Začalo sa to útokom na zdravotníka, ktorý sa stal 10. júna v Rimavskej Sobote. V areáli nemocnice napadla skupina osôb primára interného oddelenia. Lekára v službe atakovali verbálne i fyzicky príbuzní hospitalizovaného pacienta. Tento víkend zase v Bratislave na urgentnom príjme muž najskôr napadol iného pacienta, potom bil hlava-nehlava sestričku aj záchranára.
Tým sa to neskončilo. Príbuzní útočníka zdravotníkom telefonovali a vyhrážali sa im fyzickou likvidáciou.
Prípad sprvu vyzeral úplne štandardne. K mužovi s bolesťami brucha poslalo operačné stredisko sanitku okolo šiestej večer. Pacient na chodbe nesedel ani 15 minút a využil moment, keď zdravotníčka viedla dnu iného pacienta. Najskôr vraj napadol jeho, potom sa otvorili dvere a on vletel dnu a začal mlátiť personál. Agresívny pacient v útokoch pokračoval a fyzicky zaútočil na sestru, ktorú udieral do tváre a následne ju sotil na zem.
„Po tom, čo sa agresívneho pacienta podarilo spacifikovať a odviezla ho polícia, sa ozvala jeho rodina. Tá sa telefonicky vyhrážala fyzickou likvidáciou personálu. Dvaja zdravotníci utrpeli ľahšie až stredné poranenia tváre a horných končatín. Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) o tom informovala na sociálnej sieti. UNB poukázala na to, že pre zranenia ruky, ktoré napadnutý zdravotník utrpel, bude práceneschopný.
Čítajte viac Pacient napadol v nemocnici na Kramároch iného pacienta a dvoch zdravotníkov. Útok odsúdil aj Žilinka
„Ako lekár som sa s agresívnymi pacientmi stretol už niekoľkokrát, je to vždy veľmi nepríjemné a, pochopiteľne, nikto z nás nechce takéto situácie pri výkone svojej práce zažívať. Pre mňa osobne je však zarážajúce, ako často prichádza k takýmto agresívnym útokom na zdravotníkov. Zdravotníci nesmú byť vystavovaní verbálnym ani fyzickým útokom,“ povedal riaditeľ UNB Alexander Mayer.
Útok odsúdila Slovenská lekárska komora (SLK), ako aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas). „Takéto agresívne a arogantné správanie voči lekárom a zdravotníkom je v našej spoločnosti absolútne neprijateľné. Zdravotníci nesmú byť vystavovaní verbálnym ani fyzickým útokom,“ zdôraznila. Ako ďalej povedala, na pondelkovom rokovaní Rady vlády pre prevenciu kriminality navrhli zvýšenie sankcií za útoky na zdravotníkov.
SLK odkázala, že situáciou je hlboko znepokojená. „Budeme žiadať štátne orgány, aby podobné incidenty dôsledne vyšetrili, ale najmä aby prijali také preventívne opatrenia do budúcnosti, ktoré budú zdravotníkov účinne chrániť,“ povedal prezident SLK Jaroslav Šimo. Preto bude iniciovať aj úpravu legislatívy, ktorá zabezpečí zvýšenú ochranu zdravotníkov v súvislosti s výkonom ich povolania. V súčasnosti je platná legislatíva, vďaka ktorej majú zdravotníci od roku 2017 štatút chránenej osoby, no podľa komory je zjavne nedostatočná.
Zdravotníci sú prví na rane
"My pacienti máme okrem svojich práv aj povinnosti. Medzi tie základne patrí slušnosť, úcta, rešpektovanie dôstojnosti zdravotníckych pracovníkov, ktorí nám prinavracajú to najcennejšie – zdravie a zachraňujú životy – a zo zákona sú chránenými osobami,” zdôraznila Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov. Upozornila, že útoky na zdravotníckych pracovníkov sú odsúdeniahodné, ale nie sú výnimočné. Lévyová podotkla, že tu boli aj v minulosti a aj preto sa pristúpilo k posilneniu ochrany zdravotníkov a upravila sa trestnoprávna zodpovednosť útočníkov, fyzických osôb.
Lévyová odsúdila akékoľvek formy násilia a upozornila, že pacienti by mali svoje práva uplatňovať slušnou formou a hoci sú zdravotníci prvým kontaktom pri nespokojnosti s často nefungujúcim zdravotníctvom, nie sú tí, ktorí stav zavinili.
"Aktérmi fyzických útokov sú prevažne ľudia z marginalizovaných skupín s poruchami správania, prípadne alkoholici alebo pacienti s psychiatrickými ochoreniami. Zdravotníci sú si vedomí, že vymožiteľnosť ich práv je v týchto prípadoch veľmi zložitá. Často majú obavy, že hoci útočníci budú potrestaní, následne ich budú opäť ohrozovať, aj preto je podaných trestných oznámení omnoho menej ako útokov,” spresnila prezidentka asociácie.
Čítajte viac V nemocnici napadli primára i lekára: Lietali päste, pľuvance i topánky. Polícia obvinila tri ženy
Je tak podľa nej potrebné, aby sa zdravotníci aj v rámci sústavného vzdelávania viac venovali témam zvládnutia agresívnych pacientov. "Do nemocníc často privážajú alkoholikov, ktorí by mohli byť po ošetrení prepustení, ale pre chýbajúce záchytky sú umiestňovaní na štandardné lôžka. Aj to by mal štát riešiť v spolupráci s VÚC, mestami a nájsť finančné zdroje na ich obnovenie a prevádzku. Títo pacienti majú často rešpekt pred príslušníkmi Policajného zboru,” priblížila.
Preto navrhuje, aby boli pri vstupoch do zdravotníckych zariadení umiestnené figuríny policajtov s papierom v ruke a vysvetlením, aký trest útočníkov čaká pri verbálnych a fyzických útokoch. Takisto je podľa nej nevyhnutné posilniť ochranu zdravotníkov bezpečnostnými monitorovacími systémami, bezpečnostnou službou, pretože v zdravotníctve pracuje veľa žien a tie sú ohrozené najviac.
Čia je to vina?
Frustrácia pacientov často pramení z dobre známych faktov. Lekárov je málo, čakacie lehoty sa neskracujú, reformy stoja a pandémia covidu nikomu neprospela. Spoločnosť je čím ďalej, tým viac polarizovaná a vystrašení ľudia sa uchyľujú k násiliu.
Lévyová podotkla, že pandémia si, žiaľ, vybrala svoju daň aj vo forme odloženej zdravotnej starostlivosti, ktorú sa ešte nepodarilo dobehnúť v porovnaní s predpandemickými rokmi. Predĺžili sa čakacie lehoty na vyšetrenia, oddialili sa operačné výkony.
"Verejnosť nespochybňovala nároky lekárov či sestier na vyššie platy, ale zároveň očakávala, že sa to odrazí na lepšej kvalite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, že sa zlepší komunikácia medzi pacientmi a zdravotníkmi, ktorá je pri ich nedostatku časovo ohraničená. Pacientom často chýbajú informácie o ich ochorení a priestor na rozhodovanie pri navrhovaných postupoch,” ozrejmila Lévyová. Verejnosť podľa nej vnímala zvýšenie miezd v zdravotníctve ako celoplošné. "Vyberanie poplatkov a rôznych platieb v súkromných ambulanciách, v ktorých nedošlo k navýšeniu platieb v obdobnej výške ako v nemocniciach, je prijímané veľmi negatívne a nepridáva to na dôvere pacientov k lekárom a zdravotníctvu,” dodala.
K vystupňovaniu nedôvery verejnosti voči lekárom a zdravotníkom prispela podľa Lévyovej aj agresivita na sociálnych sieťach, kvôli spochybňovaniu pandémie, spomínaným nenaplneným očakávaniam verejnosti, čo sa často premieta do osočujúcich diskusných príspevkov.
Zdôraznila však, že za stav zdravotníctva nesú zodpovednosť politici, a to v rámci všetkých predošlých vlád. To súvisí priamo so zodpovednosťou spoločnosti, ktorá im dala vo voľbách mandát riadiť štát a zdravotníctvo. "Riešením finančných, personálnych, etických a morálnych kríz, či už v zdravotníctve, alebo v spoločnosti, je uvedomenie si tých najpodstatnejších hodnôt, spájanie síl pri ich upevňovaní, akceptácia aj odlišných názorov s dôrazom kladeným na vzájomnú slušnosť a úctu,” uzavrela Lévyová.