„V trávnatom poraste v blízkosti vzletových a pristávacích dráh bratislavského letiska sa nachádzajú tisíce sysľov,“ potvrdila Pravde hovorkyňa letiska Veronika Demovičová. Revírom týchto hlodavcov však nie je len areál letiska, prirodzene sa rozbiehajú ďalej do voľnej krajiny. Udomácnili sa aj v okolí neďalekej mohyly, na mieste, kde pred storočím zahynul Štefánik.
Početnejšiu skupinu hlodavcov v blízkosti pamätníka naznačuje množstvo dier v trávnatej zemi, roztrúsené slnečnicové semená a kolieska čerstvej mrkvy. O ich prítomnosti sme sa boli počas týždňa presvedčiť viackrát. V parčíku za vstupnou lipovou alejou vykukol spod zeme ešte za svetla vo večerných hodinách len jeden, pohľad na plochu plnú malých tvorov sa nám naskytol až na ďalší deň ráno.
Na prítomnosť človeka sú „ivanské sysle“ zvyknuté. Ak ich nevyplaší, nemajú problém zjesť potravu priamo z ľudskej ruky. Ak zacítia nebezpečenstvo, zalezú pod zem, vydávajú jemný piskot a neukážu sa celé minúty.
Sysle odchytia a prevezú
Výskyt drobných tvorov v areáli letisko príliš neteší – 300-gramové zvieratá totiž môžu ohroziť prevádzku lietadiel. Sysle sú lákadlom pre dravé vtáky, ktoré nalietavajú nad dráhami, kde hrozí ich stret s lietadlom, čo môže mať podľa Demovičovej negatívne následky.
„Preto spolupracujeme s ochranármi, ktorí zabezpečujú príležitostne v období párenia (na jar či v lete) ich odchyt a premiestnenie na iné lokality. Odchytiť sa však podarí vždy iba určitý počet sysľov a v okolí letiska sa vyskytujú aj po odchytoch,“ priblížila hovorkyňa.
Spoločenská hodnota sysľa pasienkového je podľa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky tisíc eur. Najväčší odchyt – 700 až 900 jedincov – realizovalo vlani Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), podľa ktorého populácia sysľa pasienkového za posledných 70 rokov dramaticky klesla. Paradoxne, vlani museli ustúpiť výstavbe pri Pharose neďaleko letiska. Ak by ich nepremiestnili, v čase výkopových prác s ťažkými strojmi, ktoré mali prebiehať cez zimu, keď syseľ spí, zahynuli by.
Odchytené hlodavce umiestnili na deväť lokalít západného Slovenska – tam, kde už sysle žijú a bolo ich treba doplniť, alebo tam, kde v minulosti vyhynuli. „Je to logisticky dosť náročná operácia, keďže odchytené syslíky nemôžeme dlho držať v prenosných nádobách a musia čo najrýchlejšie na nové lokality. Ale na akciu dohliada naozaj početný tím, ktorému velí najväčší odborník na sysle na Slovensku a náš kolega na sysľom projekte – Ervín Hapl,“ informovalo pred rokom o presune BROZ.
Foto: SITA, Diana Černak
Mnohé tvory odchytávali v minulosti aj priamo z areálu letiska. Ako Demovičová vysvetlila, ide o preventívne opatrenie, ktoré prispieva k znižovaniu rizík stretov lietadiel s dravcami.
„Z tohto dôvodu na letisku pôsobia zamestnanci biologickej ochrany letiska, ktorých úlohou je prostredníctvom plašenia sokoliarskymi dravcami, poľovnými psami, poľovnými zbraňami, šrapnelovou pištoľou, poplašnými a výstražnými zvukmi zvierat (z reproduktorov na aute) a nájazdmi auta do kŕdľov tieto dravce pred príletmi lietadiel plašiť,“ pokračovala.
Syseľ však nie je jediným živočíchom, ktorý sa voľne vyskytuje na letisku. „Zamestnanci biologickej ochrany letiska plašia dravcami aj čajky, havrany, holuby, škorce, ale aj zajacov či mačky, ba dokonca aj líšky, a to z dôvodu zachovania bezpečnosti letovej prevádzky,“ dodala hovorkyňa.
Všímajú si ich aj delegácie
Hoci sa Mohyla M. R. Štefánika nachádza v katastri obce Most pri Bratislave, oveľa častejšie sa o nej hovorí v súvislosti s Ivankou pri Dunaji. Ako uviedol pre Pravdu starosta Vladimír Letenay, o sysľovisku vedia a už dlhšie zvažujú umiestniť neďaleko tabuľu s informáciami, ako sa k zvieratku správať a čím sa živí.
Syslíky si podľa neho všímajú aj politici počas oficiálnych programov pri pamätníku. Naposledy takto neunikli pozornosti českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského, ktorý si ich fotil.
Tieto hlodavce si budujú podzemný systém chodieb, ktoré im slúžia ako vchod, úkryt, miesto na zimný spánok, ale aj sklad potravy. Živia sa zelenými časťami rastlín, semenami, obilím, už menej hmyzom a jeho larvami, obľubujú aj slnečnicové semienka a jablko. Starosta podotkol, že potrava by sa im nemala vkladať do nôr, kde by im mohla začať hniť.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Kŕmenie zvierat teda na pleciach letiska neleží. „Nie, toto nie je úlohou letiska. Naopak, sysle sú pre letovú prevádzku rizikom,“ zopakovala Demovičová.
Sysle sú v posledných rokoch vo väčšej pozornosti vďaka ochranárom, ktorí upozorňujú na ich zraniteľnosť, no aj kvôli Muránskej planine. Jedna z najpočetnejších kolónií sysľa pasienkového sa nachádza nad obcou Muráň, kde inak plaché tvory prichádzajú až do tesnej blízkosti človeka a nechajú sa kŕmiť.
Čítajte viac Poznáte sysľovisko? Dedinka, ktorú ročne navštívia desaťtisíce turistov, prichádza s novou atrakciou