Stal sa ním Miroslav Hennel z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, ktorý vyhral aj v kategórii veda a medicínske technológie. Je lídrom študentského startupu OWA Smooth, kde sa venujú „vyhladzovaniu numerických dát“. Laikovi sa to zdá zložité, ale odborníci to vraj vedia oceniť. O čo teda ide?
Čítajte viac Slovenka vyvíja palivo budúcnosti. Budeme jazdiť na ‘burinu‘?
„Každý jeden senzor, či už v smarthodinkách, v mobile, alebo na veľkých automatizovaných linkách vo fabrikách, zbiera obrovské množstvá dát. Napríklad o teplote. Každé meranie je zaťažené chybou.
Povedzme, že očakávam teplotu 90 stupňov Celzia, ale z nejakej príčiny, napríklad pre výkyv v napätí alebo v celej elektrickej sieti, zrazu namerá teplotu 110 stupňov. Taká tam pritom ani nemusela byť, ale okamžite to ovplyvňuje výrobný proces. Ihneď zapínam napríklad chladenie a znehodnotím produkt,“ vysvetlil 27-ročný študent fyziky.
Pozrite si fotografie ocenených študentov
Metóda, ktorú vyvinul s manželkou matematičkou, je unikátna v tom, že dokáže rozoznať náhle zmeny v meraných dátach a citlivo ich odstrániť. V súčasnosti používané spôsoby sú totiž výpočtovo veľmi náročné.
„Naša metóda je naproti tomu veľmi jednoduchá,“ porovnal mladý Košičan, ktorý postúpi aj na celosvetovú súťaž University Startup World Cup 2024 v Kodani.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Aby však nezmazali aj správne údaje, museli by spolupracovať s klientom. Najskôr by spolu skúsili „vyhladiť“ nejaké testovacie dáta, aby mohli nastaviť vhodné parametre, a potom by svoju metódu, teda matematický model, integrovali do cieľového systému, resp. výrobného procesu.
Ako Hennel priznal, pôvodne to vymysleli preto, aby si uľahčili to, čo študujú, no zistili, že to má presah aj mimo oblasti vedy.
Čítajte viac Nie na zemi, ale vertikálne. Víťaz študentskej podnikateľskej ceny pestuje šafran
Odberateľmi by mohli byť najmä priemyselné firmy alebo sektor tzv. internetu vecí, kde produkujú extrémne množstvá numerických dát z rôznych druhov senzorov. Ich metódu by však mohli využiť tiež medicínske zariadenia, napríklad elektroencefalogramy.
V ďalšej kategórii zvíťazil Jaroslav Melega z Právnickej fakulty UPJŠ. Jeho tím navrhol mobilnú aplikáciu, ktorá užívateľov motivuje, aby objavovali nové zaujímavé miesta, získavali za to body a následne aj odmenu.
Čítajte viac Ako sa na Slovensku pestuje červené zlato. Pozrite si zábery zo šafranovej farmy
Radoslav Marčiš z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave zase s kolegami pracuje na plne autonómnej robotickej kosačke, ktorá by dokázala nahradiť traktorové kosačky a poradila by si aj s veľkými trávnatými plochami.
V kategórii životné prostredie a zelené technológie zažiarila Terézia Švecová z Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univezity v Nitre. Jej tím sa snaží využiť vedľajšie produkty, ktoré vznikajú pri spracovaní kávových zŕn na tvorbu nových výrobkov.
Čítajte viac Ocenená vedkyňa bojuje proti rakovine
„Chceli by sme vytvoriť napríklad cereálnu tyčinku, kde by sme aplikovali suroviny z kávy,“ priblížila študentka, ktorá za to získala i Cenu za udržateľnosť a pozitívny vplyv na životné prostredie od Ekofondu SPP.
Piatym finalistom bol Ján Briežnik z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU. Spolu s bratom Jakubom, ktorý zaňho ocenenie prevzal, vyvíjajú sušičku pre materiály do 3D tlačiarní. Mnohé totiž naberajú vlhkosť, čo ich znehodnocuje. Prototyp už majú hotový.
Podľa výkonného predsedu JCI – Slovensko Mariána Meška sa do súťaže môže prihlásiť študent akejkoľvek vysokej školy na Slovensku, ktorý má zaujímavý startup alebo myšlienku.
Tohto roku sa zapojilo 35 tímov z celého Slovenska. O víťazovi, ktorého vyberá odborná komisia, rozhodlo práve to, že má jeho projekt dobré využitie.
„Kvalita startupov stúpa. Ten, čo teraz vyhral, vyzerá síce komplikovane, ale môže mať fantastické uplatnenie v praxi,“ zdôvodnil Meško.