Štrajkový výbor doručil prezidentovi Pellegrinimu aj žiadosť o veto, na to však nereagoval. Proces, ktorý bežne trvá niekoľko dní, stihli v koalícii za niečo vyše dvoch hodín, aj keď to v minulosti kritizoval aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).
Pellegrini rozpor nevidí
Prezident Pellegrini reagoval na podpísanie zákona o STVR na sociálnej sieti v pondelok okolo pol jedenástej doobeda. „Po oboznámení sa so schváleným textom zákona o Slovenskej televízii a rozhlase som dospel k presvedčeniu, že nezakladá dôvodné podozrenia z nesúladu s ústavou Slovenskej republiky a nie je ani zásahom do slobody slova. Preto som sa rozhodol tento zákon podpísať tak, aby mohol v schválenom termíne vstúpiť do platnosti,“ reagoval na sociálnej sieti.
Čítajte viac Otázky a odpovede: RTVS o pár dní končí, bez riaditeľa bude štyri mesiace. Ako bude fungovať? Podpíše Pellegrini zákon?Rozpor nevidí v rámci medzinárodných noriem, ktorými je Slovensko viazané. „V prípade, že sa tento zákon stane predmetom záujmu európskych orgánov, pevne verím, že voči Slovensku uplatnia rovnaký meter ako voči iným krajinám, v ktorých prišlo k zmenám vo verejnoprávnych médiách za podstatne búrlivejších okolností,“ skonštatoval prezident. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) na ruskej sociálne sieti Telegram zhodnotila, že podpisom prezidenta bol zavŕšený niekoľkomesačný náročný proces.
„Slovenská televízia a rozhlas je od dnešného dňa realitou,“ uviedla. „Napriek tomu, že sa mnohí snažili skresľovať realitu a fakty, tým jediným je, že vznikla nová inštitúcia, ktorá bude spĺňať všetky atribúty verejnoprávneho média,“ dodala.
Štrajkový výbor telerozhlasu na margo podpisu uviedol, že po trinástich rokoch verejnoprávnej služby občanom SR sa RTVS stáva minulosťou. Minulý týždeň doručili prezidentovi žiadosť o veto zákona, z ktorého vyplývajú oprávnené obavy o nezávislosť a slobodu ich tvorby.
„Tak ako samotný zákon vznikal bez verejnej a odbornej diskusie, ani kancelária prezidenta nereagovala na zaslanú žiadosť štrajkového výboru, hoci ju podporili i osobnosti protifašistického a protikomunistického odboja a obavy z novej právnej úpravy vyslovil aj komisár Rady Európy pre ľudské práva,“ reagoval. „Do dejín RTVS sa táto nedeľa zapíše čiernymi písmenami,“ dodal výbor s tým, že v boji za slobodnú a nezávislú tvorbu budú pokračovať. Nová STVR je zatiaľ v prechodnom období bez oficiálneho vedenia a bez novej Rady STVR.
Zastupujúci predseda Národnej rady SR Peter Žiga poveril dočasným riadením do 30. septembra Igora Slaninu, ktorý bol doteraz zástupcom riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja. „Meno štatutára je výsledkom diskusie a dohody koaličných partnerov. Pán Igor Slanina získal dôveru ako skúsený manažér a spĺňa zákonné kritériá,“ uviedol Žiga.
Kto je Igor Slanina?
- Igor Slanina pracoval takmer 20 rokov na rôznych manažérskych pozíciách v spoločnosti Akzent Media, z toho 13 rokov ako jej riaditeľ.
- Od roku 2015 až po súčasnosť bol predsedom predstavenstva a riaditeľom akciovej spoločnosti Technické služby Starého Mesta v Bratislave.
- Od roku 2017 bol riaditeľom spoločnosti Media RTVS, s.r.o., ktorá je dcérskou spoločnosťou RTVS a exkluzívnym predajcom vysielacieho priestoru vyhradeného pre mediálnu komerčnú komunikáciu na televíznych a rozhlasových programových službách RTVS.
- Slaninu z funkcie odvolal Ľuboš Machaj v auguste 2022, len pár dní po svojom nástupe do čela verejnoprávnej inštitúcie. Na jeho miesto vymenoval Miriam Kittler, ktorú najhlasnejšie kritizuje líder SNS Andrej Danko.
- Machaj poveril od 1. júla vedením Slovenského rozhlasu Romana Bomboša, ktorý pôsobí v inštitúcii od roku 1995, naposledy na pozícii intendanta Rádia Slovensko. Informoval o tom PR manažér telerozhlasu Filip Púchovský. Doterajší riaditeľ Slovenského rozhlasu Ľuboš Černák sa funkcie vzdal na vlastnú žiadosť.
Nejde o žiadny varovný prst
Prezident Pellegrini však jemne naznačil aj svoje výhrady. Vládnu koalíciu upozornil, že od augusta budúceho roka začne platiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení sa smernica – Európsky akt o slobode médií. „Je preto úlohou vlády a parlamentu, aby náležite posúdili súlad prijatého zákona s týmito v budúcnosti platnými európskymi smernicami a v prípade akýchkoľvek pochybností ich za nastávajúcich 13 mesiacov uviedli do súladu,“ uviedol.
Okrem toho sa venoval aj novej Rade STVR, v ktorej bude mať koalícia väčšinu a ktorá bude voliť nového riaditeľa STVR. „Pevne verím, že napriek zmierneniu podmienok na členstvo v Rade STVR, zveria príslušné ministerstvá a parlament tieto posty takým osobnostiam, za ktorých sa nebudú musieť hanbiť ani občania. Ak sa vládna koalícia dovoláva väčšej odbornosti pri riadení verejnoprávneho média, nech k nej sama prispeje zvolením skutočných odborníkov, za ktorých hovorí ich celoživotná práca v mediálnej či ekonomickej oblasti, a nie výstrelky na sociálnych sieťach či spochybňovanie základných vedeckých faktov,“ upozornil.
Podľa politológov však nejde o žiadnu výstrahu, skôr povinnú jazdu. „Varovný prst neukázal, ale je dôležité, že upriamil pozornosť na nariadenie európskych orgánov. Teraz ostáva len dúfať, že na ne nebude len odkazovať, ale bude sa nimi riadiť pri podpisovaní ďalších návrhov zákonov,“ zhodnotil pre Pravdu politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. „Ale bolo by odvážnejšie počkať do riadneho pracovného dňa a podpísať to v pondelok, hneď sa aj postaviť pred kamery a svoj postoj vysvetliť osobne. Nie sa skrývať za sociálne siete,“ myslí si.
„Asi na neho bývalí kolegovia z vládnej koalície zatlačili, aby si nedával načas,“ zhodnotil politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner. „Nie je to prvýkrát, čo sa pán Pellegrini v rôznych funkciách zastrájal, že niečo bude inak, ale všetko bolo po starom. Toto je jeden z prvých dôkazov, že sa ešte od vládnej koalície mentálne „neodstrihol“,“ uviedol pre Pravdu. „Je to taká povinná jazda, aby bol za „chrumkavého“ v Bruseli a ukázal jeho nadstranícku tvár. Je to také slabé hryzkanie, ktoré nikomu neublíži ani nepomôže. Dôležité je, že nerobil problémy a zákon podpísal,“ myslí si politológ z Cirner.
Úpadok legislatívnej kultúry?
Prezident Pellegrini deň po schválení zákona 21. júna hovoril, že si musí naštudovať definitívne znenie. Nakoniec lehotu 15 dní nevyužil a zákon podpísal netradične v nedeľu niečo po deviatej večer. Nebolo by na tom nič zvláštne, pokiaľ by od pondelka nebol zákon podpisom prezidenta a zverejnením v Zbierke zákonov nielen platný, ale k 1. júlu nadobudol aj účinnosť. O zákone, ktorý bol predložený v polovici marca tohto roka, sa rozhodovalo tri a pol mesiaca. Skrátená bola rozprava, ale aj ďalšie lehoty vrátane medzirezortného pripomienkového konania.
Výnimkou nebola ani legisvakačná lehota, teda obdobie medzi platnosťou zákona, ktorú nadobúda podpisom prezidenta a zverejnením v Zbierke zákonov, a jeho účinnosťou. Táto lehota slúži na to, aby sa každý, komu zo zákona vyplývajú určité práva alebo povinnosti, mohol oboznámiť s jeho obsahom. V tomto prípade ubehlo medzi platnosťou a účinnosťou zákona len niečo vyše dvoch hodín, pričom štandardná lehota je oficiálne 15 dní, ak nie je určený neskorší dátum.
V prípade skoršieho dátumu prípadne situácie, keď platnosť a účinnosť je stanovená na jeden okamih, teda vyhlásením v Zbierke zákonov, už Ústavný súd SR (ÚS SR) v minulosti v prípade posudzovania noviel trestných kódexov skonštatoval, že by malo ísť o výnimočnú situáciu. „Z tohto výnimočného pravidla sa stala všeobecná prax, často bez toho, aby boli podmienky na jeho uplatnenie v dôvodovej správe konkretizované, čo je dôsledkom upadajúcej legislatívnej kultúry,“ uviedol v uznesení ÚS SR koncom februára tohto roka.
V podobnom duchu sa vyjadril aj minister spravodlivosti Boris Susko, ktorého rezortom zákony pred zverejnením prechádzajú korekciou. Zverejnenie obsiahlych právnych úprav v Zbierke zákonov trvá podľa rezortu niekoľko týždňov a je to štandardný proces. „Akákoľvek chyba nastane v takom zákone, môže to mať fatálny následok v praxi, treba ísť na to citlivo, s uvážením,“ uviedol vo februári Susko. „Čo i len jedna čiarka zle zapísaná, môže byť problém,“ hovoril vtedy na margo novely trestných kódexov a odmietol, že by zverejnenie zákona bolo otázkou hodín a dní. Označil to za nezmysel.
„Takto to môže fungovať v návrhu zákona, ktorý má dva paragrafy, ale nie v takomto obsiahlom zákone,“ doplnil. Zákon o STVR má 34 paragrafov a upravuje sa ním aj niekoľko ďalších zákonov. Je tak rozsiahlejší ako už zrušený zákon o RTVS. SNS sa snažila o zrušenie RTVS niekoľko mesiacov. Spočiatku sa uvažovalo o rozdelení inštitúcií, nakoniec rezort kultúry pristúpil k zrušeniu RTVS a vytvoreniu novej verejnoprávnej inštitúcie, čo sa ihneď dostalo pod paľbu kritiky opozície i časti odbornej verejnosti.
Prezident je len predĺženou rukou koalície
Kým koalícia argumentovala prílišným politickým aktivizmom niektorých redaktorov a moderátorov, opozícia hovorila o tom, že z verejnoprávnej televízie sa stane len nástroj propagandy vládnej koalície. Prvým testom podľa opozície prezident neprešiel a zlyhal. „Žiaľ, potvrdil sa naše obavy, že vo funkcii prezidenta nebude nezávislý, ale pôjde na ruku svojim partnerom z koalície. Je to škoda, že ani ako prezident sa nedokáže vzoprieť hlúpym a škodlivým nápadom Andrej Danka, ktorý sa ledva dostal do parlamentu a nemá žiadnu legitimitu takto likvidovať fungujúce inštitúcie,“ uviedol líder PS Michal Šimečka.
SaS uviedla, že podpísaním zákona Pellegrini potvrdil, že bude predĺženou rukou vládnej koalície. „Peter Pellegrini mal na úvod svojho pôsobenia jedinečnú šancu ukázať, že dodrží svoje sľuby a bude prezidentom všetkých. Bohužiaľ, potvrdilo sa, že sa nedokáže oprostiť od vládnej koalície a bude len jej predĺženou rukou v paláci,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling. „Jediným cieľom vlády je urobiť z RTVS provládne a dezinformačné médium,“ dodal Gröhling.
PS, SaS a KDH na spoločnej tlačovej konferencii oznámili, že sa v najbližších dňoch obrátia na Ústavný súd. „Sme presvedčení, že zákon o STVR je protiústavný a jeho jediným cieľom je ovládnutie verejnoprávnych médií zo strany koalície. Všetci vieme, prečo tento zákon prijali, veď opakovane to hovorí aj Andrej Danko. Aby vo verejnoprávnych médiách nepadali kritické otázky na vládnych politikov. Aby sa nezaoberali ich kauzami a prešľapmi,” uviedol Šimečka. Dodal, že hlavnými dôvodmi na podanie ústavnej sťažnosti je vylúčenie verejnosti z legislatívneho proces cez mimoriadnu schôdzu NR SR a násilné ukončenie parlamentnej rozpravy, nesúlad s európskym Aktom o slobode médií, nesúlad s článkami Ústavy SR o práve na informácie a zákaze cenzúry, a porušenie zásady lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a EÚ.
Smer útoky na Pellegriniho odmieta. „Skončila éra, kedy opozícia a médiá zakričali a hlava štátu sa postavila na ich stranu bez ohľadu na záujmy verejnosti, ktorá si výslovne želá zmeny vo vysielaní verejnoprávnej televízie a rozhlasu,“ uviedla strana.
Čítajte viac Lex atentát prechádza expresne a bez diskusie. Odborníci zmeny kritizujú, Kolíková hovorí o hrozbe policajného štátu„Peter Pellegrini je predĺženou rukou vlády. Ale pre objektívnosť treba dodať, že mal ešte dosť málo času a príležitostí, aby ukázal svoju nadstraníckosť. Tento návrh zákona začal v koalícii vznikať ešte v čase, kedy bol predsedom jednej z koaličných strán. Ak by mal niečo závažné proti návrhu, dávno to mohol komunikovať na koaličnej rade. Keďže tak neurobil, znamená to, že je s daným zákonom stotožnený,“ dodal Štefančík. Podľa politológa z Prešovskej univerzity nemá so zákonom Pellegrini problém, lebo nejde o právny, ale etický problém s politickým ovládnutím verejnoprávnych médií.
„Nie je to prvýkrát, vládni politici vždy zneužívali verejnoprávne médiá a toto je iba ďalšie pokračovanie tohto vyše 30-ročného príbehu. Prezident je zatiaľ tak trochu nadnesene povedané v konflikte záujmov, lebo bol ešte pred pár týždňami šéfom jednej z vládnych strán, ktorý odobril tento zámer na koaličnej rade, takže len ako prezident podporil to, čo už ako vládny politik schválil a pripravil,“ dodal Cirner.