Bude sa voliť inak? Hlas chce meniť „Mečiarov zákon“, SNS je proti. Odborníci varujú pred maďarským scenárom

Necelé dva mesiace po voľbách sa parlamentom znova začali šíriť úvahy o zrušení jedného volebného obvodu. Hlas sa síce svojho cieľa nepúšťa, nateraz je to však stále nereálne. Podpora najsilnejšej koaličnej strany Smer je neistá a SNS je rázne proti. Okrem KDH sú proti aj všetky opozičné strany. Obávajú sa, že by sa koalícia zabetónovala pri moci, aj keď by zmena systému mohla paradoxne uškodiť Hlasu a KDH – teda stranám, ktoré zmenu podporujú. Odborníci pripúšťajú, že debaty o možnej zmene volebného systému na Slovensku sú na mieste, no vyžadujú si širokú odbornú debatu.

26.06.2024 06:00
Matúš Šutaj Eštok, Andrej Danko, Boris Susko Foto: ,
Na snímke zľava hore poverený podpredseda NRSR Peter Žiga (Hlas), podpredseda NR SR Andrej Danko (SNS), zľava dole minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer), minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS).
debata (136)

Každá zmena systému totiž podľa nich sleduje len jeden cieľ – posilnenie politických preferencií či moci. Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) považuje zmenu systému za druhotný problém. Regiónom by pomohla decentralizácia a väčšie kompetencie.

Hlas chce meniť volebný systém, Pellegrini verí v dohodu s opozíciou
Video
Zdroj: ta3

Zatiaľ tak zdá, že ide znova len o ďalší politický výkrik. O možnej zmene volebného systému hovoril v polovici novembra minulého roka vtedajší líder Hlasu a dnes už prezident Peter Pellegrini.

Hlas má spojenca v KDH, v SNS zatiaľ nie

Pellegriniho argumentom bolo presunutie volieb do regiónov, čím narážal na strany, ktoré majú „polovicu poslancov len z hlavného mesta“. „Je to vyššia úroveň demokracie,“ povedal vtedy Pellegrini s tým, že do parlamentu by sa nemali dostávať len kandidáti s výhodnou pozíciou na kandidátke. Jeho predstavou bolo, aby si ľudia volili svojich zástupcov z regiónov a nie podľa 150-člennej kandidátky, ako je tomu dnes. Hlas chcel, aby mal každý zo 79 okresov v parlamente svojho zástupcu.

parlament, PVV, rokovanie, Robert Fico, Peter Pellegrini, Milan Majerský, Tomáš Taraba Čítajte viac Jeden, osem či 79? Program vlády prekryl Kuffa aj zmena volebného systému. KDH zrejme koalícii pomôže, no riskuje

„Ja by som chcel každý okres, no aj kraj bude úspechom,“ povedal. Vláda zámer debatovať o možnej zmene systému dala aj do programového vyhlásenia vlády, dokonca plánovala zriadiť expertnú skupinu, ktorá by vyhodnotila možnosti. Myšlienku zmeny volebného systému na Slovensku oprášil nový líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok. „Ak chceme politiku vrátiť k ľuďom, je na mieste, aby sme sa bavili o tom, že každý jeden z okresov by mal mať svojho politického zástupcu v Bratislave, pretože tak vie ľahšie presunúť ťažisko problémov smerom k tomu, aby sa riešili, aj preto chodíme do regiónov,“ povedal v ta3.

Minister vnútra a líder Hlasu plánuje o tejto myšlienke debatovať aj s koaličnými partnermi Smerom a SNS, keďže na zmenu zákona je potrebná ústavná väčšina. Po 30 rokoch to považuje za dobrý nápad. Za zmenu volebného systému je dlhodobo aj KDH. Myšlienku viacerých obvodov v rôznych formách malo hnutie v programe odkedy systém zmenila tretia vláda vtedajšieho šéfa HZDS Vladimíra Mečiara. Do predčasných volieb v roku 2023 išli s myšlienkou zavedenia ôsmich volebných obvodov. „Dôvod je ten, že viac ako polovica poslancov je z Bratislavy. Je to reprezentatívna vzorka celého Slovenska?“ hovoril líder kresťanských demokratov Milan Majerský.

KDH si vie predstaviť, že by dodali koalícii svoje podpisy, no potrebná je podľa neho odborná debata všetkých politických subjektov, organizácií a odborníkov na samosprávu. „Nech sa to nedeje politicky, ale odborne,“ zdôraznil Majerský. Pokiaľ by sa na návrhu Hlas dohodol so Smerom aj SNS a pridalo by sa KDH, mali by o jeden hlas viac, než je na ústavnú väčšinu potrebné – teda 91 hlasov.

Líder SNS Andrej Danko však ešte začiatkom januára tohto roka uviedol, že jeho strana so zmenou volebného systému či počtu obvodov súhlasiť nebude. „Toto sú len také výkriky do tmy a zrušenie volebných obvodov je likvidácia malých strán,“ podčiarkol s tým, že nechce žiť v štáte, kde budú len dve politické strany. Danko sa odvolal na to, že SNS mala najlepšiu regionálnu kandidátku, a tým aj zastúpenie regionálnych poslancov. Poslanec SNS Roman Michelko pre Pravdu potvrdil, že postoj SNS stále platí. „Samozrejme, že platí, nemáme prečo to meniť, nám súčasný volebný systém vyhovuje,“ uviedol.

Na snímke zľava predseda Výboru Národnej rady... Foto: TASR, Jaroslav Novák
Roman Michelko, Andrej Danko Na snímke zľava predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS) a podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS).

Debatovať sa podľa neho o potenciálnej zmene bude, no nie na úrovni koaličnej rady. „Nemyslím si, že by s tým niekto prišiel,“ povedal. Pripomína, že Slovensko má dnes ústavou zakotvené, že máme jeden obvod a pomerný systém. „V minulom volebnom období bez nejakých väčších problémov prešiel ústavný zákon, že väčšine strán vyhovuje jeden silný líder naviazaný na kandidátku. Po celom Slovensku vo všetkých obvodoch je ten líder zväčša lídrom kandidátky a každému, alebo takmer každému, to vyhovuje,“ hovorí poslanec SNS.

„Nevidím vôbec žiadnu šancu, že by vznikla nová ústavná väčšina, ktorá by to zmenila. Je to možno názor KDH alebo Hlasu, ale šanca, že by sa naozaj menil ústavný zákon sa blíži k nule,“ dodal na margo aktuálnych debát. V novembri hovoril o existencii viacerých verzií, no nič oficiálne na stole nebolo. Podľa informácií Pravdy na zmenu volebného systému nemajú jednotný názor ani v najsilnejšej koaličnej strane Smer.

Poslanec Smeru Dušan Jarjabek pre Pravdu uviedol, že oficiálne sa o tom ani na straníckej úrovni, ani na žiadnej inej v parlamente nebavili. „Sú to také výkriky. Nikto nepriniesol nič na papieri. Nepamätám si ani žiadnu konferenciu alebo stretnutie na túto tému. Sem-tam sa objavia nejaké individuálne úvahy, ale to je všetko,“ uviedol.

„Určite sa budeme rozprávať, ale zatiaľ je to len v štádiu poďme sa rozprávať. Tam to začína a tam to aj končí,“ povedal. Jarjabek však nepredpokladá, že by sa mohol systém zmeniť v tomto volebnom období. „Keď si uvedomím, čo všetko by sa muselo s tým zmeniť a do akého v úvodzovkách risku by išli niektoré strany, tak si myslím, že určite nie,“ dodal na margo potenciálnych návrhov.

Aké volebné systémy poznáme?

  • Vo svete existujú tri základné volebné systémy, ktoré sa ešte v rámci svojej kategórie v závislosti od spôsobu hlasovania či ďalších pravidiel delia ďalej. Bližšie o systémoch si môžete prečítať aj v analýze Parlamentného inštitútu.

1. Väčšinový volebný systém

  • Pri voľbách získava mandát jeden kandidát, a to ten, ktorý získal väčšinu hlasov, teda platí princíp „víťaz berie všetko“.
  • Relatívny väčšinový systém predpokladá, že víťazí kandidát, ktorý získal najviac hlasov bez ohľadu na to, ako veľký je tento zisk, považuje sa za najjednoduchší volebný systém.
  • Absolútny väčšinový systém predpokladá, že kandidát pre získanie mandátu musí získať nadpolovičný počet odovzdaných platných hlasov. Dnes spravidla ide o dvojkolové hlasovanie, pričom do druhého kola vstupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.
  • Špecifickým prípadom absolútneho väčšinového systému je tzv. alternatívne hlasovanie, ktoré sa uplatňuje v Austrálii a v ostrovnom štáte Nauru. Ak nikto nezíska absolútnu väčšinu, škrtne sa kandidát s najnižším počtom prvých preferencií a jeho preferencie sú prerozdelené medzi ostatných kandidátov. Takto sa postupuje kým jeden z kandidátov nedosiahne absolútnu väčšinu.

2. Systém pomerného zastúpenia (Proporčný/pomerný volebný systém)

  • Podstatou je rovnováha medzi získanými hlasmi a mandátmi. Pre určenie výsledkov nestačí prosté prepočítanie hlasov, niekedy je nutné použiť náročné matematické metódy prepočtov hlasov. Systém je dominantný v vo väčšine krajín Európy, štátoch Latinskej Ameriky, v Afrike ho využíva takmer tretina krajín.
  • V rámci systému pomerného zastúpenia možno rozlišovať tri druhy kandidátnych listín: prísne viazaná kandidátka – volič nesmie nijak s listinou manipulovať; viazaná kandidátka – volič smie na jednej kandidátnej listine strany, ktorej odovzdáva svoj hlas, robiť čiastkové úpravy, spravidla využitím zásady preferenčného hlasovania (Slovensko, Dánsko, Estónsko, Izrael či Fínsko); voľná kandidátka: volič smie robiť zásadnejšie úpravy na kandidátke (škrtať, prepisovať) alebo si vyberá kandidátov z kandidátok viacerých stráne listiny (typické pre švajčiarsky volebný systém).

3. Zmiešaný volebný systém

  • Zmiešaný volebný systém kombinuje prvky proporčných volebných systémov i väčšinových volebných systémov. Nie je stanovené, aký musí byť pomer medzi proporčnou a väčšinovou zložkou zmiešaného volebného systému, ale je zhoda, že odlišne musí byť volených aspoň 5 percent mandátov.

Je čas na zmenu?

Podľa Jarjabka je aktuálny volebný systém overený. „Samozrejme, má svoje pre a svoje proti, ale je overený je overený a funguje a v tejto chvíli čokoľvek nové, čo nastolíme, spôsobí isté obavy z toho, či to bude fungovať,“ uviedol. „Podľa toho, ktoré strany sú spokojné s výsledkami volieb, podľa toho hovoria o nejakej inovácii tohto systému,“ dodal na margo občasných úvah.

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) zatiaľ nemá k téme zrušenia jedného volebného obvodu schválenú spoločnú pozíciu, no je otvorené diskusii o zmenách, pokiaľ budú zohľadnené všetky relevantné aspekty. „Sme pripravení prispieť našimi skúsenosťami a perspektívou regionálnych samospráv,“ uviedol pre Pravdu riaditeľ kancelárie SK8 Matúš Lukačovič. Združenie pripomína, že ide o komplexnú otázku s mnohými aspektmi, ktoré je potrebné dôkladne zvážiť. Na jednej strane stoja argumenty v prospech viacerých obvodov – zlepšenie reprezentácie regionálnych záujmov v NR SR či záujem o zníženie vplyvu neštandardných politických strán bez demokratickej vnútornej štruktúry a bez členskej základne v regiónoch.

Na druhej sú podľa Lukačoviča riziká a nevýhody, ako je zníženie rovnosti hlasov voličov, riziko vzniku regionálnej polarizácie, zníženie efektívnosti, jednoduchosti a zrozumiteľnosti volebného systému pre voličov či zníženie reprezentácie rôznorodých záujmov v NR SR. „Čo je však najdôležitejšie, slabý hlas regiónov na národnej úrovni úzko súvisí predovšetkým so slabým postavením regionálnych samospráv a územnej samosprávy ako celku, až v druhom rade je to otázka toho či onoho aspektu volebného systému. Regióny so slabými kompetenciami a finančne úplne alebo vo veľkej miere závislé na štáte nemajú takú silu hlasu, akú by mali v decentralizovanom štáte,“ skonštatoval. Výhody pre regióny podľa združenia nezávisia priamo na počte obvodov, ale skôr na decentralizácií a posilnení kompetencií samospráv.

Šéf ÚMS Rybníček o zmene volebného systému
Video
Zdroj: TASR/Pavol Zachar

Kľúč k lepšej reprezentácii záujmov regiónov preto podľa riaditeľa kancelárie SK8 spočíva predovšetkým v modernizácii a posilnení štruktúry verejnej správy. „Dokončenie decentralizácie a plné uplatnenie princípov subsidiarity by umožnilo regiónom získať väčšie kompetencie a finančnú nezávislosť, čo by im umožnilo efektívnejšie prispievať k riadeniu a rozvoju krajov a doručovaniu rovnako kvalitných služieb na celom území štátu,“ dodal.

Únia miest a obcí (ÚMS) začiatkom decembra minulého roka však navrhla zmeniť volebný systém, v ktorom by zlepšil zastúpenie regiónov v parlamente. Návrh spočíva v zachovaní celoštátneho obvodu, avšak len na účely spočítania hlasov a rozdelenia mandátov medzi politické strany. Vo všetkých ďalších krokoch už systém pracuje s ôsmimi obvodmi rozdelenými podľa krajov. Strany by tak v parlamentných voľbách predkladali kandidátky pre každý kraj zvlášť a nie jednu pre celé Slovensko.

„Jediná zmena by nastala pre politické strany, ktoré by vytvorili osem kandidátok. Každý by si zvolil v kraji svojho poslanca,“ hovorí predseda ÚMS Richard Rybníček. Dnes je situácia taká, že nikto negarantuje, či budú mať všetky regióny v Národnej rade SR svojich zástupcov. Zmenu volebného systému presadzuje ÚMS dlhodobo. V roku 2020 schválil Snem ÚMS dokument Dozrel čas na zmeny. Obsahuje všetky požiadavky únie v oblasti reformy verejnej správy smerom k centrálnej vláde a politickým stranám vrátane návrhu na zmenu volebného systému.

Volebný systém na Slovensku generuje strany so silným lídrom a lojálnymi osobami

Bývalý sudca Ústavného súdu a vysokoškolský pedagóg Ladislav Orosz pre Pravdu uviedol, že skúsenosti nielen Slovenska ukazujú, že pomerný volebný systém s jedným volebným obvodom generuje politické strany so silným lídrom, ktorý má potom rozhodujúci hlas pri skladaní kandidátky a tiež pri rozhodovaní o zásadných otázkach vnútrostraníckych pomerov. „To spôsobuje, že sa na kandidátnu listinu majú reálnu šancu dostať v prvom rade osoby, ktoré sú lojálne k predsedovi strany. Tým sa účinne bráni tomu, aby sa do veľkej politiky dostali aj samostatne mysliace osobnosti, ktoré by mohli byť alternatívou voči aktuálnemu vodcovi a tým aj prípadnej zmene politického smerovania dotknutej politickej strany,“ uviedol.

handlová, fico, atentát Čítajte viac Vyšetrovanie atentátu na Fica: Aký je posun? Prvé závery by mohli byť známe koncom leta, Cintulu posudzujú psychiatri

„Ide teda o volebný systém, ktorý nie je naklonený procesom vnútornej demokratizácie politických strán,“ hovorí bývalý sudca. Pri takomto volebnom systéme zároveň podľa neho neexistuje záruka, aby sa na kandidátku dostali v primeranom počte aj osobnosti reprezentujúce jednotlivé regióny. „Čo v konečnom dôsledku negatívne pôsobí aj na vzťahy medzi poslancami a voličmi,“ uviedol.

Podľa Orosza má súčasný platný systém viacero nedostatkov a bolo by vhodné nahradiť ho iným volebným systémom. Súčasný pomerný volebný systém s jedným obvodom však do ústavy „zabetónovalo“ niekdajšie koaličné hnutie OĽaNO na čele s bývalým premiérom Igorom Matovičom. Bola to ich podmienka na to, aby podporili predčasné voľby. Na zmenu volebného systému je tak od januára 2023 potrebná ústavná väčšina miesto jednoduchej. „Dosiahnutie ústavného konsenzu v tak zásadnej politickej otázke, ako je zmena volebného systému v súčasnej politicky polarizovanej spoločnosti považujem preto za veľmi málo pravdepodobné, ak už nie za nereálne,“ skonštatoval.

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány konštatuje, že zrušenie jedného volebného systému nič nevyrieši, keďže problém je v straníckom a nie vo volebnom systéme. „Súčasný systém umožňuje korektnú reflexiu politických preferencii v zložení parlamentu. zabezpečuje bez zvláštnych ustanovení zastúpenie maďarskej menšiny. Ak sa ustúpi od jediného volebného obvodu, tak by volebné obvody nemali byť menšie ako súčasné samosprávne kraje, lebo by to viedlo k faktickému zvýšeniu prahu piatich percent pre vstup strán do parlamentu,“ zhodnotil pre Pravdu.

Na snímke zľava predseda Národnej rady (NR) SR... Foto: TASR, Pavel Neubauer
Peter Pellegrini, Andrej Danko Na snímke zľava predseda Národnej rady (NR) SR Peter Pellegrini (Hlas) a podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS) diskutujú v rokovacej sále pred hlasovaním o návrhu na skrátené konanie o novele Trestného zákona.

Napriek tomu, že súčasný systém je podľa politikov „neslávne dedičstvo Mečiara“, nikto sa volebný systém od roku 1998 zmeniť nepokúšal. „To znamená, že to v podstate každej garnitúre vyhovovalo. Obavu mám len z toho, že ak sa otvoria volebné pravidlá, nedôjde k nejakému zlepšeniu, ale len k ich zhoršeniu. Slovensko je malou krajinou a poslanci reprezentujú nás všetkých, nielen ich región,“ hovorí politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner s tým, že z tohto pohľadu je jeden volebný obvod pri reprezentatívnom mandáte správy.

Orosz pripomína, že s pomerným volebným systémom so štyrmi obvodmi spred roka 1998 bola všeobecná spokojnosť. „Podľa môjho názoru návrat k pomernému volebnému systému uskutočňovanému v štyroch, príp. viacerých volebných obvodoch by mohol významne eliminovať nedostatky platného volebného systému a významne prispieť k tomu, aby boli jednotlivé regióny primerane v parlamente zastúpené a to zvlášť vtedy, ak by sa ustanovila podmienka, že v jednotlivých volebných obvodoch môžu kandidovať len osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt,“ uviedol s tým, že takáto zmena by bola v parlamente najviac priechodná.

Podľa Bárányho je však pre Slovensko systém pomerného zastúpenia s veľkými volebnými krajmi, aby sa ešte viac neobmedzovali menšie strany, a tým i politická participácia občanov, vhodný. „Väčšinový systém síce nie je sám o sebe nedemokratický, ale v našej histórii sa spájal s nedemokratickými režimami,“ uviedol.

Úvahy o zmene systému sa zdajú byť účelové

Odborníci sa zhodujú, že samotná zmena volebného systému nemusí byť zlý nápad a diskusie o tom, či súčasný systém funguje a netreba ho zmeniť, sú určite na mieste, problémom je motivácia, ktorá politikov k takejto zmene vedie. Rozdelenie na viacero obvodov alebo tzv. listinný pomerný systém, je typické pre mnohé severské krajiny ako je Fínsko, Dánsko či Estónsko, ale aj Rakúsko, Poľsko či Izrael.

O možnej zmene volebného systému hovoril Pellegrini tesne po spojených voľbách, v ktorých volič rozhoduje o zložení obecných, miestnych či krajských „parlamentov“ a o ich vedení. Hlas na regionálnej úrovni jasne dominoval a bol považovaný za víťaza týchto volieb. V komentári 9. novembra 2022 uviedol, že dozrel čas na zmenu volebného systému. Väčšina politických strán funguje ako súkromné firmy jedného človeka či ako sekta a presadzuje tak vlastné videnie sveta.

Prezident SR Andrej Kiska je za zmenu volebného systému
Video
Zdroj: TASR

„Toto sa musí skončiť. Ak sa chceme pohnúť v spravovaní štátu o podstatný krok ďalej, je nutné zmeniť volebný systém,“ pokračoval. Po úspešných spojených voľbách však prišiel prepad na tretie miesto v parlamentných a nízky percentuálny zisk v eurovoľbách, v ktorých ich predbehlo aj hnutie Republika. V Hlase to odôvodňovali tým, že časť ich voličov po atentáte na premiéra Roberta Fica podporila Smer. „Kým nie je jasne povedaný cieľ takejto úpravy, nie je možné dať na takúto otázku odpoveď,“ reagoval politológ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak na otázku, či je zrušenie jedného volebného obvodu pre Slovensko vhodným riešením.

„Ak však zmenou volebného systému sledujeme napr. zvýšenie zastúpenia mimobratislavských poslancov, vytvorenie viacerých volebných obvodov nemusí byť nutne vhodným riešením,“ myslí si. „Pred rokom 1998 fungoval systém 3 +1 volebných krajov, ale na pozíciách lídrov na obvodných kandidátkach boli spravidla osobnosti pôsobiace v politike na najvyššej úrovni,“ hovorí. Problémom bolo práve spomínané trvalé bydlisko.

Poslanci si totiž formálne uviedli mesto či obec, kde sa narodili, no spravidla už dávno bývali v Bratislave. „Navyše, v prípade veľkého záujmu voličov o kandidátov z regiónov dnes existuje možnosť využitia preferenčných hlasov. Ak je cieľom čo najvyššia reprezentatívnosť systému, v tom prípade sa ako najvhodnejší javí ten súčasný,“ argumentuje Marušiak. „Ak je cieľom etablovať postavenie veľkých strán, resp. tej najväčšej z hľadiska volebnej podpory a eliminácia ostatných, v tom prípade je najvhodnejšie zaviesť systém s čo najviac prítomnými prvkami väčšinového systému. Tak ako to v súčasnosti vyzerá napr. v Maďarsku,“ uviedol.

Začiatkom marca 1998 sa po prvýkrát v histórii... Foto: TASR, Pavol Funtál
Prezidentský palác, Vladimír Mečiar Začiatkom marca 1998 sa po prvýkrát v histórii Slovenska zišla vláda v Prezidentskom paláci v Bratislave pod vedením predsedu Vladimíra Mečiara.

Cirner upozorňuje, že viac obvodov by znamenalo viac činnosti v regiónoch, hľadanie kádrov či budovanie straníckych štruktúr. Politici by sa tak museli aspoň nepriamo do istej miery voličom zodpovedať. „To znamená presadzovať záujmy regiónov, kde bol poslanec zvolený. Určite by to viedlo k – nazvem to – regionálnemu populizmu. Politici by sa predbiehali v tom, čo kto urobil pre dané regióny. To by znefunkčňovalo parlament,“ hovorí prešovský politológ.

Otázka zmeny volebného systému je tak podľa Marušiaka legitímnym predmetom diskusie, no pripomína, že tzv. Mečiarov zákon bol toho času jednoznačne prijímaný účelovo. „Navyše v krátkom čase pred parlamentnými voľbami. Jeho iniciátori predpokladali, že opozičné strany nebudú schopné na takúto zmenu efektívne zareagovať a tým sa eliminujú z volebnej súťaže,“ hovorí politológ SAV.

„Zmeny, o ktorých sa uvažuje v súčasnosti, sa však zdajú byť rovnako účelové. Otázka volebného systému je téma, ktorá by nemala byť riešená účelovo,“ uviedol. „Politici na to pozerajú čisto pragmaticky, čo by najviac vyhovovalo politickým stranám, ktoré zastupujú. Z tohto pohľadu si nemyslím, že ma niekto skutočný záujem tieto pravidlá meniť,“ hodnotí Cirner.

Šipoš, parlament Čítajte viac Podľa Šipoša Fico s KDH za ústavný zákaz adopcií detí homosexuálmi zobchoduje zmenu volebného systému

Sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík dodáva, že v závislosti od podoby návrhu môže prísť k situáciám, že veľká časť verejnosti to bude vnímať ako vhodnú zmenu na posilnenie demokratických princípov alebo na druhej strane ako nástroj na upevnenie moci aktuálnych koaličných strán. „Napríklad aplikovaním prvkov z väčšinového volebného systému (zmiešaný systém), prekresľovaním volebných obvodov do podoby, aby nezodpovedali existujúcim krajom, zmenou formuly na výpočet mandátov a pod.,“ uviedol. „Každá zmena volebného systému, ktorú presadzujú politici, sleduje vždy rovnaký cieľ – posilniť svoje politické preferencie,“ hovorí Orosz.

Najviac by zmena mohla uškodiť Hlasu a KDH

Bývalý sudca i politológovia sa zhodli, že pokiaľ by Hlas presadil navrhované zmeny, paradoxne by to mohlo uškodiť im, ale aj KDH – teda dvom stranám, ktoré zmeny iniciujú. Cirner pripomína, že dôležité je aj to, na koľko obvodov by sa Slovensko delilo, ako by boli zakreslené, ale dôležité sú aj ďalšie volebné pravidlá. „Ak by bol zachovaný pomerný volebný systém a Slovensko by bolo rozdelené na viacero volebných obvodov, pomohlo by to veľkým stranám, ktoré majú silné regionálne štruktúry a kandidovali by za nich významné osobnosti z daného regiónu,“ hovorí.

Naopak, podľa politológa by to uškodilo národnostným stranám, stranám, ktoré majú „výtlak“ iba v špecifických regiónoch, mestách a stranám bez štruktúr a členskej základne, ktoré nemajú v regiónoch dostatok osobností, ktoré by za ne kandidovali,“ okomentoval Cirner. Marušiak dodáva, že by to znevýhodnilo aj strany, pri ktorých je vyššia pravdepodobnosť, že sa im v niektorých obvodoch nepodarí prekročiť potrebnú hranicu piatich percent. „Preto takáto zmena môže posilniť strany s vyšším počtom voličov. Paradoxne, najviac by na zavedenie takéhoto systému doplatil Hlas, ale ešte viac by to mohlo poškodiť aj KDH,“ hovorí politológ.

Fico, Majerský, Tomáš, Ďapalovce Čítajte viac Po útoku prišli ponuky. Zdedí KDH po Kollárovi nálepku „drahej nevesty“? Fico je ťažší kaliber než Taraba

Orosz pripomína, že súčasný volebný systém najviac vyhovuje centralizovaným a spravidla autokraticky organizovaným politickým stranám so silným lídrom. „Na druhej strane treba pre objektivitu uviesť, že vďaka tomuto volebnému systému systém sa lepšie, vernejšie do zloženia premietajú reálne politické preferencie kandidujúcich politických strán a politických hnutí,“ uviedol. Rozdelenie volebného územia na viacero volebných obvodov totiž v zásade vždy viac či menej narúša zásadu pomerného zastúpenia reálnych celoštátnych politických preferencií kandidujúcich subjektov v politickom zložení parlamentu.

„Rozdelenie volebného územia na viacero volebných obvodoch môže na druhej strane významne napomôcť volebným ziskom politických strán, ktoré majú na niektorých častiach územia Slovenska výrazne lepšie preferencie, než v celoštátnom meradle,“ hovorí bývalý sudca. „Viac volebných obvodov by uškodilo stranám pôsobiacim len prostredníctvom elektronických médií. Paradoxne oba volebné systémy vyhovujú stranám súčasnej vládnej koalície,“ myslí si Bárány.

Bližšie k Maďarsku?

Zatiaľ nie sú známe detaily toho, ako si v Hlase zmenu predstavujú, KDH preferuje osem volebných obvodov podľa krajov so zachovaným pomerným systémom. Pellegrini či Šutaj Eštok zatiaľ spomínali aj možnosť rozdelenia na 79 obvodov, ale aj zmiešaný volebný systém, ktorý sa však považuje za najkomplikovanejší z hľadiska hlasovania a rozdeľovania mandátov. Okrem toho by hrozil aj veľký prepad hlasov. „Prečo by sme nevytvorili zmiešaný volebný systém, ktorý profesionálne a odborne zdatným ľuďom umožní dostať sa do parlamentu?“ pýtal sa.

Robert Fico, Andrej Danko, Peter Pellegrini, podpis, koaličná zmluva Čítajte viac SNS nesúhlasí so zmenou volebného systému. Sú to len výkriky do tmy a likvidácia malých strán, tvrdí Danko

Zmiešaný volebný systém presadzoval Smer v roku 2004, no po zmene volali aj bývalí prezidenti Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič, a aj Andrej Kiska, ktorý takisto navrhoval vytvorenie 79 obvodov, v ktorých by sa väčšinovo volil jeden zástupca za okres. Zvyšné mandáty by sa prideľovali pomerným systémom, ako doteraz. Išlo by takisto o zmiešaný volebný systém. Predstava, podľa ktorej by mal každý okres „svojho“ poslanca hraničí podľa Marušiaka so zavedením väčšinového systému. „Podstatne by sa znížila pluralita v parlamente a zvýšil počet voličov, ktorí by nemali zastúpenie v parlamente. Tu by som poukázal aj na skúsenosť Maďarska, kde väčšinový jednokolový systém teoreticky umožňuje „zabetónovanie“ pozícií strany Fidesz Viktora Orbána aj v situácii, keby získali menšinovú volebnú podporu,“ hovorí politológ.

Čo sa týka zmiešaného alebo tzv. kombinovaného volebného systému, v ňom by časť poslancov (zrejme polovica) bola volená podľa systému pomerného zastúpenia v jednom volebnom obvode, a ostatní poslanci podľa väčšinového volebného systému uskutočňovanému v malých volebných obvodoch, ktorých územie by tvorilo územie jednotlivých okresov. „Keďže máme nerovnako veľké okresy, došlo by presadením takejto zmeny volebného systému k porušeniu princípu rovnosti volebného práva a teda k jeho nesúladu s Ústavou. Ústavne konformný by bol takýto volebný systém len vtedy, ak by sa zásadne „prekopalo“ územnosprávne členenie Slovenskej republiky, čo nepovažujem za reálne a (len) na účely volieb ani vhodné,“ vysvetľuje bývalý sudca s tým, že aj výsledky volieb by boli po takejto zmene veľmi ťažko predvídateľné.

„Pravdepodobne by došlo ku kreovaniu takého personálneho zloženia parlamentu, v ktorom by sa značne sťažilo hľadanie nevyhnutného politického konsenzu. K tomu by mohla prispieť významne zrejme aj prítomnosť nemalého počtu autonómnych politických osobností, ktorých konanie pri bežnej rozhodovacej činnosti parlamentu by mohlo pripomínať „neriadenú politickú strelu“. To by mohlo významne sťažiť nevyhnutnú operatívnosť rozhodovania zákonodarného zboru a teda jeho funkčnosť,“ dodáva.

S preusporiadaním volebných obvodov sa spája pojem „gerrymandering“. Elbridge Gerry, americký politik, podľa ktorého názov vznikol, v roku 1812 účelovo a nelogicky rozdelil volebné obvody tak, aby svojej strane zabezpečil víťazstvo. Oblasť Bostonu bola prirovnaná k tvaru mytologického salamandra. V teórii volebných systémov sa týmto pojmom označuje manipulácia s hranicami volebného obvodu tak, aby sa uprednostnili alebo znevýhodnila konkrétna strana.

Debát o zmene systému bolo medzi politikmi viacero

  • 1997: Tretia vláda Vladimír Mečiara zrušila štyri volebné obvody (Bratislavský, Západoslovenský, Východoslovenský a Stredoslovenský) a zaviedol jeden volebný obvod, teda celé Slovensko.
  • 2004: Robert Fico, vtedy šéf opozičného Smeru, sa vyjadril, že v prípade účasti Smeru vo vláde bude zavedenie zmiešaného volebného systému jedným z prvých krokov. Odvtedy Smer nič podobné neinicioval a o zmene volebného systému nehovorí.
  • 2004: Počas druhej Dzurindovej vlády pripravoval návrh rezort vnútra vedený Vladimírom Palkom (vtedy KDH), nebola však zhoda na počte obvodov, rezort vnútra chcel štyri, koaličná ANO Pavla Ruska osem, novela nakoniec priniesla len čiastkové zmeny, ako napríklad väčšia váha preferenčných hlasov či hlasovanie zo zahraničia.
  • 2011: Vtedajší minister vnútra za KDH Daniel Lipšic predložil návrh na zvýšenie počtu obvodov, čo vtedy podporoval aj prezident Ivan Gašparovič, Smer zmeny odmietal, návrh sa do paragrafového znenia nedostal.
  • 2012: Osem volebných obvodov presadzoval Radoslav Procházka ako poslanec KDH.
  • 2016: Situácia podobná, ako dnes, SNS a SaS zmenu nechceli, Smer nevidel v koalícii záujem, osem volebných, viac obvodov podporoval aj líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý hovoril o znížení kvóra z piatich na tri percentá.
  • 2016: Lipšic mal v pláne zvýšiť počet obvodov a zaviesť chcel aj zmiešaný volebný systém – 75 poslanec by sa vyberalo v štyroch krajoch pomerným systémom, 75 v jednoman­dátových obvodoch spôsobom, ako sa volia župani. Lipšic vtedy hovoril, že by sa tak vyvážil fakt, že Slovensko nemá hornú komoru, v ktorej zvyčajne sedia reprezentanti menších orgánov.
  • 2019: Zmenu volebného systému podporovali exprezidenti Ivan Gašparovič, Rudolf Schuster, a aj Andrej Kiska. Rok pred voľbami, v ktorých kandidoval ako šéf strany Za ľudí, navrhoval zmiešaný volebný systém, teda vytvorenie 79 obvodov, v ktorých by sa väčšinovo volil jeden zástupca za okres. Zvyšné mandáty by sa prideľovali pomerným systémom, ako doteraz.
  • 2022: Osem volebných obvodov presadzovalo vo februári aj vtedajšie hnutie OĽaNO Igora Matoviča so slovami, že viac moci by sa malo dať ľuďom a menej elitám, o dva roky neskôr názor po analýze, ktorú si dali vypracovať, zmenili.
  • 2023: Matovičovi sa podarilo „zabetónovať“ zmenu volebného systému do ústavy výmenou za podporu predčasných volieb. Na jeho zmenu je tak potrebných 90 hlasov.
  • 2023 – súčasnosť: Aktuálne otázky zmeny volebných obvodov otvoril v roku 2022 po spojených voľbách a v roku 2023 po predčasných voľbách vtedajší líder Hlasu Peter Pellegrini a k iniciatíve sa pridáva KDH, ktoré o zmene hovorí viac ako 20 rokov. Súčasná vládna koalícia si to na úrovni debaty o zmene dala aj do PVV.

© Autorské práva vyhradené

136 debata chyba
Viac na túto tému: #KDH #Hlas #volebný systém #Matúš Šutaj Eštok