený, zvýšené bezpečnostné opatrenia pri podujatiach za účasti členov vlády a parlamentu sa uplatňujú už vyše mesiaca. Výnimkou nebolo ani výjazdové rokovanie vlády, ktorá prvýkrát od atentátu zasadala mimo hlavného mesta. V Rimavskej Sobote na bezpečnosť dohliadal zvýšený počet policajtov, okolie Domu kultúry, v ktorom sa zišli ministri, obmedzovali zátarasy. Išlo však o štandardné, aj keď zosilnené bezpečnostné opatrenia, ktoré sú obvykle počas dôležitých podujatí za účasti vysokopostavených politikov nielen na Slovensku, ale po celom svete.
Legislatívny balík, o ktorom rokuje NR SR, by mal riešiť ochranu politikov aj mimo ich pracovísk a aktivít súvisiacich s výkonom verejnej funkcie. V hre sú preto aj zákaz protestov pred domami poslancov a ministrov, ako aj prísnejšie finančné tresty za vyhrážanie sa v online priestore. Súčasťou zákona je aj zavedenie doživotnej renty premiérovi, ktorý odslúžil najmenej dve celé funkčné obdobia. Autori novely však nevysvetľujú, ako má tento krok ovplyvniť mieru ochrany predsedu vlády po odchode z funkcie.
Výhrady k zákonu majú generálny prokurátor Maroš Žilinka, verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, ale aj Súdna rada SR. Problémom je skrátené legislatívne konanie, posilnenie právomocí Slovenskej informačnej služby a Policajného zboru, ak aj zásahy do telekomunikačného tajomstva. V zákone tiež chýba vyčíslenie nákladov, uvedený je len negatívny vplyv na štátny rozpočet.
Roberta Fica po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej postrelili. Na mieste padlo niekoľko výstrelov, útočníka zadržali. 15. máj 2024
Analýza zahraničnej legislatívnej praxe, ktorú pripravili odborníci Parlamentného inštitútu NR SR, ukázala, že aj v iných európskych krajinách fungujú zákonné opatrenia, ktoré riešia podobnú agendu ako slovenský lex atentát. Avšak, v európskych štátoch je podobná legislatíva často zameraná na iné okruhy problémov, ako napríklad zvýšenie bezpečnosti v online priestore či prísnejšie tresty za vyhrážky. Existujú však aj finančné príspevky, z ktorých by zahraniční politici mohli preplatiť zosilnenú ochranku.
Nie renta, ale príplatok
Prehľadový materiál, ktorý pripravili parlamentní experti, analyzuje skúsenosti európskych štátov pri ochrane poslankýň a poslancov, členov ich rodín, ale aj osôb pracujúcich pre politické subjekty a inštitúcie. Ide nielen o prípady fyzických útokov či verbálnych vyrážok, niektoré štáty svojich politikov chránia aj pred obťažovaním či zastrašovaním.
„Okrem fyzickej ochrany či školení sú zaujímavými opatreniami napríklad poskytnutie psychologickej podpory či preplácanie nákladov na zvýšenie bezpečnosti,” konštatujú analytici v materiáli. V Írsku napríklad zákonodarcovia môžu požiadať štát o poskytnutie finančného príspevku na posilnenie ochrany a to vo výške najviac 5-tisíc eur. Minúť ho môže na opatrenia odporúčané miestnymi bezpečnostnými zložkami, na zvýšenie osobnej bezpečnosti, miesta bydliska, alebo pracovnej kancelárie, ktorú využíva pri výkone svojej funkcie.

Vo Veľkej Británii nezávislý parlamentný úrad pre štandardy, rovnako prepláca výdavky súvisiace s bezpečnostnými opatreniami. Tie spracúva a vydáva bezpečnostná služba parlamentu v spolupráci s policajným riaditeľstvom.
Podobný nástroj majú k dispozícii aj nemeckí politici, ide o jednorazový príspevok vo výške najviac 19-tisíc eur. Nie je možné ho použiť na zabezpečenie poslaneckých kancelárií v regiónoch, lebo za ich bezpečnosť zodpovedá polícia. V Holandsku predseda poslaneckého klubu môže požiadať o finančný príspevok, v „rozumnej výške“, na pokrytie nákladov na opatrenia odporúčané políciou na zvýšenie osobnej bezpečnosti v mieste bývania politika.
Väzba za online vyhrážky
Nejde však len o preplácanie posilnenej ochranky. Vo Francúzsku bezpečie poslancov Národného zhromaždenia chráni aj paragraf trestného zákona, ktorý stanovuje za vyhrážanie sa politikom väzobné stíhanie. „Vyhrážanie osobám alebo majetku spáchaného proti osobe zastávajúcej verejnú funkciu sa trestá odňatím slobody na tri roky a pokutou vo výške 45-tisíc eur,” píšu autori správy. Rovnaké tresty sa uložia v prípade vyhrážania členom rodiny verejných funkcionárov. V prípade vyhrážania sa smrťou sa trestná sadzba zvyšuje na päť rokov a peňažný trest 75-tisíc eur.
V Holandsku bol na ochranu politikov zavedený monitorovací a bezpečnostný systém, a preto parlamentná administratíva dostáva informácie od samotných politikov, ako aj od spravodajských služieb a polície o ich obťažovaní na sociálnych sieťach či fyzických hrozbách. Ako aj vo Francúzsku, vyhrážky politikom spadajú pod Trestný poriadok. Ak monitorovací systém zachytí nebezpečný prípad, úradníci podávajú oznámenie na políciu, ktorá má na riešenie takýchto podnetov špeciálny tím.
Polícia nemeckého Bundestagu je osobitnou zložkou policajného zboru, ktorá je výhradne zodpovedná za ochranu parlamentu a osôb pracujúcich v ňom. Ochrana poslancov mimo parlamentu spadá pod Federálne kriminalistické policajné oddelenie.
Psychologická podpora
Okrem opatrení na ochranu fyzického zdravia a bezpečia verejných funkcionárov v niekoľkých krajinách sú opatrenia aj na ochranu duševného pohodlia politikov. Tým, ktorí čelia útokom alebo vyhrážaniu, poskytujú psychologickú podporu a poradenstvo. V susednom Rakúsku má parlament na tieto účely zriadenú nezávislú, externe riadenú komisiu pre sťažnosti, v ktorej pracujú dvaja psychológovia. „Komisia funguje ako prvý kontaktný bod, podporuje potenciálne obete a poskytuje užitočné rady,” vysvetľujú experti Parlamentného inštitútu. Služba je dostupná 24 hodín denne, členovia parlamentu môžu týchto expertov kontaktovať aj telefonicky alebo e-mailom.

Írsky parlamentný program podpory na pracovisku poskytuje dôverné poradenstvo a podporné služby poslancom a politickým pracovníkom, ako aj ich rodinným príslušníkom. Obsahuje až 6-týždňové poradenské sedenie pre jednotlivca. Viac hodín môže byť poskytnutých, ak je to schválené, v závislosti od prípadu k prípadu.
Podobne to majú aj v Spojenom kráľovstve: verejná služba „na podporu zdravia a pohody“ (Health and Wellbeing Service) môže poskytnúť podporu pre poslancov, ich asistentov a zamestnancom parlamentu. Okrem toho však funguje aj „Individuálny asistenčný program“ poskytovaný externou spoločnosťou, ktorá poskytuje nezávislú a dôvernú podporu pre poslancov.
Psychologické poradenstvo je k dispozícii aj poslancom švédskeho zákonodarného orgánu. Administratíva tamojšieho parlamentu poskytuje poradenstvo, jeho rozsah však závisí od typu útokov, ktorým politik čelil. Pre obete sexuálneho obťažovania je zákonom určených až 10 poradenských stretnutí, pre obete ostatných typov obťažovania ide o dve poradné stretnutia.
Nadávkam čelí takmer každý politik
Írsky parlament sa téme verbálnych útokov venoval hlbšie. Pred mesiacom pracovná skupina tamojších zákonodarcov uskutočnila prieskum, podľa ktorého sa až 94 percent poslancov popri výkonu funkcie stretlo s niektorou z foriem zneužívania a útokov. „Medzi najčastejšie formy patrilo používanie urážlivého jazyka, používanie vulgarizmov/nadávok, nevhodné komentáre týkajúce sa vzhľadu, zverejňovanie nepravdivých informácií, šírenie škodlivých či nepravdivých fám, pretrvávajúce nechcené telefonáty a správy,” uvádza sa vo výsledkoch prieskumu.
Najčastejším miestom týchto útokov bol online priestor, ale určitá časť sa diala aj v priestoroch parlamentu. Takmer polovica účastníkov prieskumu vyjadrila strach o bezpečnosť svojej rodiny. Štvrtina poslancov a poslankýň v dôsledku obťažovania mala psychické alebo fyzické zdravotné problémy.
Autori írskeho prieskumu tiež spracovali zoznam odporúčaní, ktoré by podľa nich prispeli k väčšej miere bezpečnosti politikov. Navrhli totiž, aby sa od politických kandidátov nevyžadovalo zverejnenie domácej adresy alebo by jej zverejnenie malo byť na dobrovoľnej úrovni. Zasiahnuť by podľa nich mali aj prevádzkovatelia sociálnych sietí, napríklad by sa mohli viac venovať moderovaniu škodlivého obsahu voči politikom alebo zintenzívniť spoluprácu s policajnými a bezpečnostnými zložkami.