Komárie peklo: Prejsť sa s dieťaťom alebo do záhrady? Bez repelentu nemožné, hovorí starosta. Najhoršia situácia je na Záhorí

Výskyt komárov sa naprieč Bratislavským samosprávnym krajom (BSK) líši. Ako uviedla pre Pravdu hovorkyňa župy Lucia Forman, najväčší problém neboli ani tak intenzívne zrážky na západnom Slovensku, ale skôr vzdutie rieky Morava riekou Dunaj, pričom následne prišlo k plošnému rozliatiu Moravy od územia Devínskeho jazera až čiastočnému v okolí obcí Vysoká pri Morave a Záhorská Ves.

„Nakoľko sú záplavy a následne aj premnoženie lariev komárov regionálnym problémom, snaží sa BSK obciam pomôcť nad rámec kompetencie a spolufinancuje cez vysúťaženú firmu zásahy s účinnou látkou BTI na liahniskách komárov. BSK začalo zasahovať ako prvé na západnom Slovensku, keďže nechcel podceniť situáciu a boli použité pozemné metódy, ale aj letecké s použitím dronu,“ priblížila Forman.

S komármi bojujú aj v obci Zohor

Fotogaléria 7 fotiek

+4

Bez zásahu Rakúska to nemá význam

Výskyt nepríjemného hmyzu je miernejší v Zohore, cez ktorý Morava nepreteká. Neznamená to však, že tam komáre neštípu. „Situácia v našej obci nie je taká kritická ako v obciach, ktoré sú priamo v kontakte s riekou Morava ako sú Záhorská Ves, Vysoká pri Morave či Suchohrad,“ priblížil Pravde starosta Zohora Martin Zálesňák. Situáciu s komármi nepodcenili a s prevenciou pomáhali samospráve aj dobrovoľníci, ktorí prečesávali vodné toky a močiare v katastri, nahlasovali ich a larvy likvidovali BTI postrekom. Dotieravý hmyz sa vo väčšom objavil až po vyliatí rieky.

BTI sa získava z baktérie žijúcej v pôde a efektívne eliminuje larvy komárov a pre ostatné organizmy nie je škodlivý. Aby mali preventívne zásahy účinok, muselo by k rovnakým krokom dôjsť aj u susedov za hranicou. „Podľa informácií však v Rakúsku neprišlo, respektíve prišlo iba k minimálnemu ošetreniu liahnísk komárov, čo neguje celkový výsledok práce na slovenskej strane,“ ozrejmila hovorkyňa župy.

Starosta Zohora podotkol, že komáre hranice nepoznajú. Myslí si, že sily by určite mali spojiť. Ak sa zásah BTI postrekom rieši len na jednej strane, nemá to podľa neho význam a počet komárov sa len reguluje. „Larva komára má štyri dni na to, aby sa zakuklila. V tom období treba aplikovať BTI. Keď sa to robí len lokálne, tak celé to územie sa nedá pokryť v priebehu jedného či dvoch až troch dní. Najideálnejšie by bolo, keby možno zasahovala niekedy aj letecká technika,“ konštatoval.

Komáre pochytá do pasce a zmrazí ich

S likvidáciou komárích lariev pomáha už roky dobrovoľník zo Zohoru Adrian Fumač. V teréne to podľa neho nie je zábava a na dobrovoľnícku aktivitu si treba ukrojiť z voľného času. Myslí si, že aj preto je dobrovoľníkov tento rok menej ako vlani. Ľudí ochotných vliezť do trávy a hľadať liahniská usmerňuje koordinátor, ktorý dokáže blížiacu sa komáriu smršť predvídať na základe hladiny rieky. Miesta, ktoré dobrovoľníci zmapujú potom nahlásia a na rad prichádza firma s postrekom.

„Podľa veľkosti (lariev, pozn. red.) vieme odhadnúť, kedy by mal byť zásah. Prídeme k vode a nemusí tam byť nič, no o päť hodín sú tam už larvy. Na druhý deň, ak je teplá voda, môžu byť v druhom štádiu a treba konať,“ priblížil. Proti nevyliahnutým komárom zasahujú pod odborným dohľadom, v tíme majú aj biológa, ktorý im radí, ako postupovať.

Fumač žije v Zohore od detstva a nemyslí si, že by populácia komárov vzrástla. Sieťky na oknách mali podľa jeho spomienok už aj starí rodičia, dnes sa však o okrídlených votrelcoch hovorí viac. Rozlišovať tiež treba či ide o domáce komáre, ktoré si každý „chová“ na dvore sám, alebo o záplavové. „Tie môžu ísť dvadsať až tridsať kilometrov od miesta, kde vyletia z vody. Problémom je, že na jednej strane sa vyroja a o dvadsať kilometrov môžu otravovať ľudí,“ uviedol.

Najlepší spôsob, ako bojovať s komármi je podľa neho pasca s CO2 (oxid uhličitý, pozn. red.), ktorý ich láka podobne ako človek, a zachytí dotieravý hmyz v okruhu pätnástich metrov. Za prístroj z obchodu zaplatil vyše troch stoviek eur, lacnejšiu alternatívu – približne do sto eur – si zmajstroval doma a teraz ju vylepšuje.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

Adrian Fumač, dobrovoľník v boji proti komárom Dobrovoľník v boji proti komárom Adrian Fumač vysvetlil, ako funguje pasca na komáre.

Do komerčného stroja, ktorý umiestnil medzi vegetáciu, prúdi v priebehu 24 hodín z fľaše cez jemný regulátor asi pol kila CO2. Jeho súčasťou je aj klapka, ktorá zabraňuje hmyzu vyletieť a slúži aj ako poistka, ak by v dosahu nebola elektrina. Pod ňou je ventilátor, ktorý komáre nasáva a končia v sieťke. V sieťke u Adriána na dvore bolo v čase našej návštevy vyše tisíc jedincov, ktoré sa tam zozbierali v priebehu dvoch dní.

Čo s nazbieranými komármi? „Idú do mrazničky, aby mi nevyleteli. Buď sa dajú použiť ako potrava v rámci akvaristiky, alebo keď sú v mrazničke dlhšie, uhynú,“ opísal.

Bez repelentu do záhrady nevyjdú

Jednu z najhorších situácií majú vo Vysokej pri Morave. Obec sa nachádza priamo na brehu Moravy, jej stred prelína štátna hranica so susedným Rakúskom. Ako uviedol pre Pravdu starosta Andrej Dvoran, sú letá, kedy o drobnom hmyze nevedia. Komárie peklo sa dostaví až vtedy, keď sa zdvihne hladina Moravy. Viditeľne „stúpajúcu krivku“, čo sa prítomnosti komárov týka, vníma Dvoran od štvrtka minulého týždňa.

Majú ich v tráve, stromoch, všade tam, kde je tieň, chládok. „Dovolím si tvrdiť, že v porovnaní s minulým rokom to nie je až také brutálne, ale naozaj je to zlé. Minulý rok sme nemali pokoj ani cez deň. Tento rok, kým svieti slnko a fúka, tak je to vydržateľné, ale večer nevydržíte vonku,“ zhodnotil. „Robiť v záhrade je tu fantazmagória. Bez repelentu sa do záhrady nedostanete. Ísť po ulici je jedna vec, ale ísť do záhrady a tam niečo robiť je druhá. To už je aj cez deň zlé, a to nehovorím vo večerných hodinách, keď potrebujete poliať alebo odtrhnúť niečo. To sa nedá vydržať,“ pokračoval. „Byť večer o 20. hodine vonku bez repelentu nie je šanca,“ dodal.

Dobrovoľnícka skupina funguje podľa Dvorana aj vo Vysokej pri Morave, no takzvané inundačné (záplavové) územie je v katastri obce príliš veľké a zlikvidovať všetky larvy pozemným postrekom je nemožné. „Keď nemáte lietadlo alebo vrtuľník, je to nerealizovateľné. Ďalšia vec je, že tu máme bezzásahové pásma,“ upozornil. Do lokalít ako napríklad Horný les a Dolný les, ktoré sú v piatom stupni ochrany, vstupovať nemohli ani s biologickým postrekom. Ako potvrdila Forman, v maloplošne chránených územiach, kde sú takéto práce zakázané, nezasahuje ani kraj.

Bratislava nasadila proti komárom drony

Fotogaléria 14 fotiek

+11

„Keď si zoberiete, že komár preletí za noc niekoľko desiatok kilometrov, niekedy päťdesiat až šesťdesiat, táto aktivita sa celá neguje. Kým nebude dovolené, aby sa sypalo všade, tak to nemá význam,“ zhodnotil Dvoran a dodal, že keď komáre z liahnísk vyletia, na ich likvidáciu zaberie už len iba chémia.

Aby mohli larvy ničiť aj pásmach bez zásahu, potrebovali by zmenu legislatívy. „Prečo tam nemôžeme zasahovať ani biologicky?“ pýta sa starosta. „Keď nechceme sypať chémie, čo na konci dňa nikto nechce, no štípu náš tak, že nemôžete ísť ani s dieťaťom von, tak urobíte všetko, len aby neštípali,“ priznal. „Nám pomôže jedna jediná vec, a to je lietadlo, ktoré vyletí v Devíne a skončí v Brodskom a bude sypať chémiu všade. A je jasné, že v spolupráci s Rakúšanmi. Rieka je aj okolo ich hranice a majú tento istý problém,“ povedal.

Kritická situácia dospela na Záhorí až do štádia, že obce v okolí Moravy zakladajú nové Regionálne združenie pre biologickú reguláciu komárov. Podľa Dvorana je projekt ešte v plienkach, no už teraz sa proti komárom spojilo asi osemnásť dedín. Nápad sa podľa neho pozdáva aj župe, ktorá obciam poskytuje BTI postrek. Spoluprácu s Bratislavským samosprávnym krajom si Dvoran chváli, no hovorí, že s počtom dobrovoľníkom, ktorých majú k dispozícii, nemajú šancu pokryť územie.

Pijú im krv

Ochranné spreje museli rozdávať návštevníkov aj na nedávnom kultúrnom podujatí v obci. Všíma si, že komáre v obci nerobia „dobrú krv“, denne mu chodia otázky, prečo samospráva nekoná. „Má to dopad na všetko. Ľudia sú podráždení, vidíte, že sú z toho otrávení. Nezdvihne vám to náladu a ani úsmev na tvári,“ skonštatoval. Všetci starostovia sú podľa Dvorana konfrontovaní s tým, či chcú ľudí nechať komármi „zožrať“.

Foto: Archív čitateľky Martiny K.

komáre, štípanec, rana U čitateľky Martiny K. každý štípanec od komára spôsobuje do dvoch dní takúto reakciu. „Práve dnes som si o tom čítala, že to môže byť buď alergia na špecifické bielkoviny a enzýmy, ktoré obsahujú sliny komáram alebo to môže byť prejav oslabenej imunity,“ napísala do redakcie. Ako tip proti svrbeniu odporúča natrieť štípanec mentolovým olejom.

Rozdávať adresne postreky priamo obyvateľom nemôže ani kraj. „Nakoľko BSK nie je držiteľom licencie, nemôže distribuovať prostriedky s účinnou látkou BTI medzi obyvateľov,“ uviedla Forman. Pripomenula, že ľudia zo Záhoria môžu využiť webovú aplikáciu, ktorú kraj v minulosti obstaral. Môžu v nej značiť liahniská, na ktorých sa komárie larvy premnožili a krajom vysúťažená firma proti nim zasiahne.

Aká je situáciách s komármi v iných mestách?

Košice

Foto: SHUTTERSTOCK

Košice, hlavná Centrum Košíc je obnovené, láka čoraz viac návštevníkov.

Hovorca mesta Dušan Tokarčík: „Mesto Košice z pohľadu geografie a biotopu nemá problémy s premnoženými komármi, tak ako napríklad južnejšie položené mestá a obce, respektíve tie, ktoré sa nachádzajú pri jazerách či močariskách. Jednoducho v Košiciach sa žije super, komáre pre nás nikdy nepredstavovali problém.“

Piešťany

Foto: OOCR Piešťany

Barlolámač, socha, Kolonádový most, Piešťany Barlolámač pri Kolonádovom moste je jedným z najznámejších symbolov kúpeľov v Piešťanoch. Na jeho vzniku má svoj podiel Lajos Winter.

Referentka pre zeleň, ochranu vôd, pôd a chov zvierat Miroslava Martinkovičová: „Regionálny úrad verejného zdravotníctva SR kalamitný stav ohľadom premnoženia komárov na území Piešťan nevyhlásil. Zároveň neevidujeme ani podnety, na základe ktorých by sme mohli ako Mesto Piešťany tento úrad žiadať o vykonanie monitoringu súvisiaceho s týmto hmyzom.

Až na základe potvrdeného premnoženia RÚVZ SR by sa mesto mohlo rozhodnúť, či v rámci svojich kompetencií aplikuje chemický postrek, ten však prináša aj negatívne dôsledky pre všetky žijúce organizmy.“

Trenčín

Foto: TASR, Radovan Stoklasa

Trenčín / Trenčiansky hrad / Pohľad na Trenčiansky hrad

Hovorkyňa mestského úradu Erika Ságová: „V Trenčíne neevidujeme extrémny výskyt komárov, neboli u nás ani nadmieru výdatné zrážky.“

Nitra

Foto: SHUTTERSTOCK

Nitra, Nitriansky hrad Nitriansky hrad.

Hovorca mesta Tomáš Holúbek: „Mesto Nitra nerobilo zatiaľ nikdy postrek proti komárom, pretože problém s komármi nebol taký vypuklý, aby sme o postreku museli uvažovať. Rovnako nedistribuujeme ani tabletky ako mestá, ktoré majú vo svojej blízkosti rozsiahle vodné toky. Doteraz sme neevidovali ani žiadne sťažnosti od obyvateľov.

Každý rok však robíme opatrenia proti kliešťom a inému obťažujúcemu hmyzu (teda dá sa povedať, že čiastočne aj proti komárom). Vykonávajú sa však iba vo vybraných lokalitách, teda napríklad v najväčšom mestskom parku, vo výbehu pre psov a na kúpalisku. Práve na týchto miestach je predpoklad ich premnoženia. Postreky pre nás robí špecializovaná firma. Vykonávajú sa spravidla raz ročne, vo výnimočných prípadoch ich opakujeme.

Ošetrenie sa robí v skorých ranných hodinách, kedy ešte v parku ani na kúpalisku nikto nie je. Rozprašuje sa špeciálny prípravok, ktorý vytvorí akoby takú hmlu. Tento prípravok nie je nebezpečný pre ľudí. Na postrek musí byť vhodné počasie, hlavne nesmie byť veterno.“

Eliminovali miliardy lariev

S komármi zápasí aj hlavné mesto, ktoré tento rok spravilo už takmer štyristo zásahov na liahniskách na ploche viac ako 600-tisíc štvorcových metrov a vykonalo 6 300 monitoringov. „Zasahujeme na väčšine územia Bratislavy, najmä v mestských častiach Vajnory, Rusovce, Rača, Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Staré Mesto, Ružinov, Lamač a Karlova Ves. Po záplavách najintenzívnejšie v Petržalke, Devíne a Devínskej Novej Vsi,“ priblížil magistrát.

Hoci už Bratislava eliminovala miliardy lariev skôr, ako sa z nich stihli vyliahnuť komáre, nemôže zasahovať úplne všade. Dôvodom sú veľké záplavové plochy s piatym stupňom ochrany alebo chránené zdroje pitnej vody, kde nie je zo zákona možné zasiahnuť ani larvicídom BTI, tobôž chemicky. Bez pozemných postrekov tak zostali prírodná rezervácia Starý Háj a tiež Pečniansky les v Petržalke. Dosah nemá ani na plochy v okolí Bratislavy, kde sa zásahy často nerobia.

„Výskyt dospelých komárov je a bude najintenzívnejší niekoľko týždňov po vyliahnutí, teda hlavne počas júna, prípadne začiatkom júla. Postupne však ich počet klesne,“ konštatoval magistrát. Pripomenul, že obyvatelia si na Primaciálnom námestí môžu vyzdvihnúť BTI tablety a použiť ich, ak sa larvy objavia v záhradnom jazierku, nádržke alebo v sude s vodou. Jedna tableta má vystačiť na 50 litrov vody a do 24 hodín má zničiť 100 percent lariev komárov v liahnisku.