Piskot a protestujúcich proti vláde vystriedali uvítacie výbory a plagáty podpory. “Chceme vidieť ministrov naživo, keď už si vybrali našu dedinu, tak to je niečo výnimočné,” zhodol sa hlúčik seniorov. Na Oravu sa podľa nich dlhodobo zabúda a trápia ich cesty, chodníky, mosty, školy a zdravotníctvo.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) aj mesiac a pol od atentátu zastupuje predsedu vlády. Po príchode sa zvítal s partiou seniorov, ktorí sa mu posťažovali na život v najsevernejšom kúte Slovenska.
Kaliňák im prisľúbil spustenie masívnejšieho programu pre kanalizáciu pre obce, do ktorého chce investovať desiatky miliónov eur. “V Dolnom Kubíne je na verejnú kanalizáciu pripojených niečo cez polovica budov, v Námestove má byť situácia o niečo lepšia a najlepšie je na tom Tvrdošín, kde má kanalizáciu zhruba 70 percent budov,” spresnil minister obrany.
Nasledovali témy spojené s dopravnou infraštruktúrou. “Kysúc sa týka D3 a pochopiteľne aj nové úlohy pre ministra dopravy s pohľadu R3,” ozrejmil a podotkol, že každý kto chodí po oravských cestách od Dolného Kubína do Námestova podľa neho vie, že je to vyťažený uzol, ktorý bráni príchodu investorov.
Každá obec má podľa vlády dostať príspevok na projekty spojené s kultúrou, cirkvou alebo turistickým ruchom. Dôležité je podľa neho aj dokončení cyklotrasy okolo Oravskej priehrady. Medzi obcami by chceli rozdeliť 1,6 milióna eur.
Hlavným bodom programu stredajšieho výjazdového rokovania vlády v Zákamennom bude analýza sociálno-ekonomickej situácie a vybraných problémov okresov Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Na programe rokovania je aj schválenie odškodnenia rodinám obetí vlakového nešťastia pri Nových Zámkoch, ale tiež viacero informatívnych materiálov.
Samá jama
Oravské cesty nesú podľa miestnych v pohostinstve názov japonská magistrála – samá jama. Ľudoví Smolka priblížil, že región sa rozvíja, sú tu mladí, no chýbajú príležitosti. Spomínal, ako precestoval svet, no horšie cesty ako na Orave nikde nevidel.
Starosta obce Rabča Július Piták verí, že R3 pomôže obciam. “Tá nás ako Oravcov veľmi trápi, pre nás je to dôležitá tepna. Ťah od Poľska sa potom presunie z obcí a ak to bude napojené na diaľnicu bude všetko ľahšie,” priblížil, pretože obyvatelia majú častokrát, kvôli kamiónom, problém prejsť cez cestu. Kaliňák prislľúbil, že dnešné rokovania sa týkali aj dobudovaním rýchlostnej cesty R3. Orava má podľa Pitáka 50 percentný podiel havarijných ciest v Žilinskom kraji. Dosť za to môže prepojenie s Poľskom.
Orava je tiež obľúbeným turistickým regiónom, vláda preto navrhuje podporiť rozšírenie cyklotrasy v rámci projektu Cyklotrasa okolo Oravskej priehrady, ktorá spája Slovensko a Poľsko. “Na nej sa dá napojiť na okruh z Trstenej do Nového Targu a máme pripravené aj menšie úseky, či napojenie na cyklotrasy na Kysuciach. Vízia je taká, že keď všetko pospájame, tak to bude super. Región je turisticky atraktívny, vízia je, no musíme ísť krok za krokom,” podotkol s tým, že turisti by pomohli región oživiť.
Miestni sa síce tešia, že Bratislava má záujem aj o regióny, no voči sľubom politikov sú zatiaľ skeptickí. Starosta obce Veličná Daniel Laura zdôraznil, že sú „najviac rozvíjajúcou sa obcou na Orave“. Po páde totality sa skončila aj stavebná uzávera v katastri obce a začali sa u nich stavať domy a kommunita sa rozvíjala. V obci majú okrem turistických projektov rozbehnuté projekty denného stacionáru pre seniorov, či detských jaslí.
“Strašne veľa mladých sa ku nám prisťahovalo a musíme na to reagovať. Máme 105 detí do päť rokov a 270 detí do 16 rokov,” priblížil. Orava je známa svojou silnou kresťanskou tradíciou a na tom sa odráža aj vysoká pôrodnosť. Na to chce reagovať aj vláda, ktorá navrhuje poskytnutie finančnej podpory pre zachovanie ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast v Oravskej poliklinike Námestovo.
Síce sa tu rodinám žije podľa starostov dobre, o trošku horšie to je s pracovnými príležitosťami. Podľa starostu Lauru chodia ľudia z Hornej Oravy “na týždňovky do sveta” a na Dolnej Orave sú zase fabriky. “Zhruba rok dozadu niektoré fabriky museli aj prepúšťať kvôli vysokým cenám energií,” dodal.
Ignoruje vláda regionálnu opozíciu?
Vláda bola predsedom KDH Milanom Majerkým kritizovaná za to, že na výjazdové rokovanie pozvala len starostov s tou “správnou politickou príslušnosťou”.
“Ak pôsobí na Orave 39 nezávislých starostov, 16 starostov za KDH, päť starostov za Smer, jeden starosta za Hlas a jeden starosta za SNS a z tohto počtu boli na rokovanie vlády na Orave pozvaní dvaja starostovia a jeden primátor za Smer z piatich možných predstaviteľov, je takýto postup vyvážený a spravodlivý? Vláda pozvala jedného starostu KDH zo 16-tich, pričom nebol pozvaný žiadny starosta KDH z okresov Dolný Kubín a Námestovo,” pýtal sa Majerský v stanovisku.
Ľudia si podľa neho zaslúžia, “aby pri rozhodovaní o dôležitých veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú, boli prítomní nimi zvolení zástupcovia v regiónoch”.
Kaliňák sa ohradil, že na stretnutí boli 18 zástupcovia starostov, ktorí kandidovali ako nezávislí. “Keď si pozriete ich životopis, drvivá väčšina boli z KDH,” spresnil s tým, že KDH bolo na stretnutí “v presilovke”. “Neposudzovali sme to podľa politickej príslušnosti, nám ide o obyvateľov obcí,” ozrejmil Kaliňák.
Strategické investície
Len minulý týždeň podpísal prezident Peter Pellegrini zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Tento zákon poslanci Národnej rady schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Prvou lastovičkou strategických investícii je Kaliňákov projekt vojenskej nemocnice v Prešove. Vláda o tom rozhodla na stredajšom rokovaní. Stavba by mala byť hotová zhruba do štyroch rokov, pričom by mala stáť 550 miliónov eur. Posledná nemocnica, ktorú štát postavil bola Nemocnica sv. Michala v Bratislave. Aj tento projekt zastrešoval Kaliňák. Bratislavskú nemocnicu otvoril štát v roku 2015 a projekt stál 50 miliónov eur. „Táto nemocnica bude desaťkrát väčšia, preto je aj drahšia,“ vysvetlil cenu projektu minister obrany.
„Cieľom investičného projektu je, aby Fakultná nemocnica s poliklinikou Prešov zvýšila kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v regióne Prešovského kraja a východného Slovenska v čase bezpečnosti a bola primárnym zdravotníckym zariadením na diagnostiku a liečbu ranených a chorých, hlavne príslušníkov Ozbrojených síl SR a aliančných jednotiek NATO, ale aj civilného obyvateľstva v čase krízovej situácie,“ ozrejmil rezort.
Zámerom tiež je, aby nemocnica splnila podmienky pre najvyšší typ vojenského zdravotníckeho zariadenia v zmysle štandardov NATO a plnila kľúčovú úlohu pri zvládaní infekčných ochorení vyžadujúcich vysoký stupeň ochrany. Okrem toho má nemocnica poskytnúť kapacity pre vybudovanie systému vzdelávania a výcviku zdravotníckych pracovníkov pre potreby ozbrojených síl.
Nová nemocnica v Prešove má byť koncovým typom zdravotníckeho zariadenia, ktorý v regióne Šariš poskytne viac ako 2800 pracovných miest pri lôžkovej kapacite približne 942 lôžok. Projekt by mal podľa odhadov stáť 550 miliónov eur. Rezort odhaduje, že na jeho dokončenie bude potrebných 31 mesiacov, pričom so stavebnými prácami sa má začať ešte v tomto roku.
Ďalšími strategickými investíciami majú byť podľa ministra dopravy Jozefa Ráža dialnice. Tie chce predstaviť na budúci týždeň.