Asi pred mesiacom padlo rozhodnutie o nemocnici na Rázsochách, že tam nakoniec nevznikne. Ako to vnímate ako starosta mestskej časti Lamač? Je to pozitívna správa pre obyvateľov?
Vnímam to s veľkou rezervou, lebo za tie roky sme už počuli toľko variantov… Tiež dúfame, že je to finálne rozhodnutie. Veríme, že tento štát si už vie finálne zafixovať predstavu o umiestnení nemocníc v Bratislave a toho sa držať.
Evidujete aj problémy s tým, že na mieste plánovanej nemocnice na území obce je desiatky rokov zanedbané stavenisko?
V prvom rade treba ísť do histórie. Ešte za socializmu sa rozhodlo, že v našom katastri v lokalite Rázsochy sa má postaviť nová univerzitná nemocnica. Bola to lokalita, kde boli predtým záhrady. Tie pozemky sa na tento zámer vykúpili alebo vyvlastnili ešte v 80. rokoch. Väčšina obyvateľov teda za ne dostala nejakú finančnú náhradu, ale boli k tomu dotlačení. Keby sa mohli rozhodnúť, samozrejme by ich nepredali a pozemky by si nechali.
Foto: Lubos Pilc
Potom sa rozbehol projekt, ktorý po revolúcii niekoľko rokov ešte dobiehal, následne sa zastavil a čakalo sa, ako s ním ďalej, lebo neboli financie. Následne sa plány pretransformovali, ale v rovnakej lokalite aj so zachovaním rozostavanej stavby. Malo sa pokračovať, ale ďalšia vláda rozhodla, že to znova zastavuje. Chvíľu bola v hre iná lokalita, po niekoľkých rokoch sa zasa rozhodlo, že sa vrátime na Rázsochy, ale do nového projektu. To znamená, že sa rozostavaný skelet zbúral a išlo sa nanovo. Potom prišiel plán obnovy, z ktorého sa stavba nemocnice mala financovať, čo urýchlilo aj projekčné práce. My sme ich, samozrejme, pripomienkovali, boli sme toho súčasťou, a potom sa znova objavila informácia, že sa to nestíha a peniaze sa rozložia niekde inde. Nasledovalo dlhé ticho a pred pár týždňami sme sa, žiaľ z médií, dozvedeli informáciu, že univerzitná nemocnica nebude na Rázsochách, ale v Ružinove.
Vy ste teda ako starosta nemali od ministerstva zdravotníctva informácie o tom, že projekt a celý zámer sa mení?
Nie. My sme sa ozvali, že je nám úprimne ľúto, lebo sme ešte v minulých mesiacoch komunikovali s ministerstvom zdravotníctva ohľadom tej celej lokality, keďže tam robíme územný plán zóny. Hovorili sme so zamestnancami ministerstva zdravotníctva o konkrétnych podmienkach, aby sme to zaniesli do územného plánu, mali sme ďalšie rokovania a tam nepadlo ani slovo, že by sa na projekte Rázsoch malo niečo meniť. Až potom z médií sme sa dozvedeli, že sa teda mení kompletne celá stratégia.
Čítajte viac Čierna diera slovenského zdravotníctva: Trosky nemocnice Rázsochy zhltli za šesť rokov 24 miliónov eur
Keby sme to vedeli dopredu, tak by sme vedeli aj ministerstvo upozorniť na niektoré možné dosahy. Prvý z tých najzávažnejších je možný právny nárok pôvodných vlastníkov pozemkov na odstúpenie od zmlúv, keďže zmluvy sú naviazané na stavbu vyslovene univerzitnej nemocnice Bratislava. A podľa niektorých právnych názorov to znamená, že ak tam bude nejaký iný účel, pôvodní vlastníci môžu od zmlúv odstúpiť a požadovať navrátenie tých pozemkov naspäť.
Bola k tejto otázke spracovaná právna analýza? Alebo sa vám priamo ozvali vlastníci?
My sme sa obracali na právnika našej mestskej časti. Samozrejme, aj tí pôvodní vlastníci sa už v minulosti, keďže tam boli tie prerušenia, zaoberali touto možnosťou a tiež majú vlastné právne analýzy.
Ako veľa je tých pôvodných majiteľov, ktorým by takýto nárok mohol vzniknúť? Sú to desiatky, stovky ľudí?
Skôr by som sa prikláňal k tým stovkám, pretože my presne nevieme, koľko parciel tam bolo vyvlastnených, lebo nemáme historické dáta. Ale, samozrejme, obyvatelia majú dokumenty z čias, keď sa im to vykupovalo. Hovoríme stovky preto, lebo tí pôvodní vlastníci majú dedičov, takže to sa rozvetvuje. Napríklad pôvodná zmluva bola medzi štátom ako kupujúcim a manželským párom ako predávajúcim. Ale dnes už je tých právnych nástupcov viacej, pokojne aj 10, lebo majú potomkov, vnukov, ktorí by si teraz uplatňovali tie nároky.
Foto: Lubos Pilc
Mate predstavu, aký podiel na pozemku by mohol štát stratiť?
V zásade celú tú vykúpenú a vyvlastnenú časť. Lebo prišli o svoje pozemky, na ktorých mala stáť univerzitná nemocnica. Tým, že sa účel mení a štát tam ide postaviť niečo iné, vzniká právna otázka, či majú nárok od zmlúv odstúpiť a požiadať o vrátenie pozemkov. Ak boli vykúpené, tak by vrátili peniaze, ktoré vtedy dostali. Tie sumy neboli nejaké veľké a sú ochotní ich vrátiť, dostať sa späť k tým svojim dedičným pozemkom.
Čiže celkovo štát môže prísť o celú tú plochu, ktorú vykúpil.
Toto je presne otázka pri uvažovaní, či presunúť nemocnicu niekam inam. Ak by sme mali o plánoch informácie dopredu, my by sme aj upozornili na to, že to treba brať do úvahy. Lebo jeden z tých následkov je presne to, že možno bude štát čeliť aj súdnym konaniam, kde sa budú domáhať pôvodní vlastníci navrátenia pozemkov.
Vy ste zástancom ktorého scenára? Aby v tej lokalite vzniklo zdravotnícke zariadenie, alebo aby ľudia nadobudli späť svoje pozemky?
Mojou úlohou je obhajovať záujmy obyvateľov mestskej časti, čiže mám úplnú empatiu voči tým traumám. Nejde len o to, že im pozemky zobrali, ale o to, že ten štát nebol za vyše 30 rokov schopný postaviť nemocnicu, ktorá bola účelom zhabania tých pozemkov. Toto je pre nás absurdné. Na druhej strane rozumiem tomu, že Bratislava ako región potrebuje nemocnicu, mne je v zásade jedno, kde bude, ja nie som odborník, nech rozhodne štát. Pre nás je len dôležité, aby sme vedeli, čo to znamená pre našich obyvateľov.
Lamač je celkom lukratívna poloha, o tie pozemky sa neuchádza aj nejaká developerská spoločnosť? Možno ponúka aj podporu dedičom, pôvodným majiteľom?
Nie. Nemocnica Rázsochy sa nachádza v lokalite, kde je množstvo majiteľov a sú to pôvodní Lamačania. Myslím, že 99 percent tých ľudí má záujem na pozemkoch stavať rodinné domy. My tu máme oblasť Zečák, kde dokončujeme územný plán zóny a ten je zameraný hlavne na výstavbu rodinných domov a mestských víl. Nie je to lokalita, kde by sa dal realizovať typický developerský zámer, kde by sa dali stavať bytovky. Je to lokalita, kde aj územný plán mesta, aj spodobňujúci územný plán zóny určuje výstavbu rodinných domov.
Táto situácia, že nebude postavená univerzitná nemocnica, ale Ústav detských chorôb, si vyžaduje zmenu v územnom pláne?
Potrebujeme urobiť nejaký sled krokov. Prvým je, že sme sa ozvali ministerstvu zdravotníctva, aby s nami komunikovalo ako s obcou, na území ktorej sa nachádza jeho zámer. Následne sme mali stretnutie aj priamo s pani ministerkou, kde sme sa dozvedeli, že to bolo nedopatrenie, že nás neoslovila a nebolo to zámerné. My sme sa na tom stretnutí dozvedeli, že aktuálne spracovávajú štúdiu uskutočniteľnosti pre detskú nemocnicu.
Foto: Lubos Pilc
My sme ich zároveň požiadali, aby súčasťou tej štúdie boli tri veci. Prvou je právna analýza, či je to stále ten istý účel, za ktorým tie pozemky získali. Druhá je, či potrebujú pre realizáciu projektu kompletný záber pozemkov, alebo aspoň časť z nich by vedeli ponúknuť ľuďom späť, keďže po novom ide o stavbu v oveľa menšom rozsahu. Treťou vecou je územná výhrada, nech sa tá štúdia zaoberá aj doplnkovou infraštruktúrou, ktorú detská nemocnica bude potrebovať. Ak by vyšlo, že napríklad v danej lokalite nepotrebujem zdravotnícku infraštruktúru, následne my ako obec by sme sa obrátili na hlavné mesto, ktoré je nositeľom veľkého územného plánu mesta a otvorili sme tému zmenu územného plánu práve na rodinnú výstavbu.
Ako vyzerá stavenisko dnes, neregistrujete tam nelegálne skládky alebo niečo v tomto duchu?
Našťastie nie. Dlhodobý problém bol, keď tam bol pôvodný skelet a bolo to opustené. Vždy bol iba jeden vrátnik na obrovskú plochu a boli tam psy, ale neboli voľne pustené. Bežne sa dalo dostať do tej lokality, boli tam rôzne typy návštevníkov. Dobrodružné povahy, ktoré sa chodili pozerať a skúmať. Párkrát tam boli aj záchranné zložky, lebo nejaké dieťa spadlo do jamy alebo kanalizácie. Zároveň tam ľudia bez domova rozoberali pôvodné zariadenie, postupne odtiaľ odnášali kovy. Keď sa skelet zbúral, celá oblasť bola splanírovaná, čiže tam nie je žiaden pozostatok pôvodnej budovy.
Foto: Lubos Pilc
Samozrejme, rastie tam burina, ale lokalita samotná teraz nemá problém. Ale stále je to neudržiavaná časť našej obce a radi by sme hlavne vedeli, aká je budúcnosť lokality. Lebo od toho sa potom odvíja aj ďalší rozvoj tej časti nad ňou. Cez nemocnicu majú viesť cestné komunikácie a toto všetko my potrebujeme teraz pootvárať s ministerstvom, aký dosah bude mať rozhodnutie o detskej nemocnici na vyvolanú infraštruktúru, investície do toho okolia. Už keď tam mala byť univerzitná nemocnica, tak sme tam požadovali nejaké investície do infraštruktúry, či už ide o vodárenské stavby, prístupové cesty, rozšírenie prístupového mosta a tak ďalej.
Počuli ste od ministerstva aspoň odhad, kedy by sa to mohlo začať stavať a kedy by to mohlo byť dokončené?
My máme informácie len z médií, ktoré boli zopakované na stretnutí. Hlavne by som zdôraznil, že po tých všetkých našich skúsenostiach sme už veľmi skeptickí k termínom. Ak by sa to podarilo, tak by to bolo fantastické. Myslím si, že by to aj prinavrátilo nejakú dôveru v štát, že konečne je schopný pohnúť s niečím, čo sa nepodarilo viac ako 30 rokov. Boli by sme radi, keby sa už tohto rozhodnutia držali, ale skepsa je obrovská.